Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oplatí sa

.časopis .kultúra

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Boris Razon: Palladium (Odeon, 2015)
„Chtěl, abych podal světu svědectví o téhle hrůze?“ pýta sa Razon. Áno, podáva svedectvo a robí to výborne. Palladium je priznane autobiografická kniha. Novinár Boris Razon, šéfredaktor webovej verzie novín Le Monde, dostal zriedkavú chorobu zvanú syndróm Guillaina-Barrého, v dôsledku ktorej totálne ochrnul a dostal sa na samú hranicu života a smrti. V bezčasovej nehybnosti sa pohybuje medzi periférnym sledovaním diania v okolí svojej postele a hlbokými halucináciami, v ktorých občas cítiť náznaky svojich skutočných minulých zážitkov. V hlbinách sa dostáva do stavu zvláštnej duchovnosti, k nahliadnutiu podstaty. Kniha je napísaná ako spomienkový denník, jej čítanie je väčšinou napínavé, len občas cítiť autorovu fabuláciu. Po dočítaní začnete pociťovať nenápadné príznaky tajomnej choroby...
.jk Knihy, o ktorých píšeme, nájdete aj na Gorila.sk

OPLATÍ SA ČÍTAŤ A PREZERAŤ Dorota Sadovská: SADO 3
„Na raňajky v tráve pokojne zabudnite. Napadlo vám, že žena v tráve môže vyzerať aj takto? Že si tú trávu tak celkom tesne a samozrejme privlastní? A rovno na tele,“ píše Ivan Štrpka v jednom z článkov tretieho vydania časopisu a galérie v jednom. SADO je tvorivý počin Doroty Sadovskej, ktorým sa nevnucujúco pripomína „kultúrnej verejnosti“. Témou čísla je telo, telesnosť, príroda a móda. Dorota sa odieva do trávových šiat aj do „malieb na mieru“, z vyzlečených šiat robí „osie hniezda“ a „divoženské inštalácie“, fotografuje detaily vlastného i iných tiel, zjavne sa pritom hrajúc. Popri tom sa dozviete, čím umelkyňa v poslednom období žije, s kým sa stretáva, kde vystavovala, prečítate si zopár kunsthistorických textov. Súčasní umelci niekedy pôsobia, ako keby nechceli byť milovaní, ako keby sa nechceli páčiť. Dorota Sadovská je príjemnou výnimkou.
.jk

OPLATÍ SA POZERAŤ Violette
(Réžia: Martin Provost, Francúzko, 2013)
Snímka francúzskeho herca, dramatika, spisovateľa a filmového režiséra nás zoznamuje so spisovateľkou Violette Leduc, s ktorej tvorbou sme sa v preklade doposiaľ nemali možnosť stretnúť. Nemanželská dcéra poznačená chladným vzťahom matky, jednoduché dievča s láskou ku knihám sa postupne mení na odvážnu spisovateľku, písanie sa stáva spôsobom existencie, ktorý jediný ju uspokojuje, zbavuje samoty a strachu. Zo šikovnej obchodníčky na povojnovom čiernom trhu sa stáva autorka dobového autobiografického bestselleru Bastard (1964). Bola súčasníčkou a chránenkyňou Simonne de Beauvoir, bola ňou a jej myšlienkovým svetom nemálo ovplyvnená. Film plasticky uchopuje historické postavy i prostredia, je pekne výtvarne spracovaný, plynie si pokojne, na jeho konci sa síce necítime ohúrení, ale istotne poučenejší ako na počiatku.
.zuzana Mojžišová

OPLATÍ SA POČÚVAŤ Palma Violets: Danger In The Club
(Rough Trade)
Na minuloročnom festivale Grape patrili k tomu najlepšiemu. Energickým setom pripomenuli klasikov britských punkových gitaroviek ako The Clash alebo The Libertines. Potvrdili tak chýry, ktoré sa o ich debutovom albume šírili z ostrovov. S nasledovníkom Danger in the Club je to o niečo ťažšie. Niežeby sa ich hudba výrazne zmenila. Práve naopak. Druhá štúdiovka je plynulým pokračovaním chytľavo ukričanej a neučesanej dva roky starej nahrávky. Skalní sú z pokračovania punkovej párty nadšení, no pre ostatných je opakovaný vtip o to otravnejší a menej zaujímavý. Palma Violets vedome odmietli vyrásť a s trucujúcim výrazom v tvári kričia tie isté nedospelé slogany. Niet pochýb o tom, že ich samotných tento prístup baví. No v porovnaní s konkurenciou, ktorá sa progresu nebála, sa mladí Briti dobrovoľne oberajú o možnosť byť viac, než len jednorazovou zábavou.
.fo

OPLATÍ SA POČÚVAŤ John Grant and the BBC Philharmonic orchestra Live in concert
Vydanie tejto nahrávky spadá ešte do konca roka 2014, no na vinyle sa v rámci Record Store Day v apríli objavila len nedávno. Americký spevák John Grant sa po rozpade dvornej kapely The Czars vydal na sólovú dráhu a vtedy si ho všimol a docenil hudobný svet. Doteraz vydal dva výborné radové albumy so zmyslom pre originálne melódie, čo je v dnešnej pop hudbe dosť výnimočné, a skvelé introspektívne texty, za ktorými cítiť osobnú drámu tohto človeka, ktorá po hudobnej stránke nemá ďaleko od tém klasickej hudby. Aj preto nie je jeho spolupráca s orchestrom BBC tak úplne krokom vedľa. Na väčšine trackov spojenie veľmi dobre funguje a napráva prevarený obraz bežnej rockovej kapely, ktorá už nevie kam z konopí a narazí si mnohočlenný orchester.
.pb

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite