Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zvláštne, šialené

.časopis .šport

„Ty máš teda skutočne zvláštne záujmy,“ ozval sa od vedľajšieho stola kaviarne Next Apache karikaturista Danglár. Chvíľu totiž počúval, ako ma organizátor akcie Night of the Jumps Jozef Murín vovádzal do tajomstiev freestyle motokrosu.

„Ty máš teda skutočne zvláštne záujmy,“ ozval sa od vedľajšieho stola kaviarne Next Apache karikaturista Danglár. Chvíľu totiž počúval, ako ma organizátor akcie Night of the Jumps Jozef Murín vovádzal do tajomstiev freestyle motokrosu.

Celé sa to začalo na koncerte Zimný Žákovic Open v bratislavskom PKO. Hrala práve skupina MIG 21, keď som sa niekde v chodbe medzi vestibulom a spoločenskou sálou stretol so starým kamarátom Jozefom Murínom. „Mám pre teba jeden strašne zaujímavý nápad,“ povedal s iskrami nefalšovanej vášne v očiach. Poznáme sa z Pohody a iných hudobných akcií, kde má väčšinou na starosti „produkciu“ (teda technické záležitosti od prívodu elektriny až po pivo v zákulisí). Očakával som preto informáciu o nejakom mimoriadne zaujímavom koncerte alebo pozvánku na exkluzívnu párty. „Organizujem v Košiciach kvalifikáciu na majstrovstvá sveta vo freestyle motokrose,“ povedal Jožo a ja som si najprv myslel, že ide o etudu z učebnice absurdného humoru.

.superman a cliff hanger
Jožo Murín to však myslel vážne. Už na tom koncerte mi začal rozprávať neuveriteľné veci o „raideroch“, o tom ako „trikujú“, používal výrazy ako „superman seat grab“, „cliff hanger“ či „cordoba“, spomínal pre mňa dovtedy neznáme mená ako Travis Pastrana alebo Libor Podmol, rozprával o adrenalíne, pozváranej rampe v záhrade za domom, o tom, že pred košickou Steel Arenou má už zložených 250 ton hliny...
Šport, ktorý som dovtedy vnímal len cez hrozivo vyzerajúce zábery, tvoriace z času na čas exotickú bodku za športovými správami, sa mi zrazu zdal taký šialený, že sme si dohodli pracovné stretnutie v kaviarni. Na ňom som sa o freestyle motokrose dozvedel všeličo. Napríklad to, že táto športová disciplína vznikla v USA, keď motokrosových jazdcov prestalo baviť súťažné krúženie po zablatenej dráhe a chceli si užiť to, čo ich vzrušovalo najviac: skoky. Tak si – podobne ako pred nimi skateboardisti a neskôr aj snowboardisti – postavili rampy, na „doskočisku“ vyhĺbili jamu a naplnili ju molitanovými pilinami (odborný názov je „foam pit“), ktoré neskôr nahradila tvrdá valcovaná hlina. A začali veselo skákať. Najprv len do výšky a do diaľky, no čoskoro prišli triky. Napríklad „superman seat grab“, keď jazdec vo vzduchu zosadne z motorky, letí vzduchom a motorku drží len za sedadlo. Alebo „cliff hanger“, keď motorku vo vzduchu „drží“ za riadidlá nohami či „rock solid“, keď motorku nedrží vôbec, len vystretý nad ňou voľne letí vzduchom (v pravý čas si na ňu, samozrejme, znovu sadne, aby spolu dopadli na tvrdú hlinu). Vrcholnými trikmi sú „flipy“ čiže saltá a „whipy“ čiže naklonenie motorky a jazdca do vodorovnej polohy, akoby sa šúchali po zemi.
Neostalo, pochopiteľne, len pri súkromných rampách. Čoskoro sa začali organizovať exhibície a neskôr aj bohato dotované súťaže freestyle motokrosárov.

Dnes ide o vyhľadávané šou, ktoré sa konajú v arénach a na futbalových štadiónoch. Z jazdcov, ako sú Travis Pastrana alebo Nat Adams, sa stali svetové hviezdy zarábajúce ťažké peniaze. Robia sa komerčné exhibície, no existujú aj oficiálne majstrovstvá sveta, ktoré, podobne ako vo Formule 1, pozostávajú zo série súťaží vo viacerých krajinách. Majstrovstvá sa jazdia napríklad v Rakúsku, Poľsku alebo v Čechách, minuloročné finále bolo v Brazílii.

.skoky a pády
Akcia Night of the Jumps, ktorá sa bude konať 26. januára v košickej Steel Arene je kvalifikáciou na majstrovstvá sveta vo freestyle motokrose, ktorých prvé kolo bude v marci v Liberci. Skákať bude okolo 15 jazdcov z Európy, ale aj z Japonska, medzi nimi dvojnásobný vicemajster sveta, Čech Libor Podmol.
„Najväčší problém je s hlinou,“ hovorí Jožo Murín. „Steel Arena je skvelá, no má len veľmi úzky produkčný vchod, a tak musíme 250 ton hliny voziť na špeciálne prikrytú ľadovú plochu v najmenších aviách.“ Keď rozpráva o prípravách na akciu, zdá sa mi, že sa to všetko nemôže podariť. Budú sa musieť demontovať hokejové mantinely, až pod strop treba vytiahnuť informačnú kocku visiacu nad plochou, treba nainštalovať výkonnú zvukovú aparatúru (k freestyle motokrosu patrí tvrdý rock, hip-hop a – medzi jazdcami najobľúbenejší – Johny Cash), ale napríklad aj zohnať motorky pre jazdcov, prichádzajúcich z väčšej diaľky („Jazdec nám povie, akú motorku presne potrebuje, my ju zoženieme, on si privezie len riadidlá, tlmiče a plastové plochy na reklamu,“ hovorí Jožo).
Keďže sa na Slovensku freestyle motokros nejazdí, a v Košiciach sa teda nepredstaví ani jeden slovenský jazdec, je namieste otázka, prečo diváci na takúto akciu vôbec prídu. Jozef nemá v tomto smere žiadne ilúzie: „Ľudia chcú vidieť, ako títo chlapci padajú a ako ich odvážajú na nosidlách. Bohužiaľ. No a, samozrejme, chcú vidieť aj nebezpečné skoky.“ Zvláštna motivácia. Ak je to tak, má zmysel takéto gladiátorské hry vôbec organizovať? Jozef si, pochopiteľne, myslí, že to zmysel má. Jazdci a organizátori podujatí totiž tvoria zvláštnu bláznivú komunitu. Pri skokoch sa pohybujú na príťažlivej hranici medzi vzrušujúcim a smrteľne nebezpečným. „Je zvláštne pozorovať jazdcov pri tréningu,“ hovorí Jozef Murín. „Prídu do haly, pozrú si trať, nastavia si motorky, a potom začnú skákať. Len tak, bez trikov. Cítiť, že majú strach. Až keď si nastavia rampy a absolvujú najmenej desať jednoduchých skokov, začnú trikovať. V tej chvíli strach mizne, jazdci sa začnú navzájom povzbudzovať a vzniká extatická atmosféra. Vedia, že každý trik je ťažký a každý môže byť posledný.“

.na vlastné oči

Dopíjame kávu, Jožo rozpráva neuveriteľné veci o motorkách, rajdroch a trikoch. Dozvedám sa, že Libor Podmol už má za sebou viac než dvadsať zlomenín a že to medzi rajdrami nie je nič mimoriadne, že nie je nezvyčajné, keď niektorí jazdia už od desiatich rokov, že „v civile“ sú to celkom normálni ľudia a až keď si sadnú na motorku, stávajú sa z nich blázni bez pudu sebazáchovy.
Počúvam, občas nechápavo krútim hlavou. Nerozumiem, čo „normálneho človeka“ vedie k tomu, aby zoskakoval z motorky 20 metrov nad zemou, aby na nej robil hrozivé saltá, vediac takmer s istotou, že skôr či neskôr sa pri dopade na tvrdú hlinu doláme. Nechápem, prečo sa na to chodia davy ľudí pozerať.
Zrejme na tom niečo je. Len neviem čo. Musím to vidieť na vlastné oči. Som zvedavý. V sobotu idem do Košíc.
Keďže nebudem robiť triky na motorke, je dosť veľká šanca, že sa z Night of the Jumps v poriadku vrátim a o tom, čo tam uvidím, niečo napíšem. Niektorí z nás majú skutočne zvláštne záujmy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite