Pápež František je v úrade dva roky. Od začiatku prekvapoval skromnosťou, civilnosťou a pokorou. Bolo to natoľko nové, že ešte aj viacerí katolícki pozorovatelia mu to nevedeli celkom uveriť, a radšej ho podozrievali z populizmu.
Dva roky na to dali dostatočnú odpoveď.
Ale prirodzená skromnosť, civilnosť a pokora nie sú Františkove najväčšie tromfy. Najväčším tromfom tohto pápeža je jeho veľké srdce. A nemyslím tým vôbec krásu jeho vlastného charakteru. Myslím tým toho, ktorý vo Františkovom srdci robí pred očami celého sveta už dva roky nové a nové divy.
V tomto čísle prinášame dva texty, v ktorých hľadáme odpoveď na otázku, či je Františkov trvalý záujem o chudobných a najmä jeho opakovaná kritika viacerých podôb kapitalizmu prejavom jeho ľavicovosti. Michael Novak a Fero Múčka prichádzajú na stranách 4 až 7 a 44 až 49 k veľmi zaujímavým uzáverom. Keď sme sa však pre tieto dva texty a s nimi súvisiacu obálku rozhodli, vôbec sme netušili, že samotný František k nim koncom týždňa ešte niečo silné dodá.
Minulý štvrtok sa pápež stretol s prezidentom Andrejom Kiskom. Vypočul ho, porozumel a niečo mu priateľsky naznačil. A nečakane už na druhý deň prijal Róberta Bezáka.
Neviem, čo si pápež s arcibiskupom povedali. A neviem ani to, či to bude znamenať koniec slovenskej cirkevnej nelásky voči jej neférovo odstrčenému služobníkovi, a či sa teda skončí jeho duchovné vyhnanstvo. Ale už samotné piatkové prijatie a rozhovor tých dvoch mužov vyzerá na ďalší míľnik veľkej drámy slovenskej katolíckej cirkvi.
Poviem to tak, ako to cítim. Pápež František našiel vo svojom srdci priestor pre človeka, ktorý u nás, u seba doma, priestor stratil. Ale ak vo Františkovom srdci kraľuje Ten, čo robí takéto divy lásky, a asistuje mu pri tom český kardinál Vlk, kto to vlastne kraľuje v tom našom, slovenskom?
Dva roky na to dali dostatočnú odpoveď.
Ale prirodzená skromnosť, civilnosť a pokora nie sú Františkove najväčšie tromfy. Najväčším tromfom tohto pápeža je jeho veľké srdce. A nemyslím tým vôbec krásu jeho vlastného charakteru. Myslím tým toho, ktorý vo Františkovom srdci robí pred očami celého sveta už dva roky nové a nové divy.
V tomto čísle prinášame dva texty, v ktorých hľadáme odpoveď na otázku, či je Františkov trvalý záujem o chudobných a najmä jeho opakovaná kritika viacerých podôb kapitalizmu prejavom jeho ľavicovosti. Michael Novak a Fero Múčka prichádzajú na stranách 4 až 7 a 44 až 49 k veľmi zaujímavým uzáverom. Keď sme sa však pre tieto dva texty a s nimi súvisiacu obálku rozhodli, vôbec sme netušili, že samotný František k nim koncom týždňa ešte niečo silné dodá.
Minulý štvrtok sa pápež stretol s prezidentom Andrejom Kiskom. Vypočul ho, porozumel a niečo mu priateľsky naznačil. A nečakane už na druhý deň prijal Róberta Bezáka.
Neviem, čo si pápež s arcibiskupom povedali. A neviem ani to, či to bude znamenať koniec slovenskej cirkevnej nelásky voči jej neférovo odstrčenému služobníkovi, a či sa teda skončí jeho duchovné vyhnanstvo. Ale už samotné piatkové prijatie a rozhovor tých dvoch mužov vyzerá na ďalší míľnik veľkej drámy slovenskej katolíckej cirkvi.
Poviem to tak, ako to cítim. Pápež František našiel vo svojom srdci priestor pre človeka, ktorý u nás, u seba doma, priestor stratil. Ale ak vo Františkovom srdci kraľuje Ten, čo robí takéto divy lásky, a asistuje mu pri tom český kardinál Vlk, kto to vlastne kraľuje v tom našom, slovenskom?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.