Často vzniká mylný dojem, že Ingrid Bergman bola jednou z mnohých žien slávneho švédskeho režiséra Ingmara Bergmana a po ňou získala aj svoje priezvisko. Lenže pravda je iná – Ingrid Bergman získala svoje meno ešte skôr, než prišiel Ingmar Bergman na svet (bol totiž o tri roky mladší). V skutočnosti ich spájal iba švédsky pôvod a jeden spoločný film, ktorý natočili, keď už z Ingrid bola dáma po šesťdesiatke.
Ingrid svoje priezvisko získala po svojom otcovi Justusovi Bergmanovi a napriek trom svadbám svoje meno nikdy nemenila. Slávna herečka nemala jednoduchý štart do života, ako dvojročná prišla totiž o mamu. Keď mala dvanásť rokov, zomrel aj jej otec. Rok pred svojou smrťou však ešte vzal svoju dcéru do divadla, a toto uzavreté a plaché dievča pochopilo, čím chce v živote byť. A potom ju už nič nemohlo zastaviť, lebo jej cieľavedomosť a húževnatosť boli naozaj mimoriadne. A samozrejme aj talent.
Prvé filmy, ktoré natočila v Európe, neboli veľkým úspechom, skúšala dokonca kariéru aj v Nemecku (kde však viac uspela Češka Lída Baarová). Lenže úspech sa napokon dostavil – vo švédskom filme Intermezzo (1939) . Vďaka nemu dostala pozvánku do Hollywoodu. Ambiciózna mladá žena nezaváhala a vydala sa za oceán, aby tam dobyla filmovú veľmoc. Notoricky známa a herečkou autorizovaná je historka, ako sa zoznámila s vplyvným producentom Selznickom, ktorý ju do Hollywoodu pozval. Keď ju prvýkrát uvidel, privítal ju vetou: „Preboha, vyzujte sa!“ A mladá nádejná hviezda mu odpovedala: „To nepomôže. Nosím topánky takmer bez opätkov.“ Selznick zastonal. Rozhovor potom pokračoval producentovou pripomienkou, že ani meno Ingrid Bergman sa nehodí pre budúcu kariéru herečky, lebo slovo Ingrid je pre Američanov ťažko vysloviteľné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.