Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bohatstvo a sociálne zdravie

.bill Baker .časopis .kritická príloha

Hoci Slovensko považujú za ekonomického tigra Európy, stále môže ponúknuť „turistiku za chudobou“ v

Hoci Slovensko považujú za ekonomického tigra Európy, stále môže ponúknuť „turistiku za chudobou“ v podobe obhliadky rómskych osád.


V ktoromkoľvek čase sa pravdepodobne nájdu predstavitelia EÚ, ktorí sú práve na návšteve v rómskych osadách, aby videli, aký pokrok dosahuje vláda v snahe zlepšiť život svojich najznevýhodnenejších občanov. Iní, hnaní zvedavosťou na Rómov, navštevujú najznámejšie osady, aby mohli porozprávať jednu či dve historky, keď sa vrátia domov. Vlastne sa v rómskych komunitách zastaví toľko ľudí, že miestnou reakciou je buď ľahostajnosť, alebo hnev. Takým lákavým na turistike za chudobou je to, že chudoba je taká viditeľná. Vidíme primitívne chatrče, ktoré nespĺňajú stavebné pravidlá. Vidíme ľudí ako spúšťajú fľaše do studní, ktoré sú ich jediným zdrojom vody. Preto vyzerajú niektoré osady ako mini „predmestia“ podobné tým, ktoré obklopujú mestá v treťom svete. Ibaže toto je Európa.

.porovnávam
Odkedy sa pred dvoma rokmi presťahovala moja rodina späť do Spojených štátov, po štrnástich rokoch v Košiciach, prirodzene, porovnávame najchudobnejšie časti Billingsu v Montane, mesta so 100 000 obyvateľmi, s našimi skúsenosťami z oblasti Košíc. Na prvý pohľad nevyzerá chudoba tak hrozne. Billings má jednu z najnižších mier nezamestnanosti zo všetkých miest tejto veľkosti v USA – 1,5 percenta. Zdá sa, že ešte aj tí najchudobnejší majú autá. Hoci ich domy sú staršie, naozaj nevyzerajú zle.
A predsa sú v Amerike trendy, ktoré odkrývajú niektoré hlbšie problémy, ktoré menia a komplikujú moje chápanie chudoby i to, ako chápem bohatstvo. Po prvé, materiálne bohatstvo je stále viac koncentrované do rúk čoraz menšieho percenta populácie; a po druhé, ako toto materiálne bohatstvo rástlo, klesalo kontinuálne sociálne bohatstvo národa.
Výskum spotrebiteľských financií, ktorý urobila federálna centrálna banka v roku 1998, odhalil, že v roku 1976 najbohatšie 1 percento Američanov vlastnilo 22 percent bohatstva domácností. O 22 rokov neskôr podľa tohto výskumu najbohatšie jedno percento takmer zdvojnásobilo svoj podiel na 38 percent. V roku 2004  bola mediánová čistá hodnota majetku najbohatších desiatich percent Američanov 833 000 dolárov.
Za túto zvýšenú koncentráciu bohatstva u horného jedného až desiatich percent populácie sú zodpovedné dva faktory. Jedným z nich sú zmeny v príjmoch.
V roku 1980 bol priemerný plat riaditeľov v najväčších amerických podnikoch 42-násobkom priemerných platov ich robotníkov. O dvadsať rokov neskôr robil magazín Business Week opätovne výskum v najväčších 365 podnikoch a zistil, že podnikoví šéfovia sa odmeňovali 531-násobne vyššie ako boli priemerné platy ich pracovníkov. Peniaze v amerických firmách tečú nahor.
Druhým faktorom je veľké zhodnotenie majetkov, akými sú nehnuteľnosti a akcie, v priebehu tohto obdobia. Horné jedno percento populácie, ktoré vlastnilo veľké percento majetku na začiatku tohto obdobia, získalo na významnom zhodnotení týchto aktív. Naopak, dolných 90 percent stratilo významnú časť zhodnotenia svojich aktív tým, že sa zvýšilo ich osobné zadlženie. Pri obmedzenom raste príjmov používali pôžičky, aby si udržali či zvýšili životnú úroveň v tom, čo vnímali ako ekonomiku rastu. Medzera medzi bohatými a zvyškom spoločnosti narastá.

.kultúra chudoby
Pre dolných 25 percent Američanov sú správy ešte menej povzbudzujúce. David Shipler, autor knihy The Working Poor (Pracujúci chodobní), opisuje pracujúcich chudobných ako „neviditeľných“ v Amerike. Viac než v ktorejkoľvek inej rozvinutej spoločnosti, je americká najnižšia trieda (underclass) hlboko zakorenená, je ťažké ju transformovať, aby sa vymanila z chudoby, a jej početnosť rastie. Doktorka Ruby Payne (pozri tiež rozhovor s ňou v tejto .kritickej prílohe) opisuje tento začarovaný kruh americkej chudoby vo svojej vplyvnej knihe A Framework fo Understanding Poverty (Základy porozumenia chudobe). Generačná chudoba sa stáva denným bojom s tyraniou okamihu. Množstvo zarobených dolárov nestačí pokryť výdavky. Deti, ktoré vyrastajú v chudobe, sa učia návyky potrebné na prežitie. Návyky, ktoré im predurčujú ich vlastnú smutnú budúcnosť.

Kultúra chudoby v Amerike má niekoľko spoločných tendencií. Je to matriarchálna spoločnosť so slobodnými matkami, ktoré pracujú za menej než postačujúcu mzdu. Pred dvanástimi rokmi žili tieto ženy z vládnej podpory. Dnes pracujú... v bezvýchodných zamestnaniach, ktoré neponúkajú nijakú budúcnosť, nijaký postup, nijaký tréning zručností, nijaké výhody. Súčasťou obrazu nie sú otcovia. Muži v kultúre chudoby nie sú spoľahlivými živiteľmi. Americké väzenia sú plné mužov z generačnej chudoby. Manželstvo nie je obvyklé. Takže keď sa rozpadne vzťah, zostáva všetko na ženách. Chudobné rodiny dúfajú, že ich deti budú mať úžitok zo vzdelania a predpokladajú, že je zodpovednosťou štátu vyučovať. Zároveň nedôverujú tomu, že systém koná v najlepšom záujme ich detí. Pre žiakov a študentov pochádzajúcich z generačnej chudoby je často riešením okamžitej krízy opustenie školy a nastúpenie na slabo platené miesto.  (V Amerike je množstvo slabo platených miest.) Generačná chudoba má aj iný efekt – „račí syndróm“. Ak dáte normálne potočné raky do jedného akvária, keď sa jeden z rakov pokúša vyliezť, ostatné ho stiahnu späť. Pre chudobných je mobilita smerom nahor veľmi ťažká. Vzťahy sú ich najcennejším majetkom. A vzťahy im aj budú brániť ísť nahor. Ženy v chudobe sa cítia izolované a vyčerpané. Budúci rok nebude o nič lepšia ako je dnes. Cítia sa zbavené práv. Generačná chudoba nepatrí jedinej rase. Zahŕňa bielych, Afroameričanov, Hispáncov, amerických Indiánov a do menšej miery aj prisťahovalcov z Ázie.

.sociálne zdravie
Druhým neblahým trendom, ktorý sprevádza nárast materiálneho bohatstva Ameriky, je kontinuálne zhoršovanie sa sociálneho zdravia Ameriky. V roku 2003 napísal doktor Marc Mirinoff z Fordham University knihu The Social Health of the Nation, How America is Relly Doing (Sociálne zdravie Ameriky, Ako sa Amerike naozaj darí). Skúmal sociálne trendy za uplynulých 40 rokov. Index sociálneho zdravia kombinuje nasledujúcich šestnásť sociálnych ukazovateľov:
Deti: Detská úmrtnosť, týranie detí, chudoba detí.
Mládež: Samovraždy mládeže, užívanie drog u tínedžerov, vypadnutie zo strednej školy, pôrody u tínedžerov.
Dospelí: Nezamestnanosť, priemerné týždenné mzdy, krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Starnúci: Chudoba nad 65, očakávaná dĺžka života nad 65.
Všeetky vekové skupiny: Násilné zločiny, dopravné nehody spôsobené alkoholom, dostupné bývanie, nerovnosť príjmov.
Doktor Miringoff hovorí vo svojej knihe, že: „výkon v týchto šestnástich indikátoroch, zohľadnených spoločne, poskytuje vyčerpávajúci pohľad na sociálne zdravie národa. Tie indikátory sú sociálne tým, že hoci sa týkajú jednotlivcov, nevyskytujú sa v izolácii, ale v interakcii vytvárajú funkcie našej spoločnosti. Úzko sú spojené aj s fázami života, aj so sociálnymi inštitúciami, akými sú trh práce, programy sociálnej starostlivosti, škola a rodina. Tieto indikátory predstavujú integrálnu časť našej spoločnosti; ich monitorovanie nám hovorí veľa o kvalite života v Amerike.“
Od roku 1970 narástol hrubý domáci produkt o 158 percent, zatiaľ čo sociálne zdravie kleslo o 38 percent. Začiatkom sedemdesiatych rokov ukazovali HDP i sociálne zdravie podobný trend, ale v roku 1975 sa začali ich krivky od seba vzďaľovať. Zatiaľ čo sociálne zdravie začalo významne klesať, HDP pokračoval v trende smerom nahor. V roku 1983 sa klesanie sociálneho zdravia stabilizovalo, zatiaľ čo HDP aj naďalej rástol.
Dvadsaťštyri členských krajín OECD používa na určovanie sociálneho zdravia tú istú metodiku. Ako sú na tom Američania v porovnaní s ďalšími 23 krajinami, ktoré monitorujú svoje sociálne zdravie?

Rozdelenie peňazí na starostlivosť:    21. z 24
Zdravie a bezpečnosť:    24. z 24
Vzdelávacia starostlivosť:    14. z 24
Vzťahy:    21. z 24
Správania a riziká:    20. z 24
Väčšina Američanov zo strednej triedy nevníma nebezpečenstvá týchto trendov. Pracujúci chudobní zostávajú mimo ich zorného poľa. Chudobní a stredná trieda majú medzi sebou iba zriedka nejaké významné interakcie. Najčastejším prístupom k sociálnym problémom je vyhýbanie sa najhlbším  príčinám, ako sú rozpady rodín a ekonomické nerovnosti. Napríklad spôsob, akým USA rieši násilie. Budujeme viac väzení. Pre chudobnú triedu nie je Amerika rajom, akým sa zdá.

.slovensko a Amerika
Prvé tri roky po reforme sociálnej starostlivosti v Spojených štátoch nás posmeľovalo, že spoločnosť našla liek. Naši dlhodobo nezamestnaní nastupovali húfne do práce. Jednoduchým liekom bolo nájsť si prácu. Teraz, ako sa dívame na index sociálneho zdravia za uplynulé desaťročie, zisťujeme, že problémy hlboko zakorenenej generačnej chudoby sú omnoho, omnoho zložitejšie.
Strávil som polovicu môjho dospelého života v Košiciach. Mal som príležitosť žiť niekoľkokrát na krátky čas v rómskych osadách. Podobne ako Američania v generačnej chudobe aj rómska komunita má hlboko zakorenené problémy, ktoré nemajú jednoduché ekonomické riešenia. Rómovia majú mnohé kultúrne podobnosti s americkými Indiánmi v rezerváciách blízko môjho bydliska v Montane. Ale existuje jeden zjavný rozdiel medzi týmito dvoma spoločenstvami. Zatiaľ čo je čoraz ťažšie nájsť zmysel slova „rodina“ v rozvrátených amerických komunitách, väčšina rómskych rodín napriek ich komplikovanej chudobe zostala prekvapujúco intaktná. A to je zdroj, bohatstvo, na ktorom sa dá budovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite