Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oplatí sa

.časopis .kultúra

OPLATÍ SA ČÍTAŤ W. L. Tochman: Akoby si kameň jedla (Absynth, 2015)
Kniha W. L. Tochmana má len niečo vyše sto strán, no na sile jej to neuberá. Jej autorom je špičkový poľský reportér a spisovateľ, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov patril do hviezdneho reportérskeho kolektívu denníka Gazeta Wyborcza. Jej hrdinami sú Mejra Dautovič, Mubina Smajlovič, Zineta M., Stojanka, Jasna Ploskič, Sanja Mulač, Halima, Kemila, Sana, Fadila, Mersada a Ewa Klonowská. Tie prvé sú bosnianske matky, ktoré stratili deti a manželov, tá posledná je poľská expertka na identifikáciu kostí, ktorá sa im ich snaží nájsť v masových hroboch Bosny a Hercegoviny. Tie mená sú dôležité. Tochman nám totiž vo svojej knihe prináša svedectvo o skutočných ľuďoch, ktorí skutočne žili pár sto kilometrov od Slovenska a ich blízkych, ktorí tam stále žijú a chcú sa s nimi dôstojne rozlúčiť. Mimoriadne silná, majstrovsky napísaná kniha o hroznej vojne a nutnosti nezabúdať. Vrahom navzdory.
.jk

OPLATÍ SA VIDIEŤ Experiment
(Divadlo LAB)
V centre divadelnej hry z 18. storočia Spor, ktorej autorom je Francúz Pierre de Marivaux, stojí takpovediac banálna otázka: „Ktoré pohlavie je nevernejšie?“ Absolventská inscenácia študentky réžie VŠMU Jany Smokoňovej dáva do pozornosti spôsob, akým chcú postavy odpoveď na takto položenú otázku získať, a preto nesie názov Experiment. Na originálnej scéne Emy Teren sa sype piesok, kvapká voda, štrngá príbor aj fľaše. Divák sleduje štyri bytosti žijúce od detstva v absolútnej izolácii, skúmajúce svoje telá aj duše, sexualitu aj emocionalitu. Smokoňová z pôvodnej hry vyhodila takmer celý text a herecké situácie budovala formou fyzického divadla. Na spoluprácu si zavolala renomovaných choreografov Stanislavu Vlčekovú a Jara Viňarského a výsledkom sú strhujúce, erotikou a emocionalitou nabité pohybové etudy, až akrobacie štyroch študentov herectva: Juliány Oľhovej, Barbory Andrešičovej, Richarda Autnera a Pavla Šimuna. V roku 1988 sa Marivauxov Spor v réžii Romana Poláka pod názvom Dotyky a spojenia stal profilovou inscenáciou divadla v Martine, pričom súbor s ňou mal úspech aj v zahraničí. Aj inscenácia Jany Smokoňovej má potenciál stať sa profilovým titulom divadla LAB a nielen jeho. Už teraz sa o nej intenzívne hovorí!
.peter Scherhaufer

OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ Dotyky a spojenia

Divadelný festival Dotyky a spojenia sa v Martine koná už jedenástykrát. Akcia, ktorá mení centrum mesta na jeden príjemný divadelný priestor, je príležitosťou uvidieť za týždeň (od 22. do 28. júna) výber z toho najlepšieho, čo v končiacej sa sezóne v slovenských divadlách vzniklo: od SkRAT-u cez SND po Divadlo Jonáša Záborského z Prešova, od Teatra Tatra cez Mestské divadlo Žilina po nitrianske Divadlo A. Bagara (plus hosťujúce HaDivadlo s Maryšou). Spolu 37 inscenácií z 31 divadiel, program pre deti, kritická platforma, koncerty, debaty s ľuďmi, ktorí divadlu rozumejú a majú ho radi, a to všetko v príjemnej atmosfére divadelne bohatého mesta. Všetko o festivale nájdete na dotykyaspojenia.sk.

OPLATÍ SA POČÚVAŤ FFS: FFS (Domino)
Keď tí prví začínali svoju hudobnú kariéru, frontman tých druhých ešte ani nebol na svete. Keď si začiatkom milénia založil svoju vysnívanú kapelu a pomenoval ju po následníkovi rakúsko-uhorského trónu, hneď na prvej skúške si s členmi svojej kapely zahral pieseň tých prvých. Tí sa volali Sparks a v 70. rokoch patrili k najslávnejším hviezdam synthpopu. Druhí spomínaní sa volali Franz Ferdinand a stáli pri znovuzrodení termínu „britská gitarovka“. Od tohto roka koncertujú spolu a hovoria si FFS. Rovnako nazvali aj svoj eponymný album. Kto by však čakal, že popový potenciál oboch kapiel sa v spoločnom projekte spojí, bude sklamaný. Štúdiová nahrávka je trestuhodne plochá a nezaujímavá a napĺňa pôvodné obavy. FFS je napriek všetkým mediálnym vyhláseniam iba zábavným projektom dvoch kapiel, ktoré v ňom našli novú tvorivú energiu. Kiežby sa premietla aspoň do živých vystúpení.
.fo

OPLATÍ SA POČÚVAŤ Paul Weller: Saturns Pattern
(Parlophone)
Paul Weller, jeden z otcov britpopu, si povedal, že sa bude na staré kolená baviť. Päťdesiatsedemročný spevák, skladateľ a gitarista prešiel punkovými The Jam, soulovou partiou The Style Council a neskôr odštartoval sólovú kariéru, v  ktorej rámci nahral niekoľko skvelých albumov. Jeho posledné veci sa však vymykajú z britpopového šatu. Začalo sa to výpravným dvojalbumom 22 Dreams (2008), po ktorom nahral rušný Wake Up Nation (2010) a pred tromi rokmi aj experimentálny Sonik Kicks (2012). Saturns Pattern pokračuje v tejto ceste s tým, že ide pravdepodobne o najpsychedelickejší album v jeho diskografii.  Deväť piesní spája jeho láska k šesťdesiatym rokom, keď vtedajšie kapely ako Love, The Beatles, Beach Boys alebo Small Faces využívali štúdio ako alchymistické laboratórium zvukov.  Aj Wellerov Sattuns Patter má túto kvalitu, pričom  hudobník si zachováva svoju pesničkársku kvalitu.
.pb

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite