Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Archeologický Klondike

.časopis .reportáž

Záhadná smrť konateľa firmy, výrazne zveličené ceny, klientelizmus a korupcia, vyšetrovania zahnané dostratena. O lukratívne archeologické výskumy na veľkých stavbách, ako sú diaľnice alebo obchodné centrá, sa v posledných rokoch bijú desiatky firiem a inštitúcií.

Na prvý pohľad ide o nezáživnú odbornú tému, kde nemožno očakávať dramatické zauzlenia. Pri spracovaní tohto článku nás však prekvapilo, že viacerí dobre informovaní odborníci mali strach a želali si ostať v anonymite. Zdesenie medzi archeológmi vyvolala najmä tragická udalosť z roku 2011, keď polícia našla konateľa firmy Archeológia Zemplín s prestrelenou hlavou: či išlo naozaj o samovraždu, to sa dodnes nevyšetrilo. Táto firma v tom čase vykonávala pre regionálnu pobočku Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) predražený archeologický výskum.
Podobnú prax – predražené alebo, naopak, podozrivo podhodnotené zákazky – pritom podľa všetkého realizuje viacero oprávnených archeologických firiem a inštitúcií dodnes. Tento mechanizmus podľa zistení .týždňa funguje dvoma klientelistickými a lobistickými spôsobmi. Buď veľká štátna odborná inštitúcia zriadi osobitný účet, na ktorý si dáva posielať platby za predražené archeologické výskumy, alebo investor oficiálne uzavrie zmluvu s malou archeologickou súkromnou firmou na výskum za podozrivo nízke ceny, pričom uzavrie aj utajenú zmluvu s inou firmou na výrazne vyššiu sumu.

.krajina zázrakov
Až do roku 2002, keď parlament prijal nový pamiatkový zákon, boli podmienky na archeologické výskumy v zásade stanovené jasne: dominantný hráč bol Archeologický ústav Slovenskej akadémia vied (AÚ SAV), teda rešpektovaná vedecká inštitúcia s desiatkami archeológov a s dlhoročnými skúsenosťami v tejto oblasti. Stavebníci boli povinní ústavu oznámiť zámer výstavby a umožniť mu vykonať výskum. Slovensko však počas Dzurindových vlád zažívalo nebývalý investičný boom, výskumov rapídne pribúdalo a podmienky na archeológiu sa museli definovať nanovo. Systém sa tak pred trinástimi rokmi otvoril a komercionalizoval. Zmenou legislatívy sa doň pustili okrem odborných a vedeckých inštitúcií, akými sú SAV múzeá či školy, aj desiatky malých súkromných firiem, často bez potrebných odborných či technických kapacít. V tomto odbore, v ktorom nie sú stanovené presné pravidlá hry (dodnes chýbajú aspoň orientačné odporúčané cenníky) sa tak rozpútal nebývalý konkurenčný  boj, často neférový. Cez archeológiu sa tak výrazne navyšuje cena stavebných prác, v niektorých prípadoch dokonca až päťdesiatnásobne. A ten, kto výskumy hradí – často ide o Európsku úniu, pretože sú financované z eurofondov – to akceptuje s nepochopiteľným odôvodnením, že ide predsa o ochranu kultúrneho dedičstva.
Azda najvážnejší prípad extrémneho predražovania sa stal v roku 2012, keď Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Ban­ská Bystrica  (STVS BB) v rámci viacerých archeologických výskumov na stavbách kanalizácií vybrala združenie firiem, ktoré takmer vždy tvorila sprostredkovateľská spoločnosť URPE, s. r. o., Banská Bystrica bez príslušného oprávnenia na výskum a firma AA Terra Antiqua, s. r. o., ktorá ho mala, a tak ním URPE „prikryla“ . Už jednoduché porovnanie s dostupnými zmluvami iných subjektov preukázalo, že v tomto prípade ceny prác na archeologických výskumoch priemerne až päťdesiatnásobne prevyšovali ceny, za ktoré ich robila konkurencia. Do očí bijúca nehoráznosť bola najmä výstavba kanalizácie v obci Vidiná v okrese Lučenec, kde sa robil za 189-tisíc eur archeologický výskum bez toho, aby bol vôbec predpísaný zo strany krajského pamiatkového úradu.
Bola tu aj podozrivá osobná väzba: predseda predstavenstva a generálny riaditeľ STVS BB prenajímal od roku 2009 byt konateľovi víťaznej spoločnosti URPE. Odbor kontroly a inšpekcie Ministerstva kultúry SR tieto vážne podozrenia adresoval Úradu boja proti korupcii a neskôr aj okresnému prokurátorovi v Banskej Bystrici. Výsledok? Išlo to dostratena s tým, že skutok sa nestal, pretože „sa nenašiel poškodený“. Výskum bol pritom hradený z eurofondov a poškodená tak bola EÚ.
Medzi odborníkmi je verejným tajomstvom, že niektorí verejní činitelia majú v súkromných zbierkach nálezy, ktoré im ako „kamarátske gesto“ venovali archeológovia. Tí sa tak stali nedotknuteľní. Za všetky prípady spomeňme jeden. Keď pred časom našla polícia v spolupráci s jedným archeológom priamo pri čine detektorára kovov, ktorý nelegálne bádal v teréne, ten im iba podal mobilný telefón s vytočeným číslom na uznávaného archeológia ktorý povedal, aby dotyčného nechali na pokoji, pretože pracuje preňho.

.zbavenie licencie
Archeológovia si investičný boom pochvaľujú aj preto, lebo diaľnice a iné veľké stavby sú akési rezy krajinou, ktorých prebádanie posúva naše poznanie o histórii Slovenska výrazne ďalej. Ani jeden nový úsek diaľnice či rýchlostnej komunikácie po roku 2002 pritom nemusel byť zmenený kvôli tomu, že by sa tam našiel vzácny nález typu kostolíka z obdobia Veľkej Moravy alebo rímskej stavby. To sa však netýka iných veľkých stavieb. V prípade košického Auparku či dnes toľko diskutovaných stavieb garáží na Bratislavskom hrade došlo k presunu stavby práve pre to, že sa tam našli vzácne archeologické nálezy. Ale Aupark bol pred dvoma rokmi jediný prípad, keď ministerstvo kultúry na základe odporúčania Archeologickej rady ako svojho poradného orgánu odobralo licenciu na archeologický výskum. Týkalo sa to už spomínanej firmy AA Terra Antiqua, ktorá ju získala zhodou okolností ako jedna z prvých po prijatí zákona v roku 2002. Táto firma mala pri stavbe Auparku podľa Krajského pamiatkového úradu Košice nezvládnuté vedenie výskumu (na stavbe bol málo skúsený archeológ bez oprávnenia) a chýbali jej aj potrebné odborné kapacity. AA Terra Antiqua sa obrátila na súd, ktorý ministerstvo kultúry prehralo. Dnes firma opäť figuruje v aktuálnom zozname 35 právnických osôb, ktoré majú oprávnenie vykonávať archeologický výskum.
Šéfka pamiatkovej inšpekcie ministerstva kultúry Iveta Kodoňová hovorí, že košický Aupark bol zo strany ministerstva najviac dotiahnutou akciou. „Pre nás to bolo preto veľké sklamanie. Tam sa ukázalo, že je nedostatočne zákonne ošetrené vypovedanie licencie. Súd rozhodnutie ministerstva o odňatí licencie zrušil a vrátil vec na nové konanie,“ vysvetľuje Kodoňová.  
Ministerstvo po konzultáciách s odbornou verejnosťou opakovane sprísňovalo legislatívu. Je až neuveriteľné, aké kľučky prinesie prax. Keďže stále sa veľa stavia a zákaziek na výskum je dosť, môže aj malá firma robiť viac zákaziek súčasne. No z tohto dôvodu by nemuseli byť vykonané kvalitne, kľúčovou sa stala podmienka maximálne piatich archeologických výskumov, ktoré môže robiť držiteľ licencie v jednom čase. Podmienka piatich výskumov súčasne platí od júla 2014. Túto požiadavku však krátko po prijatí novely zákona nespĺňali nielen mnohé malé eseročky, ale ani Archeologický ústav SAV, ktorého archeológ mal preukázateľne výrazne viac ako päť výskumov v danom čase.

.kľúčový hráč
 Zásadný problém je pritom ešte iný. Oprávnené firmy a inštitúcie neodovzdávajú včas a riadne na posúdenie pamiatkovým úradom výskumnú dokumentáciu. Šokujúce je, že podľa údajov z webstránky Pamiatkového úradu SR bolo v rokoch 2013 a 2014 až 58 percent dokumentácií schválených s výhradami alebo neschválených. Medzi najväčších nepotrestaných hriešnikov v tomto smere patrí firma Archaeoservices, s. r. o., (pozri rozhovor s jej konateľom, pôvodom brazílskym archeológom Marcusom Viniciusom Gerardom Comottim). Táto firma sa v posledných rokoch za zvláštnych okolností stala dominantným hráčom a získala veľké zákazky ako trnavskú Arénu, mnohé hrady, ale aj úseky na rýchlostnej komunikácii R2, obchvaty Brezna, Galanty a iných miest či tranzitné úseky Transpetrolu. Konateľ firmy Comotti sa pritom na viacerých miestach chválil tým, že osobne dobre pozná premiéra Fica, pre ktorého získal brazílsky futbalový dres s podpisom Pelého.
Archeologická rada neodporučila predĺženie licencie pre Comottiho z dôvodu množstva neodovzdaných výskumných správ. Ministerstvo kultúry to však neakceptovalo a licenciu mu predĺžilo. V stručnej odpovedi na otázku .týždňa, prečo tak konalo, ministerstvo odpísalo iba to, že rozhodlo o predĺžení oprávnenia na vykonávanie archeologických výskumov pre firmu Archaeoservices na základe odporúčacieho stanoviska Pamiatkového úradu SR, ktorý je v tejto otázke odborný garant. Tento úrad sa zachoval ešte zvláštnejšie a na našich päť konkrétnych otázok k tejto téme odpovedal iba všeobecnými citátmi zákonov a iných noriem. Pritom podľa našich zistení jedna z pracovníčok tejto štátnej inštitúcie pôsobila nadštandardne v prospech Comottiho, radila mu, aby odovzdal výskumné správy aj po termíne a tolerovala mu to. Naopak, oveľa menšie pochybenia iných inštitúcií posudzovala prísne a navrhla im odobrať licenciu. Treba dodať, že Archaeoservices v riadnom čase odovzdala pamiatkarom iba niekoľko výskumných správ, pričom preukázateľne robila za obdobie od svojho vzniku pred piatimi rokmi desiatky výskumov.
Uznávaný archeológ, zástupca riaditeľa AÚ SAV Karol Pieta je dlhoročný člen Archeologickej rady a je aj člen Komisie pre udeľovanie osobitnej odbornej spôsobilosti pri MK SR. Kritizuje fakt, že výskumy robia aj malé súkromné firmy. „Dlhodobo nesúhlasím s tým, že zatiaľ čo vedecké a školské inštitúcie, teda okrem SAV aj univerzity, múzeá či pamiatkové úrady, vykonávajú výskumy s tým, že prostriedky, ktoré z nich získajú, vracajú späť do systému vedy a kultúry, tak malé súkromné firmy, ktorým ide primárne o zisk, financie odvádzajú mimo systému,“ hovorí Pieta. Podľa neho je riziko, že malá súkromná firma po tichej dohode s investorom iba na malom úseku diaľnice urobí výskum, nepreskúmané miesta rozhrnú buldozéry a stavia sa na nich bez výskumu. Firma tak spácha nielen podvod a ničí naše kultúrne dedičstvo, ale aj ušetrí na výskume, ktorý nemusela urobiť v plnom rozsahu. „Zopár takých podozrení bolo, ale je prob­lém ich dokázať, pretože súkromné firmy si nerady púšťajú na svoje výskumy kontrolu iných archeológov,“ dodáva Pieta.

.súboj dvoch?
Odborná obec vníma dianie okolo archeologických výskumov v posledných rokoch najmä ako súboj medzi dvoma dominantnými hráčmi, ktorými sú na jednej strane AÚ SAV a na druhej Comottiho firma Archaeoservices. Obidva subjekty majú silné politické krytie. Podľa zistení .týždňa Comotti zrejme poslal na AÚ SAV kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu. Mala to byť jeho pomsta za to, že Archeologická rada, kde majú pracovníci AÚ SAV výrazné zastúpenie, iniciovala v jeho firme Archaeoservices kontrolu Pamiatkovej inšpekcie MK SR. Inak, tá by mala byť ukončená práve v týchto dňoch. Podobnú kontrolu inšpekcia plánuje uskutočniť aj v šiestich ďalších súkromných firmách.
Od výsledkov kontroly netreba pritom veľa očakávať, pretože ministerstvo ani pamiatkový úrad nemajú potrebné kapacity a podklady, aby v reálnom čase a na reálnom mieste preverili podozrenia z nečistých praktík realizátorov archeologických výskumov. Kontrola sa tak väčšinou udeje až ex post, keď už nemožno vyšetriť, či boli vinou nekvalitnému výskumu poškodené alebo zničené vzácne nálezy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite