Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lámanie bariér?

.lukáš Obšitník .časopis .náboženstvo

Medzi Vatikánom a niektorými poprednými predstaviteľmi islamu sa v posledných mesiacoch rozvinul intenzívny dialóg o vzťahoch dvoch náboženstiev.

Medzi Vatikánom a niektorými poprednými predstaviteľmi islamu sa v posledných mesiacoch rozvinul intenzívny dialóg o vzťahoch dvoch náboženstiev.


Prvým impulzom na začatie dialógu bola známa prednáška Benedikta XVI., ktorú predniesol v nemeckom Regensburgu 12. septembra 2006. Je to paradox, keďže mnohí moslimovia, a dokonca aj niektorí predstavitelia západnej kultúry, zareagovali na pápežove slová podráždene, ba až nenávistne. The New York Times vyzval pápeža, aby sa moslimom ospravedlnil, a na svete bol nový mýtus hovoriaci o tom, že po otvorenom a priateľskom vzťahu, ktorý mal Ján Pavol II. k svetovým náboženstvám, bude postoj Benedikta XVI. opatrný a rezervovaný.

.prekvapivá reakcia
Pápežovu výzvu na „dialóg kultúr“, ktorú moslimom adresoval v závere regensburského príhovoru, zachytila skupina islamských intelektuálov, ktorí zareagovali skutočne nečakane. Mesiac po pápežovom príhovore mu 38 moslimských osobností adresovalo uznanlivý otvorený list. „V islamskom svete dokázali také rozdielne osobnosti prvýkrát hovoriť jedným hlasom a s úmyslom vzájomného porozumenia vyložiť základné princípy islamu hlave najdôležitejšej kresťanskej cirkvi,“ opísal iniciatívu „tridsaťosmičky“ taliansky novinár Sandro Magister, ktorý sa v rámci redakcie talianskeho týždenníka L´Espresso dlhodobo venuje tejto problematike. Počet signatárov sa postupne rozrástol na sto, ale Vatikán na ich posolstvo priamo nezareagoval.
Presne po roku, 11. októbra 2007, napísali moslimskí intelektuáli ďalší otvorený list, ktorý už nebol adresovaný len pápežovi, ale lídrom všetkých kresťanských cirkví. Pod listom s názvom Spoločné slovo medzi nami a vami bolo podpísaných 138 osobností, ktorých počet sa postupne rozrastal, až dosiahol číslo 252. Tentoraz list neostal bez odozvy. „S ohľadom na svoju encyliku Deus Caritas Est (Boh je Láska) je Jeho Svätosť zvlášť ohromená pozornosťou, ktorej sa v liste dostáva dvojitému prikázaniu lásky k Bohu a k blížnemu,“ napísal v odpovedi vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone.
Obsah listu rozanalyzovali vo svojich komentároch dvaja jezuiti, odborníci na islam, ktorí určujú hlavné línie „islamskej politiky“ Benedikta XVI., Egypťan Samir Khalil Samir a Nemec Christian W. Troll. „Je to vlastne kresťanský výraz hovoriť o Božej láske, zatiaľ čo v moslimskej tradícii je veľmi vzácny. Ide teda o úkon dobrej vôle, o hľadanie spoločnej pôdy,“ uviedol v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Samir. Jeho konštatovanie dopĺňa Troll poznámkou, že zdôraznenie toho, že prikázanie lásky k Bohu a blížnemu je zakotvené nielen v Biblii a Koráne, ale aj v Starom zákone a židovskej liturgii, je prejavom veľkej ústretovosti voči Židom.

V spomínanej odpovedi pozval kardinál Bertone v pápežovom mene zástupcov signatárov listu na osobné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 4. a 5. marca tohto roku. Zúčastnili sa ho turecký profesor na Georgetown University Ibrahim Kalin, anglický profesor na univerzite Cambridge Abd al-Hakim Murad Winter, jordánsky šéfredaktor medzinárodného magazínu Islamica Magazine Sohail Nakhooda, líbyjský profesor na Pápežskom inštitúte arabských a islamských štúdií Aref Ali Nayed a viceprezident Islamskej náboženskej komunity v Taliansku Yahya Sergio Yahe Pallavicini.

.signatári listu
Pohľad na zoznam moslimských osobností je skutočne zaujímavý. Ide o zmes, v ktorej sa stretajú uznávaní moslimskí učenci, ako Aref Ali Nayed či hlavný iniciátor listu, jordánsky princ Ghazi bin Muhammad bin Talal, ale aj podozrivé persóny spájané s islamským fundamentalizmom a terorizmom, ako rektor najrešpektovanejšej sunnitskej univerzity al-Azhar v Káhire Ahmad Muhammad al-Tayeb či zakladateľ univerzity v Spojených arabských emirátoch, šejk Izz al-Din Ibrahim. Tieto inštitúcie vyprodukovali už nejedného samovražedného atentátnika.
Na 144. mieste je podpísaná známa európska postava oxfordského profesora Tariqa Ramadana, ktorý je vnukom a učeníkom zakladateľa teroristickej organizácie Moslimské bratstvo Hassana al-Banna. Ramadan s obľubou vystupuje ako moderný moslim usilujúci sa o dosiahnutie spolužitia kresťanstva a islamu v Európe, no na druhej strane sa podieľa na sponzoringu Hamasu. Magdi Cristiano Allam, bývalý moslim a zástupca šéfredaktora najväčšieho talianskeho denníka Corriere della sera, ktorého pápež pokrstil počas tohtoročnej Veľkej noci, ho vo svojej najnovšej knihe Grazie Ges? (Vďaka Ježiš) opisuje ako „ideológa Moslimského bratstva v Európe, do ktorého sa Západ zaľúbil napriek jeho obhajobe palestínskeho a islamského terorizmu, popierania práva Izraela na existenciu a plánov na islamizáciu Európy“. Po tom, ako pápež pokrstil Magdiho C. Allama, Ramadan vyhlásil, že „pri Ratzingerovi existuje veľmi závažný problém týkajúci sa jeho chápania islamu a spôsobu, akým chce budovať vzťahy s moslimami; z tohto dôvodu sa s ním potrebujeme konfrontovať veľmi ostro“.

.problematický dialóg
Napriek tomu, že moslimovia aj kresťania majú záujem o spoločný dialóg, je otázne, akým spôsobom ho viesť. Búrku nevôle vyvolali slová kardinála Jeana-Louisa Taurana, predsedu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, ktorý sa v októbri minulého roku pre francúzsky katolícky denník La Croix vyjadril, že „s niektorými náboženstvami môžeme viesť teologické diskusie, ale s islamom nie, aspoň v tomto momente. Moslimovia neakceptujú, že o Koráne možno diskutovať, keďže je napísaný, ako hovoria, pod Božím diktátom. Pri takejto absolutistickej interpretácii je ťažké s nimi diskutovať o obsahu ich viery“. Kým katolícka strana je skeptická k možnostiam dialógu na teologickej báze a uprednostňuje diskusiu o praktických etických otázkach, ako sú rešpektovanie dôstojnosti a práv ľudskej osoby, najmä práva na slobodu svedomia a náboženstva, objektívne poznanie náboženstva toho druhého a výchova mladých ľudí k rešpektu a tolerancii, moslimská strana tieto témy odmieta a chce sa sústrediť len na teologicko-spirituálny dialóg.
Na vyjasnenie smeru, ktorým by sa mal uberať medzináboženský dialóg, sa začiatkom júna konalo plenárne zasadanie Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, ktorá by mala v priebehu nasledujúcich mesiacov vypracovať dokument určujúci hlavnú líniu. Hlavné myšlienky, ktoré by sa mali nachádzať v novom dokumente, Benedikt XVI. naznačil v rámci stretnutia s predstaviteľmi nekresťanských náboženstiev počas aprílovej cesty po USA. „Najdôležitejší cieľ medzináboženského dialógu vyžaduje jasné predloženie našich vlastných náboženských náuk. (...) Na najhlbšie otázky o pôvode a údele ľudského rodu ponúkajú kresťania ako odpoveď Ježiša Nazaretského. On, ako veríme, je večný Logos, ktorý sa stal človekom, aby zmieril človeka s Bohom a zjavil základnú príčinu všetkých vecí. Jeho prinášame na fórum mezináboženského dialógu.“
Napriek načrtnutým ťažkostiam je dialóg medzi islamom a kresťanstvom, ktorý sa rozprúdil po pápežovej prednáške v Regensburgu a pozitívnej odozve zo strany popredných moslimských osobností, úspechom, ktorého plody sa odrážajú aj v lokálnych stretnutiach medzi predstaviteľmi monoteistických náboženstiev. Tie sa v poslednom čase konali v Ostrihome, Paríži, v bangladéšskej Dhake a inde. Dá sa dúfať, že chuť diskutovať s plným vedomím vlastnej tradície a hodnôt, a súčasne s poznaním tradícií druhej strany, môže priniesť postupné úspechy?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite