Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fico reformátor?

.robert Žitňanský .časopis .týždeň v ekonomike

Ministerstvo financií pripravilo program modernizácie „Slovensko 21“, ktorý navrhuje pokračovanie v

Ministerstvo financií pripravilo program modernizácie „Slovensko 21“, ktorý navrhuje pokračovanie v niektorých reformách. A zdá sa, že program má podporu premiéra.


Ficova vláda sa bude onedlho zaoberať Modernizačným programom Slovensko 21, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. Po jeho prvom prečítaní sa zdá, že ide o omyl, akési nedorozumenie, posun v čase. Po druhom prečítaní začne v čitateľovi mocnieť presvedčenie, že ministerstvo financií opäť raz investovalo veľa času do prípravy dobre mysleného dokumentu, ktorý však táto vláda nikdy nemôže zrealizovať. Lenže potom si pozorný čitateľ všimne opakované výroky premiéra tejto vlády o tom, aký dôležitý tento program pre jeho vládu je. „Modernizačný program posúva Slovenskú republiku o krok vpred v úsilí o zlepšenie výkonnosti našej ekonomiky v dlhodobom horizonte,“ povedal Fico napríklad začiatkom marca v parlamente. Takže, na čo sa máme tešiť?

.ako za Dzurindu
Ak vláda „modernizačný program“ schváli (čo asi urobí) a aj ho v nejakej miere zrealizuje (tu sú pochybnosti väčšie), bude v mnohom pokračovať v reformách Dzurindových vlád. Ciele ako „vytvorenie predpokladov na rýchly a v dlhodobom horizonte udržateľný ekonomický rast, zvýšenie sociálnej mobility, posilnenie sociálnej súdržnosti, zmiernenie vplyvov demografického vývoja a zlepšenie prispôsobivosti ekonomiky zmenám vo vonkajšom a vnútornom prostredí pri absencii vlastnej meny“ sa od cieľov minulej vlády nelíšia. Podľa hlavného autora dokumentu, ktorým je poradca ministra financií Martin Filko, je otázka, či tie ciele nie sú zhodné s cieľmi predchádzajúcej vlády, „otázkou na politikov“. Dokument je však podľa neho „v plnom súlade s programovým vyhlásením vlády“.
Dokument pôsobí pomerne sviežo, možno aj preto, že „cieľom je namiesto veľkolepých plánov prezentovať špecifické kroky, ktoré budú znamenať citeľnú zmenu s jasným vymedzením zodpovednosti a možnosťou odpočtu plnenia“.


.dobré nápady...
Pokiaľ ide o konkrétne oblasti, dokument sa venuje niekoľkým prioritám, v ktorých pomenúva krátkodobé a strednodobé opatrenia, potrebné na to, aby sa krajine dlhodobo darilo. Vo výskume, vede a inováciách napríklad navrhuje „zvýšenie dôležitosti vedeckých výsledkov pri financovaní vysokých škôl“ alebo „zjednodušenie príchodu vysokých škôl s akreditáciou získanou v zahraničí“.
Vzdelávania sa majú dotknúť „opatrenia na zlepšenie čítania s porozumením, numerickej gramotnosti a poznatkov z prírodných vied absolventov základných a stredných škôl“, a tiež „programy na štúdium pregraduálnych študentov z geograficky a kultúrne blízkych nečlenských krajín EÚ, a postgraduálnych študentov na slovenských vysokých školách“. Ako sa píše v dokumente, „Slovensko čelí v horizonte desiatok rokov nepriaznivému demografickému vývoju, ktorý podľa jedného zo scenárov môže spôsobiť pokles pomeru ekonomicky aktívneho obyvateľstva k neaktívnemu zo 6 v roku 2008 na 2 v roku 2050“. Vláda by preto mala vytvoriť programy na pritiahnutie schopných ľudí z krajín západného Balkánu a západného bývalého Sovietskeho zväzu (Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko) na slovenské školy.
Zaujímavou myšlienkou je zavedenie zamestnaneckého bonusu, ktorý by mal zvýšiť disponibilný príjem nízkopríjmových pracujúcich pomocou tzv. negatívnej dane. Daňový bonus by mal nahradiť dnešnú odpočítateľnú položku na daňovníka, z ktorej profitujú len ľudia, ktorí zarobia viac ako je táto položka. Po novom sa bude od vyrátanej dane odpočítavať bonus (ako dnes na deti), a v prípade zápornej daňovej povinnosti štát týmto málo zarábajúcim ľuďom doplatí. „Dosiahne sa tým plynulejší príjmový prechod medzi zamestnaním a nezamestnanosťou, zvýši sa motivácia pracovať aj za nižšie mzdy, a zlepší sa sociálna situácia nízkopríjmových zamestnancov,“ znie zdôvodnenie tohto kroku.
Vláda by mala prijať aj opatrenia na „zladenie rodinného a pracovného života“, „skvalitnenie podnikateľského prostredia“, „lepšiu reguláciu“ a „vyššiu transparentnosť“. Vzniknúť by tiež mal „systém na sledovanie legislatívneho procesu“ a „definícia metodiky hodnotenia projektov verejno-súkromného partnerstva“ (PPP projektov) na základe „hodnoty za peniaze“, aby sa zabezpečila „vysoká efektívnosť vykladania verejných prostriedkov, vysoká kvalita verejných služieb, obmedzenie klientelizmu a korupcie, presnejšia identifikácia spoločenských investičných priorít“. Zmeniť by sa mala aj „kategorizácia farmaceutík“ v snahe znížiť podiel liekov na výdavkoch systému a obmedziť korupciu a vyhľadávanie renty. A vláda by mala prijať aj opatrenia na „transparentné poskytovanie eurofondov“. Otázka je – a zďaleka nielen pri posledných troch nápadoch – prečo doteraz vláda robí pravý opak?
A čo si pri pohľade na mentalitu a počínanie ľudí, ktorí dnes spravujú krajinu, myslieť o návrhoch na podporu „alternatívnych pracovnoprávnych vzťahov“, „stransparentnenie vysokoregulovaných trhov“, či „reformu verejného obstarávania“, ktorá okrem iného „obmedzením korupcie a klientelizmu povedie k eliminácii aktívneho a pasívneho plytvania“? Smiať sa alebo zaplakať?
Odpoveď naznačuje budúci osud „modernizačného plánu“.

.z tohto nezaprší
Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Miroslava Beblavého „je kvalita navrhovaných krokov rôzna – od veľmi dobrých a konkrétnych, ako je spolufinancovanie výskumných tímov, ktoré získajú prostriedky z európskych programov, až po nie veľmi dobré alebo nekonkrétne. A niektoré sú priamo zlé, napríklad podpora vzdelávania detí zo sociálne odkázaných rodín, kde sa hovorí o tom, že peniaze, za ktoré sa dnes platia chudobným deťom jedlo a školské pomôcky, sa budú dávať v hotovosti ich rodičom“.
Celý tento „modernizačný program“ by ako celok krajine napriek všetkému pomohol – pri predpoklade, že by sa naozaj realizoval. Práve to je najväčší problém. Ako podotýka Miroslav Beblavý, ktorý sa v časoch svojho pôsobenia vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí podieľal na príprave viacerých strategických dokumentov minulej vlády, materiál „je postavený na logike, ktorá je Ficovej vláde cudzia, a to najmä v oblasti transparentnosti a potláčania možnosti rent-seekingu, zvyšovania konkurencie a ponechania rozhodnutí na trh alebo vysokokvalifikované orgány, antinacionalizmu či podpory hesla „pracovať sa oplatí.“
Veľa z navrhovaných opatrení, najmä vo vede a v sociálnej oblasti, navyše závisí oveľa viac od podoby realizácie než od pôvodného nápadu a predstava, že súčasná administratíva by aj pri dobrej vôli vedela navrhované opatrenia zrealizovať, vyžaduje veľkú dávku optimizmu. Zhrnutie ekonóma Beblavého je výstižné: „Tento mrak je veľmi sympatický, ale na vyschnutú pôdu modernizácie Slovenska z neho veľa nezaprší.“
Snaha ministerstva financií si však napriek tomu zaslúži isté uznanie v týchto časoch, ťažkých pre zdravý rozum.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite