Ak turista neznalý balkánskych reálií navštívi Macedónsko, už za prvých pár hodín musí nadobudnúť dojem, že sa ocitol priamo v kolíske bývalej slávnej ríše. V Skopje vystúpi na letisku Alexandra Veľkého, ubytovať sa môže v hoteli Alexander (samozrejme, tiež ten Veľký).
Ak sa vyberie na prechádzku a dá sa do reči s miestnymi ľuďmi, od viacerých sa dozvie, že tento veľký kráľ rozprával jazykom podobným dnešnej macedónčine a oni sú teda jeho potomkovia. Vraj to zaručene dokazujú posledné archeologické nálezy.
Hoci sa tieto legendy dobre počúvajú pri káve, historická realita je trochu iná. Dnešné Macedónsko je len časťou bývalej historickej Macedónie, pričom ďalšie časti sa nachádzali na území súčasného Grécka a Bulharska. V staroveku bola Macedónia okrajovým územím starého Grécka, ktoré obývali najmä trácke kmene. Ich vládcovia rešpektovali nadvládu gréckej aristokracie, preberali od Grékov kultúrne vzory a časom sa celá macedónska vládnuca vrstva úplne pogréčtila. V 4. storočí pred Kristom, počas zápasov medzi gréckymi mestskými štátmi, sa Macedónia stala najsilnejším gréckym regiónom a macedónsky kráľ sa postavil na čelo tzv. korintského spolku, ktorý zastrešoval takmer všetky grécke štáty. Z tejto pozície začal Alexander Veľký (alebo aj Macedónsky) dobýjať celý svet.
Jazyk, ktorým tento vojvodca rozprával, však určite nebol podobný dnešnej slovanskej macedónčine. Jeho rečou bola stará macedónčina – jazyk starovekého Balkánu, veľmi podobný gréčtine. Slovania, teda predkovia dnešných Macedóncov, na toto územie dorazili až v 6. storočí nášho letopočtu.
Po páde Macedónskej ríše táto oblasť rýchlo menila majiteľov. Stala sa postupne súčasťou Ríma, Byzancie, Bulharska, až ju nakoniec v 14. storočí dobyli Turci. Počas tureckej nadvlády sa začala formovať nová macedónska, už slovanská identita. V roku 1873 vznikla Macedónska vnútorná revolučná organizácia (VMRO), ktorá organizovala protiturecký odpor a žiadala pre slovanské obyvateľstvo autonómiu v rámci Osmanskej ríše. Po balkánskych vojnách v rokoch 1912 – 1913 a porážke Turecka bolo toto územie rozdelené medzi Grécko, Bulharsko a Srbsko. Práve časť, ktorá pripadla Srbsku, je viac-menej totožná s dnešným Macedónskom. Po druhej svetovej vojne Macedónsko definitívne zakotvilo v Juhoslávii a získalo štatút zväzovej republiky. V roku 1991 sa jeho občania v referende vyslovili za nezávislosť. Na jar 2001 došlo v oblasti Tetova k ozbrojeným zrážkam medzi macedónskou armádou a oddielmi Albáncov. Niekoľkomesačné boje sa skončili podpisom tzv. Ohridského dohovoru, v ktorom sa zástupcovia Albáncov zriekli násilia a zaviazali sa rešpektovať územnú celistvosť krajiny výmenou za zvýšenie menšinových práv.
Ak sa vyberie na prechádzku a dá sa do reči s miestnymi ľuďmi, od viacerých sa dozvie, že tento veľký kráľ rozprával jazykom podobným dnešnej macedónčine a oni sú teda jeho potomkovia. Vraj to zaručene dokazujú posledné archeologické nálezy.
Hoci sa tieto legendy dobre počúvajú pri káve, historická realita je trochu iná. Dnešné Macedónsko je len časťou bývalej historickej Macedónie, pričom ďalšie časti sa nachádzali na území súčasného Grécka a Bulharska. V staroveku bola Macedónia okrajovým územím starého Grécka, ktoré obývali najmä trácke kmene. Ich vládcovia rešpektovali nadvládu gréckej aristokracie, preberali od Grékov kultúrne vzory a časom sa celá macedónska vládnuca vrstva úplne pogréčtila. V 4. storočí pred Kristom, počas zápasov medzi gréckymi mestskými štátmi, sa Macedónia stala najsilnejším gréckym regiónom a macedónsky kráľ sa postavil na čelo tzv. korintského spolku, ktorý zastrešoval takmer všetky grécke štáty. Z tejto pozície začal Alexander Veľký (alebo aj Macedónsky) dobýjať celý svet.
Jazyk, ktorým tento vojvodca rozprával, však určite nebol podobný dnešnej slovanskej macedónčine. Jeho rečou bola stará macedónčina – jazyk starovekého Balkánu, veľmi podobný gréčtine. Slovania, teda predkovia dnešných Macedóncov, na toto územie dorazili až v 6. storočí nášho letopočtu.
Po páde Macedónskej ríše táto oblasť rýchlo menila majiteľov. Stala sa postupne súčasťou Ríma, Byzancie, Bulharska, až ju nakoniec v 14. storočí dobyli Turci. Počas tureckej nadvlády sa začala formovať nová macedónska, už slovanská identita. V roku 1873 vznikla Macedónska vnútorná revolučná organizácia (VMRO), ktorá organizovala protiturecký odpor a žiadala pre slovanské obyvateľstvo autonómiu v rámci Osmanskej ríše. Po balkánskych vojnách v rokoch 1912 – 1913 a porážke Turecka bolo toto územie rozdelené medzi Grécko, Bulharsko a Srbsko. Práve časť, ktorá pripadla Srbsku, je viac-menej totožná s dnešným Macedónskom. Po druhej svetovej vojne Macedónsko definitívne zakotvilo v Juhoslávii a získalo štatút zväzovej republiky. V roku 1991 sa jeho občania v referende vyslovili za nezávislosť. Na jar 2001 došlo v oblasti Tetova k ozbrojeným zrážkam medzi macedónskou armádou a oddielmi Albáncov. Niekoľkomesačné boje sa skončili podpisom tzv. Ohridského dohovoru, v ktorom sa zástupcovia Albáncov zriekli násilia a zaviazali sa rešpektovať územnú celistvosť krajiny výmenou za zvýšenie menšinových práv.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.