Rozhovor s kenským ekonómom Jamesom Shikwatim, podľa ktorého rozvojová pomoc zo strany bohatého Západu chudobnej Afrike škodí.
.bohaté západné národy si dali za cieľ odstrániť hlad a chudobu.
Takéto predsavzatia škodia nášmu kontinentu už 40 rokov. Ak chcú vyspelé národy Afričanom naozaj pomôcť, mali by konečne zastaviť tú otrasnú rozvojovú pomoc. Tým krajinám, ktoré dostali najviac rozvojovej pomoci, sa vodí najhoršie. Napriek miliardám, ktoré sem pritiekli, je kontinent chudobný.
.mohli by ste nám tento paradox vysvetliť?
Financované sú rozsiahle byrokracie. Podporuje sa korupcia a samoľúbosť, Afričania sú vychovávaní k nesamostatnosti a žobraniu. K tomu ešte rozvojová pomoc všade oslabuje lokálne trhy a ducha podnikavosti, ktorého súrne potrebujeme. Aj keď to môže znieť absurdne, rozvojová pomoc je jednou z príčin afrických problémov. Keby sa s ňou skoncovalo, malý človiečik by to ani nepocítil. Iba funkcionári by boli šokovaní. Preto ustavične opakujú, že svet sa bez tejto pomoci zrúti.
.ale aj v krajine ako Keňa každý rok umierajú ľudia od hladu. Tým predsa treba pomôcť.
Lenže týmto ľuďom musia pomôcť samotní Keňania. Ak v nejakej oblasti Kene zavládne sucho, naši skorumpovaní politici automaticky vykrikujú, že treba viac pomoci. Na toto volanie ihneď zareaguje potravinový program OSN. Teda obrovský úrad, ktorého „aparátčici“ sú v absurdnej situácii. Upísali sa boju proti hladu, ale ak by bol hlad naozaj odstránený, prišli by o prácu. Prirodzene, keď príde požiadavka ďalšej pomoci, ochotne ju prijmú. Následne vypýtajú ešte o čosi viac prostriedkov, než si pôvodne pýtala africká vláda, a obrátia sa na svoju centrálu. Potom sa na lodiach do Afriky vyvezú tony obilia...
...obilia, ktoré pochádza väčšinou od štedro dotovaných európskych a amerických poľnohospodárov...
...a po istom čase sa to obilie privezie do prístavu v Mombase. Časť sa hneď dostane do rúk bezohľadných politikov, ktorí pomoc posunú svojmu kmeňu, aby si tak podporili volebnú kampaň. Ďalšia časť poputuje na čierny trh. Tam sa potom tony obilia predajú za dumpingové ceny. Domorodý poľnohospodár môže hneď svoju motyku pustiť z ruky. S potravinovým programom OSN nie je nikto schopný držať krok. A keďže domorodí poľnohospodári sú pod týmto enormným tlakom likvidovaní, nebude mať Keňa žiadne zásoby, ani keď budúci rok príde skutočný hladomor. Celé je to jednoduchý kolobeh s ťažkými dôsledkami.
.keby OSN nerobila nič, ľudia by zomierali od hladu.
To si nemyslím. V takom prípade by sa Keňania museli odhodlať na nadviazanie obchodných stykov s Ugandou alebo Tanzániou a nakúpiť potraviny tam. Tento obchod je pre Afriku životne dôležitý.
.bola by vôbec Afrika schopná vyriešiť svoje problémy sama?
Samozrejme. V žiadnej krajine južne od Sahary nemusí panovať hlad. Okrem toho máme k dispozícii bohaté prírodné zdroje: ropu, zlato a diamanty. V bohatých štátoch sa stále vzbudzuje dojem, že bez rozvojovej pomoci by Afrika padla na kolená. Ale verte mi, Afrika tu bola aj pred vami, Európanmi, a nevodilo sa nám až tak zle.
.na Západe je mnoho súcitiacich ľudí, ktorí chcú Afrike úprimne pomôcť. Každý rok venujú peniaze, mnohí posielajú šatstvo...
A zaplavujú ním naše trhy. Na našich trhoviskách si darované šatstvo môžeme lacno kúpiť. Je tu pár Nemcov, ktorí tu za pár šupov zoženú napríklad futbalové triká Bayernu Mníchov, ktoré nemecké deti v dobrej viere venovali Afričanom. Títo kupci to potom trojnásobne drahšie vydražia cez E-bay a pošlú to späť do Nemecka. Je to šialenstvo!
.a dúfajme, že je to iba výnimka.
Čo majú znamenať tie hory šatstva? Tu nikto nemrzne. Namiesto toho sú naši krajčíri nezamestnaní. Majú sa ako naši poľnohospodári. Aj napriek nízkym mzdovým nákladom tak lacno nikto v Afrike nevyrába, aby mohol konkurovať darovaným veciam. V roku 1997 bolo v Nigérii zamestnaných 137-tisíc pracovníkov v textilnom priemysle. V roku 2003 to bolo už len 57-tisíc ľudí. A tak to je všade, kde prehnaná štedrosť narazí na krehké africké trhy.
.a čo Nemecko po vojne? Bez Marshallovho plánu by sa nepostavilo na nohy. Nie je to príklad úspešne použitej rozvojovej pomoci?
Nemecko bolo aj pred vojnou vysoko industrializovanou krajinou. V podstate bolo po vojne najmä potrebné znovu vybudovať zničenú infraštruktúru. Aj škody, spôsobené cunami v Thajsku sa dajú s trochou pomoci napraviť. Avšak Afrika musí krok k modernému veku urobiť sama. Nevyhnutná je zmena mentality. Musíme prestať hľadieť sami na seba ako na poberateľov almužny. Samotní Afričania sa už medzičasom považujú len za obete. No nikto si napríklad nevie Afričana predstaviť ako obchodníka. Aby sme dosiahli pokrok, veľmi by pomohlo, keby sa charitatívne organizácie stiahli.
.keby to urobili, až potom by zaniklo veľa pracovných miest.
...ktoré sú však úplne umelé a skresľujú skutočnosť. Jasné, zamestnania v zahraničných organizáciách sú veľmi obľúbené. Preto si aj vždy môžu vyberať tých najlepších ľudí. Ak nejaká charitatívna organizácia potrebuje šoféra, uchádzajú sa o miesto desiatky záujemcov. Rozvojovému pomocníkovi nebude stačiť len bežný šofér, ktorý hovorí jazykom svojho kmeňa, ale musí tiež vedieť po anglicky a mať vyberané spôsoby. Zrazu sa stane, že africký biochemik jazdí s charitatívnym pracovníkom po vidieku a rozdávajú potraviny, ktoré likvidujú miestnych poľnohospodárov. Je to neskutočný nezmysel.
.čo by teda mali Nemci robiť?
Ak chcete naozaj bojovať proti chudobe, mali by ste sa stiahnuť aj s vašou rozvojovou pomocou a dať konečne Afrike šancu, aby sa o svoje prežitie postarala sama. Dnes je Afrika ako dieťa, ktoré hneď volá po svojej pestúnke, keď sa niečo nepodarí.
Rozhovor bol uverejnený v nemeckom magazíne Der Spiegel.
Preložil Lukáš Krivošík, redakčne krátené
.bohaté západné národy si dali za cieľ odstrániť hlad a chudobu.
Takéto predsavzatia škodia nášmu kontinentu už 40 rokov. Ak chcú vyspelé národy Afričanom naozaj pomôcť, mali by konečne zastaviť tú otrasnú rozvojovú pomoc. Tým krajinám, ktoré dostali najviac rozvojovej pomoci, sa vodí najhoršie. Napriek miliardám, ktoré sem pritiekli, je kontinent chudobný.
.mohli by ste nám tento paradox vysvetliť?
Financované sú rozsiahle byrokracie. Podporuje sa korupcia a samoľúbosť, Afričania sú vychovávaní k nesamostatnosti a žobraniu. K tomu ešte rozvojová pomoc všade oslabuje lokálne trhy a ducha podnikavosti, ktorého súrne potrebujeme. Aj keď to môže znieť absurdne, rozvojová pomoc je jednou z príčin afrických problémov. Keby sa s ňou skoncovalo, malý človiečik by to ani nepocítil. Iba funkcionári by boli šokovaní. Preto ustavične opakujú, že svet sa bez tejto pomoci zrúti.
.ale aj v krajine ako Keňa každý rok umierajú ľudia od hladu. Tým predsa treba pomôcť.
Lenže týmto ľuďom musia pomôcť samotní Keňania. Ak v nejakej oblasti Kene zavládne sucho, naši skorumpovaní politici automaticky vykrikujú, že treba viac pomoci. Na toto volanie ihneď zareaguje potravinový program OSN. Teda obrovský úrad, ktorého „aparátčici“ sú v absurdnej situácii. Upísali sa boju proti hladu, ale ak by bol hlad naozaj odstránený, prišli by o prácu. Prirodzene, keď príde požiadavka ďalšej pomoci, ochotne ju prijmú. Následne vypýtajú ešte o čosi viac prostriedkov, než si pôvodne pýtala africká vláda, a obrátia sa na svoju centrálu. Potom sa na lodiach do Afriky vyvezú tony obilia...
...obilia, ktoré pochádza väčšinou od štedro dotovaných európskych a amerických poľnohospodárov...
...a po istom čase sa to obilie privezie do prístavu v Mombase. Časť sa hneď dostane do rúk bezohľadných politikov, ktorí pomoc posunú svojmu kmeňu, aby si tak podporili volebnú kampaň. Ďalšia časť poputuje na čierny trh. Tam sa potom tony obilia predajú za dumpingové ceny. Domorodý poľnohospodár môže hneď svoju motyku pustiť z ruky. S potravinovým programom OSN nie je nikto schopný držať krok. A keďže domorodí poľnohospodári sú pod týmto enormným tlakom likvidovaní, nebude mať Keňa žiadne zásoby, ani keď budúci rok príde skutočný hladomor. Celé je to jednoduchý kolobeh s ťažkými dôsledkami.
.keby OSN nerobila nič, ľudia by zomierali od hladu.
To si nemyslím. V takom prípade by sa Keňania museli odhodlať na nadviazanie obchodných stykov s Ugandou alebo Tanzániou a nakúpiť potraviny tam. Tento obchod je pre Afriku životne dôležitý.
.bola by vôbec Afrika schopná vyriešiť svoje problémy sama?
Samozrejme. V žiadnej krajine južne od Sahary nemusí panovať hlad. Okrem toho máme k dispozícii bohaté prírodné zdroje: ropu, zlato a diamanty. V bohatých štátoch sa stále vzbudzuje dojem, že bez rozvojovej pomoci by Afrika padla na kolená. Ale verte mi, Afrika tu bola aj pred vami, Európanmi, a nevodilo sa nám až tak zle.
.na Západe je mnoho súcitiacich ľudí, ktorí chcú Afrike úprimne pomôcť. Každý rok venujú peniaze, mnohí posielajú šatstvo...
A zaplavujú ním naše trhy. Na našich trhoviskách si darované šatstvo môžeme lacno kúpiť. Je tu pár Nemcov, ktorí tu za pár šupov zoženú napríklad futbalové triká Bayernu Mníchov, ktoré nemecké deti v dobrej viere venovali Afričanom. Títo kupci to potom trojnásobne drahšie vydražia cez E-bay a pošlú to späť do Nemecka. Je to šialenstvo!
.a dúfajme, že je to iba výnimka.
Čo majú znamenať tie hory šatstva? Tu nikto nemrzne. Namiesto toho sú naši krajčíri nezamestnaní. Majú sa ako naši poľnohospodári. Aj napriek nízkym mzdovým nákladom tak lacno nikto v Afrike nevyrába, aby mohol konkurovať darovaným veciam. V roku 1997 bolo v Nigérii zamestnaných 137-tisíc pracovníkov v textilnom priemysle. V roku 2003 to bolo už len 57-tisíc ľudí. A tak to je všade, kde prehnaná štedrosť narazí na krehké africké trhy.
.a čo Nemecko po vojne? Bez Marshallovho plánu by sa nepostavilo na nohy. Nie je to príklad úspešne použitej rozvojovej pomoci?
Nemecko bolo aj pred vojnou vysoko industrializovanou krajinou. V podstate bolo po vojne najmä potrebné znovu vybudovať zničenú infraštruktúru. Aj škody, spôsobené cunami v Thajsku sa dajú s trochou pomoci napraviť. Avšak Afrika musí krok k modernému veku urobiť sama. Nevyhnutná je zmena mentality. Musíme prestať hľadieť sami na seba ako na poberateľov almužny. Samotní Afričania sa už medzičasom považujú len za obete. No nikto si napríklad nevie Afričana predstaviť ako obchodníka. Aby sme dosiahli pokrok, veľmi by pomohlo, keby sa charitatívne organizácie stiahli.
.keby to urobili, až potom by zaniklo veľa pracovných miest.
...ktoré sú však úplne umelé a skresľujú skutočnosť. Jasné, zamestnania v zahraničných organizáciách sú veľmi obľúbené. Preto si aj vždy môžu vyberať tých najlepších ľudí. Ak nejaká charitatívna organizácia potrebuje šoféra, uchádzajú sa o miesto desiatky záujemcov. Rozvojovému pomocníkovi nebude stačiť len bežný šofér, ktorý hovorí jazykom svojho kmeňa, ale musí tiež vedieť po anglicky a mať vyberané spôsoby. Zrazu sa stane, že africký biochemik jazdí s charitatívnym pracovníkom po vidieku a rozdávajú potraviny, ktoré likvidujú miestnych poľnohospodárov. Je to neskutočný nezmysel.
.čo by teda mali Nemci robiť?
Ak chcete naozaj bojovať proti chudobe, mali by ste sa stiahnuť aj s vašou rozvojovou pomocou a dať konečne Afrike šancu, aby sa o svoje prežitie postarala sama. Dnes je Afrika ako dieťa, ktoré hneď volá po svojej pestúnke, keď sa niečo nepodarí.
Rozhovor bol uverejnený v nemeckom magazíne Der Spiegel.
Preložil Lukáš Krivošík, redakčne krátené
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.