Andrej Kiska už v prvom roku úplne rozbil korunný predvolebný argument takmer celej politickej triedy a médií, že byť v politike neskúsený je diskvalifikáciou pre dobrý výkon vo vysokej ústavnej funkcii. Ukázal sa presný opak – ak je človek neskazený politickými intrigami a pokušeniami moci a ak si zachová elementárnu pokoru a preto sa dokáže obklopiť kvalitnými ľuďmi, potom nie je ohrozením demokracie, ale jej nápravou. Andrej Kiska neprodukuje neštandardné omyly a naivity, naopak, už v prvom roku vrátil nášmu verejnému priestoru morálny rozmer, elementárnu slušnosť a štandardné správanie. Súčasne tým vrátil Slovensku nádej, že nie je zakliate aktuálnou personálnou podobou politickej scény. Príklad tohto prezidenta otvára dokorán cestu novým ľuďom. Už len toto je také obrovské pozitívum, že by stačilo na celé štyri roky.
Ešte dôležitejšie v prvom roku však bolo pôsobenie nového prezidenta mimo našich hraníc. Neplánoval to, medzinárodná situácia si to angažmán vyžiadala sama – a v tomto sa Kiskov osud podobá Georgeovi W. Bushovi, ktorý sa chcel sústrediť na Ameriku, ale útok na Dvojičky úplne premenil jeho misiu. Jeenástym septembrom Andreja Kisku sa stala Putinova agresia proti Ukrajine. Jeho odpoveď bola jasná, priama a odvážna a zaradila ho medzi najvýraznejších politikov Európy. Solidarita s Ukrajinou a hlasné odmietnutie ruských nárokov na ovládanie suverénnych krajín v jeho blízkosti sú nielen doterajším vrcholom Kiskovho pôsobenia v úrade, ale aj jedným z dôležitých príspevkov do diskusie, na akých hodnotách stojí Európa. Klobúk dolu, pán prezident.
A teraz dva otázniky.
1. Bol Andrej Kiska v prvom roku svojho pôsobenia dostatočne ráznou a aktívnou hlavou štátu na to, aby dokázal byť protiváhou súčasnej moci a vytváral tak nádej, ale aj priestor a možnosti pre alternatívu?
2. Stojí pôsobenie Andreja Kisku v prezidentskom úrade za to, že Slovensko tak stratilo možnosť, aby tento rozoznaný a vplyvný človek sformoval politickú stranu, pokúsil sa vyhrať voľby a tým výrazne zmenil Slovensko?
Na prvú otázku odpovedám slabým nie. Uvedomujem si pritom, že úrad prezidenta vyžaduje istú kultúru, ktorá vylučuje priame a trvalé konflikty s vládou. Dokonca zdržanlivosť prezidenta v tomto ohľade častejšie oceňujem. Ale zdá sa mi, že povaha tejto moci a celkový stav Slovenska si vyložene pýta väčšiu aktivitu, vyhranenejšie postoje a hlasnejší nesúhlas hlavy štátu. A nehovorím len o podpise Lexu Váhostav.
Na druhú otázku odpovedám silným neviem. Pre sebaúctu Slovenska je veľmi dôležité mať konečne takúto slušnú a dôstojnú hlavu štátu, pre fungovanie a budúcnosť Slovenska je však kľúčová vláda, ktorá by zmenila školstvo, zdravotníctvo a spravodlivosť v tejto krajine. Viem, že Andrej Kiska nemôže splniť oboje, ale druhá otázka mi nedá spať.
Prvý rok tohto prezidenta bol veľmi dobrý. Ale Andrej, ako s tým kapitálom naložiť?
Ešte dôležitejšie v prvom roku však bolo pôsobenie nového prezidenta mimo našich hraníc. Neplánoval to, medzinárodná situácia si to angažmán vyžiadala sama – a v tomto sa Kiskov osud podobá Georgeovi W. Bushovi, ktorý sa chcel sústrediť na Ameriku, ale útok na Dvojičky úplne premenil jeho misiu. Jeenástym septembrom Andreja Kisku sa stala Putinova agresia proti Ukrajine. Jeho odpoveď bola jasná, priama a odvážna a zaradila ho medzi najvýraznejších politikov Európy. Solidarita s Ukrajinou a hlasné odmietnutie ruských nárokov na ovládanie suverénnych krajín v jeho blízkosti sú nielen doterajším vrcholom Kiskovho pôsobenia v úrade, ale aj jedným z dôležitých príspevkov do diskusie, na akých hodnotách stojí Európa. Klobúk dolu, pán prezident.
A teraz dva otázniky.
1. Bol Andrej Kiska v prvom roku svojho pôsobenia dostatočne ráznou a aktívnou hlavou štátu na to, aby dokázal byť protiváhou súčasnej moci a vytváral tak nádej, ale aj priestor a možnosti pre alternatívu?
2. Stojí pôsobenie Andreja Kisku v prezidentskom úrade za to, že Slovensko tak stratilo možnosť, aby tento rozoznaný a vplyvný človek sformoval politickú stranu, pokúsil sa vyhrať voľby a tým výrazne zmenil Slovensko?
Na prvú otázku odpovedám slabým nie. Uvedomujem si pritom, že úrad prezidenta vyžaduje istú kultúru, ktorá vylučuje priame a trvalé konflikty s vládou. Dokonca zdržanlivosť prezidenta v tomto ohľade častejšie oceňujem. Ale zdá sa mi, že povaha tejto moci a celkový stav Slovenska si vyložene pýta väčšiu aktivitu, vyhranenejšie postoje a hlasnejší nesúhlas hlavy štátu. A nehovorím len o podpise Lexu Váhostav.
Na druhú otázku odpovedám silným neviem. Pre sebaúctu Slovenska je veľmi dôležité mať konečne takúto slušnú a dôstojnú hlavu štátu, pre fungovanie a budúcnosť Slovenska je však kľúčová vláda, ktorá by zmenila školstvo, zdravotníctvo a spravodlivosť v tejto krajine. Viem, že Andrej Kiska nemôže splniť oboje, ale druhá otázka mi nedá spať.
Prvý rok tohto prezidenta bol veľmi dobrý. Ale Andrej, ako s tým kapitálom naložiť?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.