Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Malá vojna streamov

.peter Bálik .časopis .kultúra

Streamovacie služby chceli vyriešiť problém internetového pirátstva, no zatiaľ je tento biznis behom na dlhé trate, ktorý nedávno skomplikovala nová streamovacia služba Tidal.

Pre tých, ktorí nevedia, čo sú to streamovacie služby: Stačí sa na sieti prihlásiť do služieb Spotify alebo Deezer a zadarmo sa dostanete takmer ku každej svojej obľúbenej skladbe. Už nemusíte pirátsky sťahovať nelegálne súbory. Ak si zaplatíte mesačný poplatok, tak môžete počúvať hudbu neustále.
Počet užívateľov, ktorí sú súčasťou týchto služieb, každým rokom rastie, no má to jeden háčik – stále negenerujú dostatok k peňazí, aby dokázali zaplatiť vydavateľov, hudobníkov a autorov. Najprv sa voči smiešnym „centovým“ príjmom ohradili alternatívni a začínajúci hudobníci, teraz streamovacie služby riešia oveľa väčší problém. S tantiémami nie sú spokojné už ani najväčšie popové hviezdy.
Preto sa začiatkom apríla stretol na tlačovej konferencii v New Yorku výkvet svetovej popmusic, kde oznámil založenie vlastnej streamovacej služby. Jej šéfom je raper Jay-Z a medzi najprominentnejších vlastníkov patria mená ako Beyoncé, Arcade Fire, Coldplay, Rihanna, Daft Punk, Kanye West, Usher alebo Madonna.

.hviezdne Fair Trade?
Niektoré z nich vyhlásili, že táto služba „vráti hudbe hodnotu“ a definitívne zničí pirátstvo, no svetové médiá pripomínajú, že príchod Tidalu je skôr demonštráciou sily a vyhlásením skrytej vojny doterajším streamovacím servisom. Šéf festivalu Waves Bratislava Tibor Holoda je presvedčený, že Tidal, aj keď ho vlastnia hudobníci, prišiel na trh, ktorý je v tomto smere už saturovaný. „Ich konkurencia má výrazný náskok, očakáva sa nástup Applu, ktorý prednedávnom kúpili Beats for Music a chystajú sa ho v júni spustiť. Aj Google plánuje vlastnú službu.“ Holoda si myslí, že Jay-Z evidentne precenil svoje sily. Tidal chce zvýšiť platby umelcom, to je chvályhodné, no môže to byť len marketingový ťah. „V prvom rade by museli postaviť atraktívnejšiu ponuku pre zákazníkov. Ponúknuť im službu, kde primárnou motiváciou na kúpu je to, že službu vlastnia umelci a že ja ako zákazník by som mal mať lepší pocit, že konečne aj umelci dostanú svoj podiel, to je pomýlené,“ vysvetľuje Tibor Holoda. „Tidal bude pravdepodobne kolosálnym fiaskom.“
Na rozdiel od Spotify alebo Deezeru, kde sa dá hudba počúvať aj zadarmo, bude Tidal sprístupňovať hudbu len za mesačné poplatky. Za desať dolárov používatelia dostanú hudbu v štandardnej kvalite, za dvojnásobok peňazí bude kvalita vyššia. Spoločnosť chce svoj imidž postaviť aj na exkluzívnom materiáli. Môže sa stať, že napríklad nový album Madonny bude najprv zavesený výhradne na Tidale a to nielen o týždeň skôr, aj zopár ďalších mesiacov po vydaní, čo znevýhodní konkurentov.
Streamovacia služba Deezer, ktorá funguje aj na Slovensku, je zatiaľ k svojmu konkurentovi opatrná. „Tidal rozšíril počet streamovacích služieb a konkurencia na trhu je dobrá vec. Rozdiel medzi našimi službami je, že Deezer si zakladá na ľudskom rozmere a odporúčaní našich editorov po celom svete. Je dobré, že tak ako my, aj Tidal je odhodlaný zabezpečiť, aby sa zisky dostali k umelcom. Budeme ich so záujmom sledovať a sme zvedaví, ako sa službe bude dariť,“ povedal .týždňu Pino Ungvolgyi, editor streamovacej služby Deezer. Jeho zamestnávateľ ponúka vyše 35 miliónov skladieb. Má 16 miliónov aktívnych a 6 miliónov platiacich užívateľov, čo z neho robí druhú najväčšiu streamovaciu službu na svete. Pôsobí v 180 krajinách.
Zatiaľ čo Tidal chce, aby ľudia platili za hudbu ihneď, ostatné streamy zvolili inú postupnú stratégiu naberania zákazníkov. Tá umožňuje voľné počúvanie s tým, že keď si zákazník zaplatí jeden z prístupov, tak môže počúvať neobmedzené množstvo hudby bez zbytočných reklám. Zatiaľ im to vychádza. Až 80 percent ich predplatiteľov začalo využívať Spotify najprv ako voľní používatelia. Dnes má vyše 60 miliónov členov, z toho 15 milión predplatiteľov (v septembri 2013 to bolo 6 miliónov). Od vzniku v roku 2006 doteraz získali viac ako dve miliardy dolárov, no väčšinu z nich zhltli vydavatelia, pretože služby najprv platia vlastníkom hudby a až potom jej autorom. Aj preto sa hudobníci cítia ukrátení.
„Čo dokážu tieto služby vygenerovať, je momentálne stále hlavnou témou diskusií globálneho hudobného sektora. Jeden pohľad je taký, že len čo tieto služby na seba dokážu naviazať kritickú masu používateľov, budú schopné zdvihnúť poplatky držiteľom autorských práv, čiže vydavateľstvám alebo tvorcom,“ vysvetľuje šéf festivalu Waves Bratislava, podľa ktorého tento biznis môžu výrazným spôsobom ovplyvniť veľké vydavateľstvá, ktoré sú majiteľmi najväčších katalógov svetovej produkcie. Bez nich sa žiadna takáto služba nezaobíde. Keď sa zatnú, tak môžu mať streamy veľké problémy.

.access je budúcnosť
Streamovacie stránky vznikli ako protiváha k pirátskemu sťahovaniu hudby, ktoré začiatkom tisícročia takmer položilo hudobný priemysel. Ten sa spamätal až s príchodom iTunes, ktorý presvedčil ľudí, aby za hudbu platili. Príchod streamovacích služieb bol ďalším dôležitým krokom na poli digitálnej hudby, ktorej podiel na trhu sa neustále zväčšuje. „Vychádzajúc z najnovšieho IFPI reportu uhrali v roku 2014 zisky fyzických nosičov a digitálu prvýkrát remízu. Streamovacie služby sú hnacou silou hudobného priemyslu s 39-percentným rastom oproti roku 2013. Na Slovensku sa dokonca zaznamenal nárast až o 13,5 percenta, čo je skvelá správa,“ hovorí Pino Ungvolgyi s tým, že budúcnosť tohto biznisu bude patriť streamingu.
Tibor Holoda dodáva, že svet prechádza zásadnou zmenou, ktorou je prechod od vlastníctva k prístupu. Podľa neho už nepotrebujeme hudbu fyzicky vlastniť, ale stačí si k nej predplatiť neobmedzený prístup. Ale aj táto zmena potrebuje čas. „Access alebo prístup je budúcnosť. Ľudia si časom zvyknú a väčšina nebude chcieť vlastniť hordy CD či platní alebo plné harddisky hudobných súborov. Takže streaming je tu a nadlho s nami zostane. Ak nie naveky,“ hovorí Holoda. „Pravdepodobne je však za nami doba, keď sa  hudobníci mohli spoľahnúť na to, že väčšina príjmu pochádza práve z nahrávok. K tomuto sa už asi nevrátime. Som presvedčený, že príjem zo spoplatneného streamingu bude v budúcnosti pre nich jedným zo zásadných.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite