masová vražda je však skôr zlyhaním, než prejavom psychologických mechanizmov ľudskej agresie.
Agresia je termín, ktorý pochádza z latinského aggredi, čo znamená k niečomu pristúpiť. V širšom zmysle ide o snahu presadiť vlastný záujem alebo predstavu proti istému odporu. Či je agresia niečím pozitívnym alebo negatívnym, to závisí od mnohých faktorov. Kladne možno napríklad hodnotiť asertivitu, sebarealizáciu, zhmotnenie určitých predstáv do reality, záporne zas ublíženie druhému človeku či deštrukciu, pretože sami seba môžeme presadiť aj priamo na úkor iných, prípadne môžeme použiť silu, pomocou ktorej nič nebudujeme, skôr rozkladáme. V snahe pochopiť agresiu by sme si mali uvedomiť, že zúrivosť, ničenie alebo fyzické ublíženie inému človeku je len osobitým typom, konkrétnym prípadom použitia ľudskej agresívnej energie. Jedným z najradikálnejších a mravne najviac odsudzovaných je pritom vražda. Všeobecne je však agresia konfrontačným prístupom k partikulárnym problémom, respektíve aktivitou potrebnou na ich vyriešenie.
Agresivita je niečo iné ako agresia. Je to relatívne stála pohotovosť k agresívnemu reagovaniu. Ide teda o osobnostnú črtu. Samozrejme, pohotovosť k agresii sa mení aj podľa vnútorného stavu organizmu. Práve preto hovoríme, že je relatívne stála. Frustrácia alebo deprivácia kľúčových potrieb v období detstva je často v pozadí agresívnych tendencií v dospelosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.