kedy pristanú ľudia na Marse? V tejto otázke panuje už viac ako polstoročia pomerne jasná zhoda – bude to asi tak za dvadsať rokov (určite nie skôr ako za desať a zrejme nie neskôr, ako za tridsať). Prvý podrobný technický plán letu na Mars vypracoval v roku 1948 otec nemeckých rakiet V2 Wernher von Braun. Išlo o dodatok k rukopisu jeho knihy Das Marsprojekt. Kniha samotná patrila do žánru science-fiction, ale dodatok k nej obsahoval podrobné technické náčrtky a výpočty. Štart letu na Mars odhadoval von Braun na rok 1965.
V roku 1969 pristáli ľudia nie na Marse, ale na Mesiaci. Mars sa okamžite stal ďalším prirodzeným cieľom a podľa nových plánov tam mal človek pristáť niekedy v 80. rokoch. Dnešné oficiálne odhady NASA sú, že sa tak stane až niekedy v 30. rokoch 21. storočia. Prečo nám to trvá tak dlho? Na Mesiaci stál človek pred desiatkami rokov, k Marsu sme vyslali desiatky sond – niektoré na obežnú dráhu, iné priamo na povrch. Prečo je také ťažké dostať na Mars človeka?
Odpoveď na túto otázku laika možno prekvapí: Dostať človeka na Mars nie je až také ťažké. Ťažké je dostať ho z Marsu.
.tam a späť
Mars je od Zeme takmer šesťstokrát ďalej ako Mesiac. Z hľadiska dopravy prístrojov nepredstavuje toto číslo nijaký zásadný problém, z hľadiska dopravy človeka je to už podstatne zložitejšie. Pretože čím je cesta dlhšia, tým je človek ťažší. Nejde pritom o nejaký relativistický efekt či niečo podobne vznešené, ide o celkom banálny fakt, že spolu s človekom musíme poslať aj zásoby jedla, vody a ďalších vecí. Nuž, a keď sa to všetko spočíta, ukáže sa, že v prípade letu na Mars by ľudia aj so všetkými zásobami vážili toľko, že by ich na túto cestu nebola schopná vyniesť z povrchu Zeme nijaká súčasná raketa.
Tento problém však má riešenie, aj keď pomerne rafinované a technicky náročné. Ak je problém s prekonaním gravitácie, čo keby sme neštartovali z povrchu Zeme, ale z nejakej obežnej dráhy, kde je gravitačná sila podstatne nižšia? Na túto obežnú dráhu by sme postupne vynášali materiál raketami, ktoré máme či budeme mať k dispozícii, a tam hore by sme postupne zmontovali raketu a sondu pre samotný let na Mars. Že je také niečo možné, to už sme si vyskúšali. Medzinárodná vesmírna stanica ISS bola vybudovaná presne takýmto spôsobom – materiál tam vynášali raketoplány, ktoré sa otočili tridsaťjedenkrát.
„Mars si svoju atmosféru s prehľadom drží. No pristávanie v atmosfére je podstatne zložitejšie ako bez nej.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.