Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ide tu ešte o cirkvi?

.daniel Raus .časopis .týždeň vo svete

Kauza cirkevného majetku v Česku sa zmenila na frašku, za akú by sa nemusel hanbiť ani Švejk so svojím autorom. Je to vlastne paradox – išlo o mimoriadne nádejnú situáciu, ktorá mohla vyriešiť vzťah cirkvi a štátu nielen smerom do minulosti, ale aj smerom do budúcnosti.

Kauza cirkevného majetku v Česku sa zmenila na frašku, za akú by sa nemusel hanbiť ani Švejk so svojím autorom. Je to vlastne paradox – išlo o mimoriadne nádejnú situáciu, ktorá mohla vyriešiť vzťah cirkvi a štátu nielen smerom do minulosti, ale aj smerom do budúcnosti.


Ak hovoríme o minulosti, išlo o to, ako cirkev odškodniť za majetok, ktorý jej nebol vrátený ani takmer dve desaťročia po páde komunizmu. A čo sa týka budúcnosti, je tu ambícia nastoliť stav nezávislosti cirkví od štátnych štruktúr – teda aj nezávislosti finančnej. Podľa zasvätených skeptikov sa však môže všetko skončiť neúspechom – pre rozpory vo vládnej Občianskej demokratickej strane.

.aj keby to prešlo, je to zlé
Na počiatku bol vstup kresťanských demokratov (KDU-ČSL) do Topolánkovej vlády. Sú tam spolu s ODS a so zelenými. Kresťanskí demokrati dostali ministerstvo kultúry, kde zasadol mimoriadne schopný minister Václav Jehlička. Práve jeho rukopis nesie návrh zákona, ktorý má urobiť bodku za komunistickou krádežou cirkevného majetku a nastoliť nový modus operandi vo vzťahu štátu a cirkví. Lenže Jehličkove skúsenosti z miestnej politiky zrejme nestačili na tvrdý oriešok osobnej rivality a rafinovaných podrazov na celoštátnej úrovni.
Z dnešného hľadiska urobil Jehlička chybu zrejme v tom, že sa od počiatku nepokúsil  získať na podporu zákona opozičných sociálnych demokratov (ČSSD). Majetkové vyrovnanie bude mať dopad na niekoľko generácií, takže sa dá predpokladať, že v danom období sa vystriedajú rôzne vlády. Ak by existoval konsenzus dvoch hlavných strán, bez ktorých sa v Česku nedá vládnuť, bol by úspech vyrovnania zaručený. No v momente, keď sa daný zákon, naopak, stáva predmetom ich sporu, je budúcnosť  pochybná, aj keby návrh teraz o jeden hlas prešiel.

.zamrznuté nehnuteľnosti
Cirkvi zase zistili krutú realitu, že ich záujmy okrem kresťanských demokratov nikto úprimne nezastáva. A keďže sú v lobovaní tak trocha oneskorené, nevytvorili situáciu, v ktorej by sa našlo aspoň desať poslancov ČSSD, ktorí by sa za zákon v kritickom momente postavili. Je otázka, či veci museli zájsť až takto ďaleko a či sa cirkvi museli stať rukojemníkmi niekoľkých politikov, ktorí si len riešia osobné spory. Je však pravda, že v lobovaní sa nepresadili ani mocnejšie organizácie.

V celej záležitosti hrá totiž dôležitú úlohu ešte Združenie miest a obcí, ktoré má eminentný záujem, aby sa gordický uzol konečne rozsekol. Mnohé dediny, mestečká aj veľké mestské časti sú totiž limitované vo svojom rozvoji, pretože cirkevný majetok nebol vrátený, takže naň platí takzvaný blokačný paragraf. Vďaka tomuto paragrafu sa s nehnuteľnosťami nesmie nič robiť. V praxi to znamená, že existujú obce, ktoré sú zo všetkých strán obkolesené cirkevnými pozemkami, cirkev aj štát ich chcú predať, ale v daných lokalitách sa nesmie začať so žiadnou výstavbou, kým sa všetko právne nevyrieši. A tento neblahý stav trvá už desaťročia.

.odluka ako v USA
Z vecného hľadiska vznikla mimoriadne priaznivá situácia aspoň v tom, že cirkvi sa konečne medzi sebou dohodli. Vždy sa predpokladalo, že hlavným kameňom úrazu je nejednota rôznych denominácií, teraz však všetky cirkvi ťahajú za jeden povraz. Je to aj vďaka tomu, že sa do veci osobne zaangažoval predseda Ekumenickej rady cirkví Pavel Černý, ale leví podiel na tom má najmä veľkorysý postoj katolíkov. Absolútna väčšina zabaveného majetku patrila totiž im, no oni sa zriekli zhruba pätinovej náhrady v prospech ostatných cirkví. Veľkorysý postoj zaujali katolíci, reprezentovaní kardinálom Vlkom, tiež voči štátu. Vzdali sa dvoch tretín majetku v nehnuteľnej podobe. To znamená, že sa uspokoja s finančnou náhradou.
Peniaze sa pritom majú cirkvám vyplácať v priebehu nasledujúcich šesťdesiatich rokov. Po vyplatení by mal nastať stav, keď štát už cirkvám nebude na nič prispievať, teda ani na platy duchovných. Vzniklo by tak oddelenie štátu a cirkvi na spôsob Spojených štátov amerických. Paradoxne, štát daným zákonom ušetrí ťažké miliardy, pretože za súčasného stavu síce zadržiava cirkevný majetok, ale platí duchovných, pričom o ich počtoch nerozhoduje štát, ale cirkvi. A ak by množstvo duchovných narastalo momentálnym tempom, vychádzajú z toho obrovské finančné sumy.
Ako by to teda vyzeralo v praxi? Cirkevné rády by mali dostať späť svoje budovy a nehnuteľnosti, zvyšok by sa im vyplatil v súčasných trhových cenách. Podľa Jehličkovej komisie to predstavuje 83 miliárd korún. Cirkvi by, samozrejme, prijali peniaze hneď, štát ich by ich však vyplácal v priebehu spomenutých šesťdesiatich rokov – a vo vyplácaní by sa nezohľadnila inflácia, iba úrok vyše štyri a pol percenta.

.čo chce poslanec Tlustý?
Dohoda na politickej scéne vyzerala spočiatku nádejne, potom sa však postavili striktne proti sociálni demokrati, ktorí navyše hovoria, že aj keby zákon prešiel, keď sa raz oni dostanú k moci, aj tak ho zmenia. Potom sa všetko skomplikovalo v ODS. Proti sa fakticky postavil poslanec Vlastimil Tlustý, ktorého nasledovali dvaja ďalší. Iba on je však v celej hre dôležitý. Tvrdí, že vôbec nie je jasné, ako sa vlastne dospelo k sume 83 miliárd, a chce, aby kompenzácie v cirkevných reštitúciách prebiehali rovnako ako v prípade bežných reštituentov. Lenže potom by stratilo zmysel ústretové gesto Katolíckej cirkvi, ktorá sa vzdala dvoch tretín nehnuteľností.
Experti pritom tvrdia, že v skutočnosti ide zo strany Tlustého o zástupný problém. Nikdy sa nevyrovnal s tým, že premiér Mirek Topolánek ho nezobral do svojej terajšej vlády. V trocha turbulentných časoch zložitého zostavovania kabinetu po voľbách, ktoré dopadli pomerom 100:100 poslancov koalície a opozície, sa stal Tlustý na chvíľu ministrom financií. Ibaže Topolánek údajne nadobudol pocit, že Tlustý za jeho chrbtom rokuje o alternatívnej podobe vlády, preto ho v ďalšej verzii kabinetu odstavil.
Ak je to pravda, potom prišla chvíľa Tlustého veľkej odplaty. Ak totiž padne zákon o odškodnení cirkví, môže s ním padnúť aj koalícia a s ňou, ako inak, premiér Topolánek. Je to, samozrejme, špekulácia, ale zodpovedalo by to českým pomerom, v ktorých aj zásadné rozhodnutia prechádzajú biednou väčšinou jedného, maximálne niekoľkých hlasov. Isté je, že v celej kauze dávno nejde o nejaký majetok, a už vôbec nie o cirkvi. Stala sa z nej zástupná vojna vnútri Občianskej demokratickej strany. A to neveští nič dobré.

Autor je vedúci redakcie náboženského vysielania ČRo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite