Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vadí mi, keď sa tu kradne

.štefan Hríb .časopis .rozhovor

Vlastní úspešnú IT firmu. Keď za ním prišiel človek zo štátneho úradu a núkal možnosť dohodnúť sa na spoločnom kšefte, nahneval sa. Išiel na políciu a hovoril o tom s médiami. Nechce žiť v krajine, kde kradnúť je normálne. Michal Truban.

.pred pár dňami sa v médiách objavilo tvoje pomerne ostré vyjadrenie, v ktorom odkazuješ politikom, aby išli so svojimi úplatkami do kelu. Prečo práve teraz?
Zbieralo sa to vo mne už dlhšie. Trpezlivosť pretiekla v jednom momente, keď sme sa práve medzi sebou sťažovali na výšku odvodov a daní, ktoré musíme platiť. O hodinku neskôr za nami prišiel človek, ktorý nám presne takéto niečo navrhoval. V tom momente som sa sám seba spýtal, načo mám takéto niečo platiť, keď moje peniaze idú takýmto ľuďom? Nejdú tým, ktorí ich potrebujú, ale na takéto provízie. O dva týždne neskôr mi pre zmenu na facebooku napísal človek, ktorého som osobne nepoznal. Vedel iba, že podnikám. Pýtal sa ma, či by sme sa nemohli stretnúť. Že by vedel niečo ovplyvniť, prípadne zariadiť nejakú výhru v tendri. To mi už prišlo úplne absurdné. Ľudia vidia, ako morálka upadá tam hore, a tak kradnú aj oni.

.prvoplánovo by človek zvyknutý na to, že takto nejako to funguje na Slovensku, zauvažoval, prečo ty také niečo odmietaš.
Lebo mi prekáža, keď to robia ostatní. Trochu ma vydesil ten tón článkov po mojom vyjadrení, ktorý zo mňa robil morálneho človeka. Veď sám robím veľa vecí, ktoré by sa iným ľuďom mohli zdať nemorálne. No toto je konkrétna vec, pri ktorej vnímam, že niekto kradne zo spoločného. Niekto robí a platí dane a niekto iný ich berie.

.to všetci vieme, no napriek tomu sa do tohto procesu väčšina z nás zapojí. Kde sa vzal ten blok, ktorý ti bráni v tom, aby si sa správal takisto?
Povedal by som, že na to nie som odkázaný. Nikdy som nežil v tom, že som biznismen. Vždy som bol skôr introvert, a preto som aj začal robiť internetovú firmu – aby som sa s ľuďmi nemusel stretávať. Tak som vybudoval celý náš biznis, pri ktorom sme sa nikdy nemuseli stretávať s ľuďmi, pozývať ich na večere a podplácať ich. Nie som v tom systéme vychovaný, a možno preto mi príde taký cudzí.

.jedna vec je mať firmu, ktorá nie je závislá od podobných dohadovaní a štátnych zákaziek. Druhá vec je, že keby ste sa o štátne zákazky usilovali, boli by ste ešte bohatšia firma.
To je pravda. No ja som hrdý na veci, ktoré robíme. Často sa stretávam so zástupcami firiem, ktorí mi s nadšením hovoria o štátnych zákazkách, ktoré boli vlastne úplne nepotrebné, no dostali za ne dvestotisíc. Boli peniaze, tak sa minuli. Nie je to korupcia, no oni urobili deal, ktorý je pre štát úplne zbytočný.

.prečo máš odpor robiť predražené veci?
Osobne nemám problém, keď niekto dobre zarobí. Napríklad aj pri obchode so štátom. Problém mám s tým, keď niekto niečo urobí povedzme za stopercentný príplatok. Keď viem, že taký človek toľko zarobil preto, lebo neexistovalo konkurenčné prostredie, a celý obchod tým pádom nebol fér. Zarobí na obchode dvoj- či trojnásobok a v najhoršom prípade ten produkt ani nedodá.

.po revolúcii sa tvrdilo, že treba počkať na príchod generácie, ktorá nebude odchovaná na tradičnom princípe, podľa ktorého ak nekradneš, okrádaš svoju rodinu. Potom sa očakávania zreálnili a zistilo sa, že mladí často kopírujú starých a až taká jednoduchá tá zmena nebude. Prečo taký nie si aj ty?
Nie som to len ja. Žijem v komunite, kde sa takto správajú aj ľudia okolo. Na to, aby sme sa cítili lepšie, nepotrebujeme mať peniaze. Dlho som jazdil na starej mazde, aj keď som si mohol kúpiť lepšie auto. Bývam v malom byte, aj keď by som si mohol kúpiť veľký dom. Som v podstate zabezpečený a mohol by som si kúpiť takmer hocičo. Stačí mi však to, čo mám a viem, že peniaze skutočne nie sú v živote tým šťastím.

.touto komunitou máš na mysli ľudí z IT sektora?
To neviem. Rovnako napríklad rozmýšľa aj Mišo Meško (riaditeľ kníhkupectva Martinus – pozn. red.). Aj jemu šťastie prináša skôr sebarealizácia než nejaké materiálne veci.

.vnímaš to ako generačnú vec alebo iba ako záležitosť jednotlivcov?
Žijem si vo svojej bubline, kde sú takí takmer všetci. No veľakrát, keď z tejto bubliny vystúpim a prídem medzi cudzích ľudí, je to pre mňa nepochopiteľný svet. Svet, v ktorom sa niekto chváli svojím autom. Pre mňa je auto obyčajná spotrebná vec a náklad.

.kde sa takýto pohľad na svet berie? Súvisí nejako s rodinným zázemím alebo s presvedčením?
Myslím si, že je to aj výchovou a rodinným pozadím. Nikdy sme neboli úplne chudobní ani bohatí. Mal som všetko, čo som potreboval a videl som, že nikto v mojej rodine nešiel po peniazoch. Rovnako malo určite svoj vplyv aj „geekovské“ prostredie, v ktorom pôsobím. Teda prostredie ľudí, ktorí pomerne dobre zarábajú a mohli by chodiť v sakách, no ich najväčšou zábavou je počítač. Ja osobne to potešenie nachádzam v tvorení projektov, ktoré ma bavia.

.spomínaná kauza, vďaka ktorej si sa teraz dostal do pozornosti médií, súvisela so štátnou IT zákazkou. Na čo vlastne štát potrebuje niečo od IT?
Celé odvetvie IT je v prvom rade nástrojom na zefektívnenie života ľudí. Človek by teoreticky už v živote nemusel ísť na úrad a z pohodlia svojho domova vybaviť všetko – podať daňové priznanie, odvoliť... To je smer, ktorým sa hýbe celý svet a pri ktorom aj skončí. Z Európskej únie aj zo štátu prúdia veľké peniaze na to, aby sa tento proces urýchľoval. Problém je v tom, že tí tam hore chcú investovať obrovské peniaze a tí tam dole si veľké množstvo z tých peňazí nechávajú a dodávajú nekvalitné veci.

.prečo?
Korupcia existuje preto, že existujú ľudia, ktorí si povedia, že sa im tých desať miliónov zíde. A IT sektoru stále rozumie iba málo ľudí a preto sa v ňom dá o cenách pomerne dobre dohadovať. Takmer hocikto si vie svoju cenu obhájiť, čo vytvára obrovský priestor na korupciu. Druhý dôvod je, že sa klame na viacerých leveloch. Nielen v cene, ale aj v kvalite. Firmy projekt pridelia zlému projektovému riaditeľovi a robia na ňom študenti, ktorí na konci dostanú pár eur. A na výsledku nikomu príliš nezáleží.

.prečo štátu neprekáža, keď dostane nekvalitný produkt? To si nikto nevšimne?
Jasné, že všimne. Všetci to vidia. Napríklad kauzu okolo daňových systémov zaregistrovali všetci. Sám minister s ňou mal problémy. Druhá vec je, že pri IT sa takéto veci dejú aj pri kvalitných veciach. V týchto prípadoch sa však veci kazia zbytočne a v prehnanom rozmere. Každý minister by bol rád, keby mal systém, ktorý funguje. No myslím si, že v týchto veciach musia byť namočení aj oni samotní. Musia vedieť, že tie produkty sú nekvalitné.

.až v takom zmysle, že pre ministra sú kšefty dôležitejšie, než to, či v jeho rezorte funguje kvalitný systém?
Minister podľa mňa nemá reálnu víziu. Nechá vec tak, občas sa ňu pozrie a potom hasí dôsledky.

.tvrdíš, že tieto veci sú často predražené aj viacnásobne. Tam neexistujú súťaže, v ktorých sa nájdu ponuky s reálnejšími cenami?
Sú, no vedia sa vopred dohodnúť.

.čiže existujú, tak ako v stavebníctve, kartely?
Naša IT oblasť sa aj tak rozdeľuje – na tú starú generáciu z deväťdesiatych rokov, ktorá si svoj biznis vybudovala na dodávkach pre štát a na tú našu, ktorá si robí svoje menšie biznisy. Keď niekto z tejto staršej generácie rozpráva o štátnej zákazke, hovorí často presne o danom ministrovi aj firme, ktorej má tender pripadnúť. Takto je to pri každej zákazke.

.a ako ju nakoniec vyhrá?
Tieto mechanizmy presne nepoznám. No keď má minister záujem na tom, aby nejaká firma vyhrala, majú ho zrejme aj jeho podriadení. Nastavia podmienky, ktoré vie splniť iba jedna konkrétna firma. Naša firma sa kedysi zúčastnila na súťaži pre Lekársku komoru. Bola to asi jediná takáto súťaž, do ktorej sme sa prihlásili. Existoval aj očakávaný odhad výslednej sumy. Osobne som bol pri otváraní obálok s ponukami. Ponuka firmy, ktorá súťaž napokon vyhrala, bola na euro totožná s tou, ktorú odhadoval štát.

.o akých objemoch peňazí sa v IT sektore rozprávame?
O desiatkach až stovkách miliónov eur. Teraz som čítal článok, že na informatizáciu sa u nás prečerpalo už vyše 700 miliónov eur. A v zásade nič nie je dokončené. Tých 700 miliónov eur reálne musí stačiť na to, aby mal celý štát vrátane všetkých svojich ministerstiev dokonalý informačný systém. Je to také obrovské množstvo peňazí, ktoré musí pokryť informatizáciu nášho malého štátu.

.to sú peniaze z eurofondov či zo štátneho rozpočtu?
Je to rôzne. Tých sedemsto miliónov je z eurofondov. Zo šesťdesiatich projektov, ktoré tieto fondy získali, sú dnes dokončené, myslím, dva.

.hovoríme teda o obrovských sumách.
Presne, desiatky a stovky miliónov eur. Váhostav za tridsať miliónov eur je oproti tomu smiešny. Niekto dostane za projekt stotisíc, hoci by ho vedel vystavať aj za dvadsať, keby to bola komerčná firma.

.celý IT biznis v štáte je deformovaný?
Určite hej. A nie je to len môj názor, ale aj všetkých z komunity.

.kto je za to zodpovedný?
Podľa mňa politici. Nemám dôkazy, ale sú za tým konkrétni ministri. Ale zaujímavé je, že všetkým to prekáža, ešte aj veľkým firmám. Ani ony nevedia vyhrávať zákazky normálne, ale musia to robiť, lebo by nemali zisk.

.keby to prekážalo všetkým, už by to tu nebolo. Asi to neprekáža tým, ktorí o tom rozhodujú.
Neprekáža to tým, ktorí z toho majú provízie.

.a to je kto?
Je ich veľa. Od tých najspodnejších, ktorí vybavujú obchody cez šéfov firiem až po politikov. A aj po oligarchov, ktorí majú svoje IT firmy. Tie majú prvý rok nulový obrat, druhý rok už tri milióny.

.ty si takéto ponuky odmietol. Dokonca si podal aj trestné oznámenie.
Áno, prišiel človek s návrhom „provízky“...

.a prečo prišiel práve za vašou firmou?
Sme už celkom známi. Ponúkame najväčšie hostingové služby na Slovensku, aj pre súkromné firmy, musel si to nejako vyhľadať.

.koho zastupoval? Štát?
Bol z jednej štátnej organizácie. Ale podpisovali sme vyhlásenie, že o tom nemôžeme konkrétnejšie hovoriť.

.len na pochopenie. Neznámy človek príde za vami ako zástupca štátu. Čo vám povie?
Povie, že potrebuje určité veci a či to vieme dodať. Obchoďák (Predajca?) sa spýta na množstvo a na cenu. On odpovie, že na cene by sme sa vedeli aj dohodnúť, veď je to tender a vie nám aj približne povedať, či vyhráme. A pokračuje – vy si navrhnite cenu, aby ste na tom dobre zarobili. Keď to celé vyhráme, vystaví nám faktúru cez nejakú inú firmu, napríklad za administratívne alebo upratovacie služby. Spomínal, že pozná aj iné podobné firmy a zariadi, aby dali ponuku a nevyhrali.

.čiže nejaký štátny úradník vám povie toto, pričom vás ani nepozná?
Presne tak. Preto som to nevydržal a už to musel napísať. Všetci vedia, že to tak funguje. Ale vtedy to už prešlo všetky hranice.

.až do takých detailov vám porozprával, čo urobí?
Takto to funguje. Je kopa tendrov, ktoré nie sú až také verejné, nikto si ich nevšimne a neprihlási sa. Ten, kto to má na starosti, osloví tri, štyri firmy. Alebo osloví známeho, ktorý má vhodnú firmu a dá mu podpísať nejaké doklady – nech sa formálne prihlási. Síce nevyhrá, ale veď ho pozve aspoň na pivo.

.a čo ste mu na to povedali vy?
Náš obchoďák mu povedal, že sa musí poradiť. Nevedel, či ho má udať, alebo vyhodiť. Potom sme sa spolu bavili o tom, že je to už vysoký level a či to nepôjdeme nahlásiť na políciu. Mňa to tak nahnevalo, že som sa rozhodol nahlásiť to aj na stránke proti korupcii. Veď v podstate je trestným činom aj to, keď to človek nenahlási. Kolegyňa má kamaráta policajta a zavolala mu, čo v takejto situácii robiť. Ten to v priebehu dňa tak vystupňoval, že o desiatej večer sme boli vypovedať. Boli z toho nadšení a aktívne to riešili.

.chceli ste to nahlásiť na Trnkov web Zastavme korupciu?
Hej, ale nakoniec sme to riešili cez políciu. Rozmýšľali sme, čo vlastne robiť. Či to nechať len tak, alebo niekam napísať.

.čo vás priviedlo k tomu, že ste sa rozhodli ísť na políciu?
Hrozne ma to nahnevalo.

.prečo? Tvoj biznis to nerušilo.
Štvalo ma to, niekto z úradu, ktorý má robiť ľuďom službu, takto vyslovene kradne. Nechcel som, aby konkrétne tento človek išiel do väzenia. Len aby sa to jednoducho nerobilo. Aby sa na to upozornilo už v takom malom prípade. Viem, že tým nič nevyriešim, ale toto je konkrétny príklad korupcie, ktorý sa ma dotýka.

.ak by som to zovšeobecnil – tebe prekáža, že žiješ v krajine, v ktorej je toto normálne?
Presne tak.

.a prečo ty rozmýšľaš o krajine?
(Ticho.) Neviem, čím to je. To sú dobré otázky, každý by si to mal v sebe vyjasniť. Je to akosi prirodzené. My sme tak budovali aj celú firemnú kultúru. Dávali sme kedykoľvek dovolenky, ľudia mali voľnú dochádzku a zrazu som zistili, že na toto existujú nejaké obmedzenia od štátu. Mám na svet iný pohľad a isté veci sa mi zdajú divné. Mne na IT tendroch neprekáža, že sa niekto nabalí. Prekáža mi premárnená príležitosť. Vadí mi, že pre nejakých úradníkov nemôžem férovo vyhrať súťaž. Bolo by mi jedno, ak by vyhral niekto iný, keby som vedel, že spravil parádnu vec a zaslúži si to.

.tebe vadí, že to nefunguje.
Vadí mi to, ak je to až na takom stupni ako v našej obci Kysucký Lieskovec. Predražený tender na opravu strechy na škôlke vyhrá firma starostu. Postaví to úplne zle, do škôlky zateká a ešte aj tí ľudia, ktorí to stavajú, nedostanú zaplatené mzdy a odvody.

.čiže podvod na troch úrovniach.
Presne tak. Oni to „odfajčili“ na viacerých úrovniach. Získali predraženú zákazku, ani tým ľuďom neplatili a ešte aj to si zobrali naspäť. To už je kradnutie na druhú a to je ten level, ktorý je na mňa príliš.

.hovorí sa, že vaša generácia sa zaoberá iba svojím biznisom a o krajinu sa nestará. Ty hovoríš opak, a to ma zaráža. Nie je to  pravda, že tvoja generácia je zahľadená do seba?
Ja si myslím, že nie. A tým nemyslím len seba, mám veľa kamarátov, ktorí robia veľa dobrých a prospešných vecí nielen pre seba, ale pre ostatných. Akýmsi spôsobom sa im to vracia na životnom šťastí a dobrom pocite. Poviem príklad. Robíme rôzne prednášky pre podnikateľov, všetky zadarmo. Už veľakrát mi niekto zo zúčastnených napísal, že som ho inšpiroval, založil si teraz firmu a darí sa mu. To, že vďaka mne vznikla ďalšia dobrá firma, je pre mňa oveľa väčší úspech, než len to, že som si založil vlastnú. Aj to, že sme sa nahlásili korupciu, je nesebecký prejav a začínajú sa ozývať aj ďalší. Je to podobne ako v marketingu. Existuje výkonnostný marketing, to je exekutíva. Potom je brand, ktorý je neuchopiteľný a pre ktorý sú ľudia firme naklonení. Aj krajine treba vybudovať dobrý brand, ktorý potom pomáha výkonnostnému marketingu.

.veľa mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia a potom tam aj zostane. Ty hovoríš, že netreba odísť a založiť si biznis, ale pomáhať zmeniť veci tu. Hovorí sa, že všetci odchádzajú. Je to tak, alebo nie?
Myslím, že nie. Ja to zas nevnímam tak, že treba pomôcť Slovensku, ale svetu. To, že je niekto Slovák alebo Američan, nie je až taký rozdiel. Samozrejme, že radšej pomôžem susedovi ako neznámemu, ale ja sa snažím až tak veľmi nevnímať hranice.

.zaujímavá je motivácia vrátiť sa. Alebo tvoja motivácia tu zostať.
Je to všetko o vzťahoch. Keď si tu človek vytvorí komunitu a pozná sa s mnohými ľuďmi, žije sa mu tu dobre. Ja tu nežijem preto, že som silný národovec, ale jednoducho preto, že tu mám kamošov.

.čo ti na Slovensku vadí?
Najväčšie šťastie v živote je podľa mňa sloboda. Jednak v ekonomickej sfére, ale aj v individuálnej. Ľudia sa mi tu nezdajú slobodní v názoroch. Nedoprajú si navzájom, napríklad aj v registrovaných partnerstvách. Pokiaľ mi človek vyslovene nerobí zle, neprekáža mi, ak je odlišný.

.sme podľa teba spiatočnícki?
Hej, nemáme radi odlišnosť. V ekonomickom smere zas chceme, aby za nás ostatní všetko vyriešili. Napríklad sú všetci namotaní na dôchodky. Pričom ich môže hociktorý politik zmeniť lusknutím prsta. Štát by mal ľudí viesť k tomu, že nikto iný sa o nich nepostará, lebo o desať rokov môže prísť kríza, ktorá vám tie dôchodky škrtne. Okrem toho, že sa tu programovo kradne, mi prekáža, že každý očakáva, že sa oňho štát postará.

.čo ťa tu, naopak, drží?
(Ticho.) Asi pocit, že sem patrím. Láka ma Amerika, ale necítim, že je to krajina, kde si s každým rozumiem. So Slovákmi si rozumiem nielen na jazykovej, ale aj mentálnej úrovni. Bratislava je dedina a nemyslím to v zlom. Je to malé mestečko a cítim sa tu dobre.

.je Slovensko krajina príležitostí?
Myslím si, že je. Na druhej strane sme malá krajina a z ekonomického hľadiska je to asi najhorší trh pre startupy. Môžeme mať rovnako kvalitnú hostingovú firmu ako v Amerike alebo vo Francúzsku, ale oni v nej majú tisíce zamestnancov a my desiatky. Lebo sme malá krajina.

.neodbúrava to internet?
Odbúrava, ale pomaly. Človek musí prestať vnímať hranice. Keby bol Eset iba na Slovensku, tak je to malá firmička.

.hovoríme o veciach mentálneho vývoja. Niektoré veci sú však aj o rozhodnutiach, často politických. O rok máme voľby. Chodíš voliť?
Teraz už hej. Ale nemám rád, keď musím voliť menšie zlo. Uvedomil som si to vtedy, keď všetci volili Gašparoviča oproti Mečiarovi. Potom som rozmýšľal, aký by to nabralo prúd, keby ľudia nevolili menšie zlo. Vyhral by Mečiar a bolo by tak zle, až by sa situácia vyhrotila a Mečiara by všetci odmietli. Pred voľbami vždy prichádza obrovský tlak na to, ako treba ísť voliť. Ja som zopárkrát jednoducho nebol voliť, lebo som nevidel nič, čo by ma reprezentovalo. Ale všetci na mňa tlačili, že predsa musím ísť voliť.

.lebo budeš zodpovedný za to, ak to dopadne zle.
Presne. Teraz nemám koho voliť. Mám podobnú dilemu ako s Gašparovičom a Mečiarom.

.posúvaš sa k tomu, že aj nevoliť je postoj?
Taký postoj som mal. Teraz som naspäť v tej dileme, že voliť menšie zlo nie je až také zlé. Aj preto, že teraz to menšie zlo nie je až také hrozné ako Gašparovič. Preto asi pôjdem, nie je to až tak na hrane.

.to, čo si urobil, je nezvyklé. Dôkazom je aj to, že sa o tom všade píše. Jednak to, že si tie peniaze nechcel, nahlásil si to a ešte o tom aj verejne hovoríš. Na Slovensku sa o takýchto veciach hovorí maximálne medzi kamarátmi, ale rozprávať verejne sa každý bojí. To o tebe niečo hovorí. O čo ide Michalovi Trubanovi?
Ide mi o to, aby som v živote našiel vyrovnanosť. Vychádza to aj z môjho biznisu. Je veľmi ľahké skĺznuť k extrému. Už viem, aké je to vybudovať veľkú firmu a dosiahnuť úspech, čítal som však príbehy ľudí, ktorí založili oveľa väčšie podniky a spokojnosť im to neprinieslo. Pre mňa spokojnosť znamená nájsť vyváženú cestu. Ja som vždy chcel mať systém pod kontrolou a nie byť jeho otrokom. Aj napriek tomu viem, že nikdy nebudem šťastný. Chcem len nájsť tú vyrovnanosť.

.v týchto rýchlo rozvíjajúcich sa biznisoch ľudia často obetujú práci svoje vzťahy. Ako to riešiš?
Ja vzťah, našťastie, mám. S mojou priateľkou som osem rokov, idem sa ženiť, ale mal som obdobie, keď som pracoval od rána do večera. Keď ma vtedy volala niekam na víkend a ťahala preč od počítača, vnímal som to skôr tak, že to môže uškodiť môjmu projektu. Možno by bolo lepšie, keby som bol sám a dokázal by som toho oveľa viac. Potom som zistil, že by človek nemal staviť všetko iba na jednu vec. Keď sa mu v nej nedarí, je nešťastný, lebo už nič iné nemá. Ale keď má okrem toho ešte rodinu alebo šport, je stabilnejší. Workoholizmus nie je vôbec dobrý. Často sú to najmenej efektívni ľudia, ktorí pracujú na blbostiach, nad ktorými strávia mesiac. Snažím sa to teraz filtrovať tak, aby som mal čas aj na priateľku, hoby aj firmu.

.často opakuješ slovo vyrovnanosť. Ak je pre teba také dôležité, aby si to dosiahol, si prirodzene skôr nevyrovnaný?
Mňa fascinuje, aké je ťažké dosiahnuť to. Napríklad aj vo firme – ako zamestnancom dobre platiť, ale zároveň aj tak, aby boli ešte motivovaní pracovať. Lebo ak má človek naozaj veľa peňazí, nepotrebuje z nich vyrobiť ešte ďalšie. Ja nie som extrémista. Mňa motivuje v každej životnej úlohe nájsť akýsi vyvážený pomer. Vždy rozmýšľam, kde sa zaradím. Či budeme extrémna firma, kde je všetko kruto procesné, alebo úplne uvoľnená. Aj v osobnom živote sa snažím nájsť balans  – vedieť aj pracovať, aj si oddýchnuť. To je pre mňa životná výzva.

Michal Truban/
Narodený v roku 1985. Je slovenský sériový podnikateľ a anjelský investor. Pred štrnástimi rokmi spoluzakladal a vedie spoločnosť Websupport.sk, ktorá sa po štyroch rokoch stala najväčšou webhostingovou spoločnosťou na Slovensku. Niekedy ju označujú aj ako „slovenský Google“. V roku 2009 ukončil štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2011 zakladal spoločnosť Nicereplay.com, s ktorou v rovnakom roku vyhral v súťaži Startupawards.sk. V roku 2013 zakladal InHiro, s ktorou taktiež zvíťazil v súťaži Startupawards.sk. Pomáha tiež startupom, mentoruje ich, investuje do nich a prednáša o podnikaní. Amatérsky sa venuje triatlonu. Hovorí po anglicky.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite