.husitské století je ambiciózny projekt. Bolo vaším zámerom vytvoriť niečo ako „kolektívnu monografiu“?
Vychádzali sme z toho, že husitstvo bolo v posledných rokoch spájané s mnohými nálepkami a súdmi, ktoré neraz súviseli s aktuálnou politickou, poprípade konfesijnou konšteláciou spoločnosti. My sme však touto knihou zamýšľali podať obraz husitskej epochy, ktorý by bol čo najviac oslobodený od predchádzajúcich ideologických súdov. Chceli sme s pomocou ďalších autorov, ktorí sú poprednými odborníkmi v daných oblastiach, predstaviť túto epochu v celej šírke a štruktúrovanosti, v jej zložitosti. A šlo nám o zachytenie prevratných procesov, ktoré prekračujú úzke vymedzenie „husitských vojen. Pokúsili sme sa predstaviť husitstvo ako politický, spoločenský, náboženský a kultúrny fenomén.
.ako by ste charakterizovali čas, keď majster Jan Hus nastúpil ako kazateľ do Betlémskej kaplnky? Dozrela vtedajšia doba na náboženskú i spoločenskú premenu?
Nedá sa pochybovať o tom, že Jan Hus žil a kázal v zložitej dobe. V spoločnosti sa skomplikovali spoločenské a náboženské procesy. Stupňovalo sa napätie a spoločenské trenice. Už koncom štrnásteho storočia rástlo v cirkvi všeobecné presvedčenie o nutnosti reformy. A touto otázkou sa zaoberali intelektuálne elity v celej Európe, nie iba v Česku. Asi sa dá povedať, že keby situácia v Česku nedozrela na spoločenskú zmenu, tak by k tej zmene ani nedošlo.
.ako sa dá dnešnému človeku, zvyknutému na iné pomery v rímskokatolíckej cirkvi, vysvetliť vtedajšie dvojpápežstvo?
Pomery v rímskokatolíckej cirkvi sa od štrnásteho, pätnásteho storočia v mnohom zmenili. Zmenila sa aj obec veriacich. Pravda, aj v dnešnej dobe by cirkev reagovala na pápežskú schizmu ako na znak hlbokej krízy. V stredoveku prinieslo dvojpápežstvo pochybnosti o samotnej inštitúcii cirkvi, o jej spásonosnej funkcii. Myslím, že keby k takému vývoju došlo dnes, pochybnosti by boli podobné.
.čo vtedajších veriacich na cirkvi najviac poburovalo?
Kazatelia na čele s Janom Husom pranierovali ako problém súdobej cirkvi najmä to, ako lipla na materiálnych statkoch, vzdialila sa zásadám evanjelia a jej príslušníci nenasledovali Kristov vzor v chudobe a pokore. Predmetom všeobecnej nevôle sa tak stali negatívne javy – napríklad poplatky za cirkevné prebendy, vyžadovanie odmeny za cirkevné úkony, rozmarný život mnohých kňazov, obchod so sviatosťami v podobe odpustkov a následné použitie týchto prostriedkov na boj s kresťanmi. To všetko bolo veriacim tŕňom v oku.
.hus tieto nespokojné masy oslovil. Vďaka čomu sa mu to podarilo? Šlo najmä o to, že používal v traktátoch pre ľud češtinu, alebo skôr o osobnú charizmu pri kázňach?
Jan Hus bol nepochybne charizmatický kazateľ a vedel reagovať na aktuálne problémy v spoločnosti. Tá bola zase na druhej strane pripravená prijímať jeho posolstvo a vyvodzovať z neho dôsledky. Vo svojich spisoch používal okrem latinčiny aj češtinu, čo bolo dôležité najmä preto, aby sa jeho myšlienky šírili po Česku aj mimo jeho vlastnej kazateľne. Ale to, že v kaplnke kázal v národnom jazyku, zase nebolo v jeho dobe úplne výnimočným javom.
.husa ovplyvnil John Wycliffe, anglický reformátor, laický kazateľ a filozof, ktorý kládol dôraz na jednotlivca a jeho svedomie, jeho interpretáciu Biblie. Wycliffe bol posmrtne vyhlásený za kacíra – nedlho pred upálením Jana Husa. Ako vnímali Wycliffovo odsúdenie Husovi nasledovníci?
Posmrtné odsúdenie Johna Wycliffa na kostnickom koncile sa v husitskom prostredí vo väčšej miere nereflektovalo. Wycliffa totiž husitskí teológovia uctievali ako veľkú autoritu, bol pre nich „doctor evangelicus“, a tento fakt sa jeho odsúdením nijako nezmenil. Kostnickému koncilu potom husiti vyčítali na prvom mieste upálenie Jana Husa a Hieronýma Pražského. Vo svetle týchto udalostí sa „prípad Wycliffe“ ocitol trochu bokom.
.bolo v tom čase viac kritikov cirkvi podobného formátu, ako boli Wycliffe a Hus?
Doba bola taká, že aj poprední teológovia, na ktorých nepadol tieň herézy, si uvedomovali, že cirkev treba reformovať. Koniec koncov, aj veľké koncily v pätnástom storočí – vrátane koncilu v Kostnici a toho v Bazileji – boli zvolané ako reformné.
.čím boli Hus a Wycliffe výnimoční?
Najmä tým, že ich učenie našlo ohlas v širokej verejnosti. V oboch prípadoch to potom viedlo k revolte proti svetskej aj cirkevnej moci – v Anglicku v podobe hnutia lollardov, v Česku v podobe husitstva.
.čím Hus predznamenal pôsobenie Martina Luthera?
Medzi Husovým učením a učením Martina Luthera je mnoho podobností, ktoré si všimli už Lutherovi súčasníci. Obaja odmietali tézu o neomylnosti pápeža a aj iných cirkevných autorít. Obaja boli presvedčení o nutnosti reformovať cirkev, ktorá trpí mnohými neduhmi.
.malo dielo Jana Husa na Martina Luthera priamy vplyv?
Áno, Martin Luther bol pozorným čitateľom Husových spisov. Poznal aj jeho traktát O cirkvi, kde sa v mnohých otázkach inšpiroval. Dokonca sa vyjadril v tom zmysle, že práve v tomto texte narazil na „najzjavnejšiu evanjelickú pravdu“. Luther však bol zároveň presvedčený, a nie zakaždým oprávnene, že jeho tézy idú oveľa ďalej než Husove myšlienky.
.skúsme porovnať Jana Husa a husitov – jeho nasledovníkov, bojovníkov, tých, ktorí už pravdu nešírili len slovom, ale aj mečom. V čom odkaz Husa rešpektovali? V čom sa od neho odchýlili?
Husiti nasledovali myšlienky Jana Husa v tom, že tiež hlásali nutnosť reformovať cirkev. Zároveň v Husovi od začiatku videli mučeníka za pravdu a najvyššiu autoritu. Samozrejme, môžeme odhadovať, že Jan Hus by s radikalizáciou hnutia nesúhlasil.
.husiti boli známi aj ničením pamiatok a umeleckých diel. Ako to vnímate?
Radikálni husiti zničili mnohé umelecké predmety, a tento jav so sebou nesie prakticky každá revolúcia. Už preto, že podstatou revolúcie je opúšťanie až deštrukcia starého usporiadania, ktoré chcú revolucionári nahradiť usporiadaním novým. Priam vzorovým príkladom, ktorý sa v dejinách naskytá, je veľká francúzska revolúcia, počas ktorej bolo zničených mnoho kostolov či umeleckých diel.
.v dnešnej dobe to vyvoláva nepríjemné asociácie napríklad s Islamským štátom.
Nepoznám ideológiu Islamského štátu natoľko, aby som si dovolila hodnotiť spojitosť husitského obrazoborectva so súčasnými kultúrne deštruktívnymi akciami radikálnych islamistov. Takéto paralely sa mi javia násilné už preto, že ide o celkom iný kultúrny kontext, a tiež preto, že oba javy delí mnoho storočí.
.husitské století sa venuje aj umeniu v čase husitov. Ktoré oblasti umenia vtedy prežívali rozkvet? Ktoré upadali?
Husitstvo síce, ako sme už spomínali, prinieslo so sebou obrazoborectvo, takže mnohé predmety a stavby boli zničené. No na druhej strane si husitstvo postupne vytvorilo umenie nové, ktoré komunikovalo jeho vlastné obsahy. Husitská kultúra si vytvárala vlastné stavby, obrazy, sochy, literatúru a hudbu. Musíme si uvedomiť, že výtvarné umenie, rovnako ako literatúra a hudba, mali v stredoveku nielen estetickú funkciu, ale boli aj komunikačným médiom. Bez nich by sa teda kultúrny a myšlienkový systém, akým husitstvo bolo, nezaobišiel. Nezabúdajme, že kníhtlač, ktorá komunikáciu myšlienok nesmierne zjednodušila, prišla do Česka až v pohusitskom období.
.život a dielo majstra Jana Husa boli interpretované rozličným spôsobom. Ako ho vidia historici dnes?
Súčasná historiografia sa Jana Husa usiluje vidieť v širšom kontexte javov, platných na konci štrnásteho a v prvej polovici pätnásteho storočia – teda v kontexte snáh o reformu cirkvi, rozvoja kazateľstva, spoločenských zmien a tak ďalej. Snaží sa z Husa zmyť tak obraz heretika, ako aj svätca, respektíve aj k týmto otázkam pristupuje z hľadiska jeho vývoja – analyzuje, prečo bol Jan Hus odsúdený na kostnickom koncile ako heretik, potom uvažuje o jeho kulte, snaží sa zrekonštruovať jeho vytváranie a funkčnosť v spoločnosti.
.ako by ste sformulovali najdôležitejší Husov odkaz pre súčasnosť?
To je, myslím, individuálne. Odkaz Jana Husa je stále živý, čo vidieť aj na záujme verejnosti, ktorý sa zdvihol v súvislosti s výročím jeho upálenia. Jan Hus sa stal nepochybne symbolom – no tento symbol nie je jednoznačne definovaný. To, napokon, vidieť aj na rozličných podobách Husových pomníkov alebo v diskusiách, ktoré vyvolalo nedávne filmové spracovanie Husovho života. Každý si z jeho príbehu odnesie ako hlavné niečo iné. Či už je to dôraz na slobodu, svedomie jednotlivca, hrdinstvo, alebo, naopak, pokora a zmierenie.
Vychádzali sme z toho, že husitstvo bolo v posledných rokoch spájané s mnohými nálepkami a súdmi, ktoré neraz súviseli s aktuálnou politickou, poprípade konfesijnou konšteláciou spoločnosti. My sme však touto knihou zamýšľali podať obraz husitskej epochy, ktorý by bol čo najviac oslobodený od predchádzajúcich ideologických súdov. Chceli sme s pomocou ďalších autorov, ktorí sú poprednými odborníkmi v daných oblastiach, predstaviť túto epochu v celej šírke a štruktúrovanosti, v jej zložitosti. A šlo nám o zachytenie prevratných procesov, ktoré prekračujú úzke vymedzenie „husitských vojen. Pokúsili sme sa predstaviť husitstvo ako politický, spoločenský, náboženský a kultúrny fenomén.
.ako by ste charakterizovali čas, keď majster Jan Hus nastúpil ako kazateľ do Betlémskej kaplnky? Dozrela vtedajšia doba na náboženskú i spoločenskú premenu?
Nedá sa pochybovať o tom, že Jan Hus žil a kázal v zložitej dobe. V spoločnosti sa skomplikovali spoločenské a náboženské procesy. Stupňovalo sa napätie a spoločenské trenice. Už koncom štrnásteho storočia rástlo v cirkvi všeobecné presvedčenie o nutnosti reformy. A touto otázkou sa zaoberali intelektuálne elity v celej Európe, nie iba v Česku. Asi sa dá povedať, že keby situácia v Česku nedozrela na spoločenskú zmenu, tak by k tej zmene ani nedošlo.
.ako sa dá dnešnému človeku, zvyknutému na iné pomery v rímskokatolíckej cirkvi, vysvetliť vtedajšie dvojpápežstvo?
Pomery v rímskokatolíckej cirkvi sa od štrnásteho, pätnásteho storočia v mnohom zmenili. Zmenila sa aj obec veriacich. Pravda, aj v dnešnej dobe by cirkev reagovala na pápežskú schizmu ako na znak hlbokej krízy. V stredoveku prinieslo dvojpápežstvo pochybnosti o samotnej inštitúcii cirkvi, o jej spásonosnej funkcii. Myslím, že keby k takému vývoju došlo dnes, pochybnosti by boli podobné.
.čo vtedajších veriacich na cirkvi najviac poburovalo?
Kazatelia na čele s Janom Husom pranierovali ako problém súdobej cirkvi najmä to, ako lipla na materiálnych statkoch, vzdialila sa zásadám evanjelia a jej príslušníci nenasledovali Kristov vzor v chudobe a pokore. Predmetom všeobecnej nevôle sa tak stali negatívne javy – napríklad poplatky za cirkevné prebendy, vyžadovanie odmeny za cirkevné úkony, rozmarný život mnohých kňazov, obchod so sviatosťami v podobe odpustkov a následné použitie týchto prostriedkov na boj s kresťanmi. To všetko bolo veriacim tŕňom v oku.
.hus tieto nespokojné masy oslovil. Vďaka čomu sa mu to podarilo? Šlo najmä o to, že používal v traktátoch pre ľud češtinu, alebo skôr o osobnú charizmu pri kázňach?
Jan Hus bol nepochybne charizmatický kazateľ a vedel reagovať na aktuálne problémy v spoločnosti. Tá bola zase na druhej strane pripravená prijímať jeho posolstvo a vyvodzovať z neho dôsledky. Vo svojich spisoch používal okrem latinčiny aj češtinu, čo bolo dôležité najmä preto, aby sa jeho myšlienky šírili po Česku aj mimo jeho vlastnej kazateľne. Ale to, že v kaplnke kázal v národnom jazyku, zase nebolo v jeho dobe úplne výnimočným javom.
.husa ovplyvnil John Wycliffe, anglický reformátor, laický kazateľ a filozof, ktorý kládol dôraz na jednotlivca a jeho svedomie, jeho interpretáciu Biblie. Wycliffe bol posmrtne vyhlásený za kacíra – nedlho pred upálením Jana Husa. Ako vnímali Wycliffovo odsúdenie Husovi nasledovníci?
Posmrtné odsúdenie Johna Wycliffa na kostnickom koncile sa v husitskom prostredí vo väčšej miere nereflektovalo. Wycliffa totiž husitskí teológovia uctievali ako veľkú autoritu, bol pre nich „doctor evangelicus“, a tento fakt sa jeho odsúdením nijako nezmenil. Kostnickému koncilu potom husiti vyčítali na prvom mieste upálenie Jana Husa a Hieronýma Pražského. Vo svetle týchto udalostí sa „prípad Wycliffe“ ocitol trochu bokom.
.bolo v tom čase viac kritikov cirkvi podobného formátu, ako boli Wycliffe a Hus?
Doba bola taká, že aj poprední teológovia, na ktorých nepadol tieň herézy, si uvedomovali, že cirkev treba reformovať. Koniec koncov, aj veľké koncily v pätnástom storočí – vrátane koncilu v Kostnici a toho v Bazileji – boli zvolané ako reformné.
.čím boli Hus a Wycliffe výnimoční?
Najmä tým, že ich učenie našlo ohlas v širokej verejnosti. V oboch prípadoch to potom viedlo k revolte proti svetskej aj cirkevnej moci – v Anglicku v podobe hnutia lollardov, v Česku v podobe husitstva.
.čím Hus predznamenal pôsobenie Martina Luthera?
Medzi Husovým učením a učením Martina Luthera je mnoho podobností, ktoré si všimli už Lutherovi súčasníci. Obaja odmietali tézu o neomylnosti pápeža a aj iných cirkevných autorít. Obaja boli presvedčení o nutnosti reformovať cirkev, ktorá trpí mnohými neduhmi.
.malo dielo Jana Husa na Martina Luthera priamy vplyv?
Áno, Martin Luther bol pozorným čitateľom Husových spisov. Poznal aj jeho traktát O cirkvi, kde sa v mnohých otázkach inšpiroval. Dokonca sa vyjadril v tom zmysle, že práve v tomto texte narazil na „najzjavnejšiu evanjelickú pravdu“. Luther však bol zároveň presvedčený, a nie zakaždým oprávnene, že jeho tézy idú oveľa ďalej než Husove myšlienky.
.skúsme porovnať Jana Husa a husitov – jeho nasledovníkov, bojovníkov, tých, ktorí už pravdu nešírili len slovom, ale aj mečom. V čom odkaz Husa rešpektovali? V čom sa od neho odchýlili?
Husiti nasledovali myšlienky Jana Husa v tom, že tiež hlásali nutnosť reformovať cirkev. Zároveň v Husovi od začiatku videli mučeníka za pravdu a najvyššiu autoritu. Samozrejme, môžeme odhadovať, že Jan Hus by s radikalizáciou hnutia nesúhlasil.
.husiti boli známi aj ničením pamiatok a umeleckých diel. Ako to vnímate?
Radikálni husiti zničili mnohé umelecké predmety, a tento jav so sebou nesie prakticky každá revolúcia. Už preto, že podstatou revolúcie je opúšťanie až deštrukcia starého usporiadania, ktoré chcú revolucionári nahradiť usporiadaním novým. Priam vzorovým príkladom, ktorý sa v dejinách naskytá, je veľká francúzska revolúcia, počas ktorej bolo zničených mnoho kostolov či umeleckých diel.
.v dnešnej dobe to vyvoláva nepríjemné asociácie napríklad s Islamským štátom.
Nepoznám ideológiu Islamského štátu natoľko, aby som si dovolila hodnotiť spojitosť husitského obrazoborectva so súčasnými kultúrne deštruktívnymi akciami radikálnych islamistov. Takéto paralely sa mi javia násilné už preto, že ide o celkom iný kultúrny kontext, a tiež preto, že oba javy delí mnoho storočí.
.husitské století sa venuje aj umeniu v čase husitov. Ktoré oblasti umenia vtedy prežívali rozkvet? Ktoré upadali?
Husitstvo síce, ako sme už spomínali, prinieslo so sebou obrazoborectvo, takže mnohé predmety a stavby boli zničené. No na druhej strane si husitstvo postupne vytvorilo umenie nové, ktoré komunikovalo jeho vlastné obsahy. Husitská kultúra si vytvárala vlastné stavby, obrazy, sochy, literatúru a hudbu. Musíme si uvedomiť, že výtvarné umenie, rovnako ako literatúra a hudba, mali v stredoveku nielen estetickú funkciu, ale boli aj komunikačným médiom. Bez nich by sa teda kultúrny a myšlienkový systém, akým husitstvo bolo, nezaobišiel. Nezabúdajme, že kníhtlač, ktorá komunikáciu myšlienok nesmierne zjednodušila, prišla do Česka až v pohusitskom období.
.život a dielo majstra Jana Husa boli interpretované rozličným spôsobom. Ako ho vidia historici dnes?
Súčasná historiografia sa Jana Husa usiluje vidieť v širšom kontexte javov, platných na konci štrnásteho a v prvej polovici pätnásteho storočia – teda v kontexte snáh o reformu cirkvi, rozvoja kazateľstva, spoločenských zmien a tak ďalej. Snaží sa z Husa zmyť tak obraz heretika, ako aj svätca, respektíve aj k týmto otázkam pristupuje z hľadiska jeho vývoja – analyzuje, prečo bol Jan Hus odsúdený na kostnickom koncile ako heretik, potom uvažuje o jeho kulte, snaží sa zrekonštruovať jeho vytváranie a funkčnosť v spoločnosti.
.ako by ste sformulovali najdôležitejší Husov odkaz pre súčasnosť?
To je, myslím, individuálne. Odkaz Jana Husa je stále živý, čo vidieť aj na záujme verejnosti, ktorý sa zdvihol v súvislosti s výročím jeho upálenia. Jan Hus sa stal nepochybne symbolom – no tento symbol nie je jednoznačne definovaný. To, napokon, vidieť aj na rozličných podobách Husových pomníkov alebo v diskusiách, ktoré vyvolalo nedávne filmové spracovanie Husovho života. Každý si z jeho príbehu odnesie ako hlavné niečo iné. Či už je to dôraz na slobodu, svedomie jednotlivca, hrdinstvo, alebo, naopak, pokora a zmierenie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.