Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti

Keď sa v novinách objavila správa, že budem prekladať do slovenčiny novú hru Václava Havla Odcházení, dostal som zaujímavý list. Pravdaže, od neznámeho pisateľa. Čiže anonym.

Keď sa v novinách objavila správa, že budem prekladať do slovenčiny novú hru Václava Havla Odcházení, dostal som zaujímavý list. Pravdaže, od neznámeho pisateľa. Čiže anonym.
Nedostávam anonymy /niežeby mi to bolo ľúto, ale asi nie som „na rane“/ takže som sa, pravdu povediac, trochu potešil. Mal som priateľa, ktorý si anonymné listy odkladal a keď k nemu prišiel niekto na návštevu, ukazoval ich, ako sa zvyknú ukazovať fotografie z dovolenky. Pôsobilo mu to akési zvrátené potešenie, chváliť sa nadávkami a primitívnymi odkazmi anonymov. Pretože, každý to vie, ale treba to povedať, ak dostanete anonym, tak určite nie pochvalný, vyjadrujúci obdiv,  alebo uznanie. „Ste môj najobľúbenejší herec“ – podpísaný: neznámy ctiteľ. Nie, keď vás chvália, podpíšu sa. Väčšinou pýtajú autogram. Podľa možnosti s fotografiou. Keď vám nadávajú, nepodpíšu sa. Ani o autogram s fotografiou nie je záujem. „Ty hajzel, koľko si zase zarobil minulý mesiac na tých k....tinách, ktorými nás kŕmiš v televízii? Strč sa už konečne do r...i. P. S. prosím o foto s podpisom, je to pre dcérku.“ Možno by ste foto s podpisom aj poslali, keď vás tak pekne prosia, ale komu?
Úvodný tón listu nedovolil pisateľovi podpísať sa. Mimochodom, kedysi v časoch normalizácie bola tvrdou presadzovateľkou tvrdého kurzu česká herečka J. Š. Do divadla, v ktorom bola zamestnaná, prišla dovolenková pohľadnica na jej adresu. Vyvesili ju na tabuľu pri vrátnici tak ako všetku poštu, ktorú dostávali členovia divadla. Na pohľadnici stálo: Vážená soudružka J. Š. posíláme srdečný pozdrav z nádherné dovolené. P. S. Je to pravda, že máte místo k..dy srp a kladivo? Takýto anonym má svoju cenu, to uznáte. Na to všetko som si spomenul, keď som dostal list od neznámeho pisateľa. Bolo tam napísané zhruba toto: Vraj idete prekladať hru V. Havla. Dúfam, že to urobíte dobre, lebo jeho hrám nerozumie ani naša sviňa. Uznajte, to poteší. A človek sa nezdrží a hneď začne analyzovať. Nemajú radi Havla. V poriadku, tiene minulosti. Prekáža im ako bývalý politik. Dá sa pochopiť. Prekáža im aj ako dramatik. To je už zaujímavejšie. Lebo ťažko predpokladať, že by pisateľ podrobnejšie poznal Havlovo dramatické dielo. A ak pozná – nerozumie mu. To by bola, vlastne, pre Havla tak trochu satisfakcia. Lebo ak by takýto pisateľ rozumel jeho hrám, mal by sa autor nad sebou zamyslieť. Otázka je, čo tam robí tá sviňa. Azda mala byť dôkazom, že Havlove hry sú také zlé, že ani ich sviňa im nerozumie. Nuž, ďalšia otázka potom znie: ktorým hrám ich sviňa rozumie? A či je tá sviňa kritériom pre určovanie kvality dramatického textu. Rád by som to vedel, vediem seminár autorskej výchovy pre dramaturgov a režisérov a veľmi by nám to pomohlo. Dokonca by sme uvítali, keby tá sviňa prišla na našu hodinu a porozprávala nám, ktorý dramatik je jej pochuti. Možno by sme boli prekvapení. A možno by tá sviňa mohla prísť aj s jej majiteľom, pisateľom anonymného listu. Pri troche šťastia by sme ich hádam aj rozoznali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite