Blúdime autom po mikulovských uličkách. GPS-ka úplne zlyhala, nevieme pomaly, kde je sever. Vtom ide okolo nás staršia pani. Prosím vás, ako sa dostaneme na tú a tú ulicu?“ pýtame sa. „A kto tam býva?“ pýta sa nás Mikulovčanka. „David Koller.“ „Aha, tak to musíte ísť tam pod kopček,“ ukazuje pani na protiľahlý kopec, pod ktorým sa tiahne radová zástavba rodinných domov.
David je v Mikulove miestnou celebritou, no v prvom rade je to normálny človek, ktorý plynule splynul zo svojím okolím. Konečne prichádzame do jeho domu, jeho majiteľ nás víta vo dverách, zatiaľ čo z vedľajšej miestnosti hrá nahlas hudba z jeho najnovšieho albumu ČeskosLOVEnsko, ktorý vyšiel minulý týždeň.
.kúsok od Rakúska
Slávny český hudobník žije v tomto nádhernom moravskom mestečku už sedem rokov. Najprv si tam kúpil dom a nedávno si v ňom zriadil z peňazí, ktoré zarobil na comebackovom turné Lucie, nahrávacie štúdio. „Je tu pokoj. S veľkými mestami som sa nikdy nestotožnil. Už tridsiatke som mal jasno, že raz niekam vypadnem. Mám tu známych, je tu teplo, toto mesto je nádherné. A keby zas prišli komouši, tak to mám dva kilometre do Rakúska,“ vysvetľuje hudobník, prečo sa rozhodol vymeniť pražský ruch za pokojný domček v mestečku, ktoré stojí neďaleko bodu, kde sa pretínajú hranice troch štátov.
.týždeň nie je jediný, kto je zvedavý na Kollerov nový album. Je tu aj štáb slovenskej televízie Joj, reportér TASR a s nimi aj dvaja zástupcovia vydavateľstva BrainZone, ktorá Davidovu nahrávku platí. „Máme echo, že viacerým českým kritikom sa Davidov album páči. To je dobré znamenie,“ hovorí Laco Vajdička z vydavateľstva, ktoré dnes dokáže konkurovať tým najväčším labelom v Česku.
Hudobný priemysel je v kríze, no tejto značke, ktorá je pomerne nový hráčom na českom trhu, sa prekvapivo darí. Najmä preto, že Brainzone sa podarilo presvedčiť umelcov na nový model fungovania hudobného šoubiznisu. „Našim hudobníkom robíme úplne všetko. Od vydania albumu cez promotion, merchandise až po organizovanie koncertov,“ dodáva zástupca vydavateľstva, ku ktorému postupne prechádzajú tie najväčšie mená českej popmusic ako Chinaski, Janek Ledecký či Lucie Vondráčková, ktorí kedysi patrili tým najväčším labelom v krajine.
A medzi nimi je, samozrejme, David Koller. Tento český spevák, skladateľ a bubeník prešiel v posledných rokoch zaujímavou premenou. Keď mu jeho predchádzajúce vydavateľstvo Universal chcelo zasahovať do nahrávania predchádzajúceho albumu Teď a tady (2010), pretože tam nevideli žiadne hity, rozhodol sa, že si ho vydá sám. A spravil dobre. Album sa páčil nielen hudobným kritikom, ale aj jeho fanúšikom a oživil jeho stagnujúcu sólovú kariéru po rozpade Lucie. Popritom sa vrátil k bubnovaniu v punkrockovej kapele Jasná páka, kde kedysi v 80. rokoch začínal.
„Teď a tady som robil s Petrom Kofroňom, človekom, ktorý má skúsenosti z klasickej hudby. Lákalo ma nahrať album s netradičnými postupmi v rámci hudby. Bola to výborná skúsenosť,“ spomína David a pochvaľuje si aj následné turné, kde sa na jednom na pódiu stretli dve rozdielne kapely – rockoví Kollerband a Agon Orchestra, špecializujúci sa na modernú vážnu hudbu. „Bol to taký soundclash alebo concerto grosso, ako sa tomu hovorilo skôr, keď proti sebe súťažili kapely. Bolo to zábavné a osviežujúce,“ spomína hudobník, ktorý potom vyrazil na československé turné s obnovenou kapelou Lucie.
Jeho pôvodná kapela sa síce rozpadla v roku 2004, no o osem rokov neskôr sa s veľkou slávou vrátila na vypredané koncertné pódiá. Keďže comeback Lucie zostal len pri živom hraním, ďalší album Lucie je zatiaľ v nedohľadne, a tak David začal uvažovať nad ďalšou sólovkou. Hovorí, že už počas turné s Lucie sa začal venovať skladaniu nových pesničiek a rozmýšľal nad tým, akým smerom sa bude uberať jeho kariéra. S ňou mu pomohli práve ľudia z Braizone: „Laco Vajdička ma zobral do Londýna, preliezli sme zopár nahrávacích štúdií a stretli sme sa s rôznymi producentmi. Bavili sme sa asi so šiestimi ľuďmi a vybrali sme si Kipper Eldridga a Stevena Lyona,“ dodáva.
.aj my sme profíci
Eldridge a Lyon sú dve popredné producentské osobnosti britskej popmusic. Eldridge pracoval so Stingom, Lyon zas s Depeche Mode či Paulom McCartnym. „Chcem sa stále posúvať ďalej,“ odpovedá David na otázku, prečo uprednostňuje zahraničných producentov pred domácimi, aj keď zároveň tvrdí, že českí a slovenskí producenti sú rovnako dobrí, rozdiel je len v čase a peniazoch: „Práca je úplne rovnaká. Naši producenti sú rovnako dobrí, no tu sa v rámci hudby točí menej peňazí a musí sa toho robiť viac za kratší čas. Potom sú unavení, najmä keď štrnásť rokov sedia na tej istej stoličke. Títo dvaja prišli a za päť dní spravili dohromady dve-tri pesničky. Sú to profíci, no my sa snažíme tiež.“
Eldridge, ktorý sa zároveň živí aj ako songwriter, prispel na Davidov album pesničkou Sladké sny s nádherným harmonikovým sólom na spôsob Stevieho Wondera. „Poslal mi viac vecí, anglická popmusic je silno ovplyvnená blues, človek sa do toho ťažšie dostáva, musel by som byť bluesmanom alebo hrať na Hauspalce. Blues som nikdy nehral, ale potom sme to skúsili a nakoniec som vo finále zistil, že muzika je len jedna,“ hovorí.
Neskôr sa presúvame do jeho nahrávacieho štúdia s veľkým mixážnym pultom a povaľujúcimi sa gitarami. Miestnosť „smrdí“ ešte novotou, pretože štúdio je staré len zopár mesiacov a Davidov album je vôbec prvý, ktorý sa tam nahrával. Koller spomína, že v ten deň, ako sa skončili všetky práce, kapela začala nahrávať.
Postupne prechádzame jeho novým pesničkami, založeným na Soundcloude. Tie na prvé počutie zaujmú skvelým profesionálnym zvukom. Je hneď jasné, že peniaze minuté na zahraničných producentov neboli investíciou vyhodenou do luftu. Posádka v štúdiu si podupkáva pri pesničke Recidiva, kandidátke na ďalší singel, ktorým by Koller mohol bodovať aj v komerčných rádiách.
Koller nám hovorí, že album nahrala jeho sprievodná skupina. Väčšinu piesní David napísal za posledný rok, ďalšie vytiahol zo svojich šuplíkov, iné mu dodali jeho kamaráti. David Vartecký prispel vecou Galerka a P.B.CH zo skupiny Lucie zas zaujímavým diskorockovým songom Čučorietka, ktorý album uzatvára. Na base opäť hrá Marek Minárik, Kollerova dlhoročná pravá ruka a v niektorých pesničkách si zabubnoval aj Martin Valihora.
„Keď je zle, volám jeho,“ smeje sa David, inak skvelý bubeník, ktorý okrem Martina nechal vo viacerých skladbách bubnovať jeho syna Adama, ktorý je zároveň členom jeho Kollerbandu. Adam bubnuje rovnako dobre ako jeho otec. Keď sa končí skladba Já se vrátím a ozve sa výrazný bubenícky brejk, .týždeň sa obracia na Davida, či to je on. „Nie, to je Adam,“ odpovedá hrdý tatko.
.rusofil na hrade
ČeskosLOVEnsko znie ako klasický David Koller so svojím typickým soundom, známym ešte z čias Lucie s pesničkami, postavených na silných refrénoch, tvrdých gitarových rifoch a sofistikovaných aranžmánoch, prešpekulovaných do najmenších detailov. Najväčší posun je v textoch, v ktorých rámci český hudobník spolupracoval so slovenskou poetkou a novinárkou Mirkou Ábelovou. Tá je dnes hovorkyňou Greenpeace.
Koller bol vždy veľkým kritikom politických pomerov v Česku. Na Zemana, Klausa a „komoušov“ nemá dobré slovo, no až v poslednom čase sa jeho názory dostávajú naplno aj do jeho piesní. Pred tromi rokmi nahral so speváčkou a herečkou Barborou Polákovou drsný politický song Sami, a teraz sa jeho názory preniesli aj do niektorých nových piesní. V Galerke spieva: „Na šavli se roztančil rusofil na Hradě/Ve Sněmovně zas o hovně se sešli k poradě,“ čím jednoznačne naráža na súčasného českého prezidenta, kým v ďalšej skladbe Psychopat zas k Hitlerovi a Stalinovi priraďuje novodobého diktátora Putina.
K Mirke Ábelovej sa tento hudobník dostal úplnou náhodou. Po koncerte v Košiciach mu jedna Rómka predala bezdomovecký časopis Nota Bene, kde si prečítal jej rozhovor. Kollerovi sa zapáčilo, že má rada českú poéziu, najmä básne od Václava Hraběho a Josefa Kainara, ktorých texty ho veľmi ovplyvnili v časoch, keď začínal s hudbou.
„Keď som začal robiť prvé pesničky, tak som to mal všetko načítané. Prvá platňa od Mišíka je dodnes stále vzácna aj vďaka kvalitným Kainarovým textom. Povedal som si, prečo to neskúsiť s niekým zo Slovenska, veď to bude zábava. Zohnal som si na ňu telefón, a tak sme sa dali dohromady,“ hovorí speváka.
Názov albumu nakoniec odvodili od ich spoločného dialógu. Koller sa považuje za starého Čechoslováka, ako hovorí, narodil sa v krajine, ktorá sa takto volala, no meno nahrávky treba skôr brať s vtipom. „Bola to téma, okolo ktorej sme stále chodili. Slováci a Česi sú si blízki, s Rusákmi nie som si vôbec blízky. Nemcov mám rád, Rakušáci stále hovoria, že sme všetci Rakušáci (smiech),“ hovorí hudobník, ktorý už roky využíva texty iných autorov, pretože za tie svoje sa hanbí. Jednak preto, že tie cudzie mu prídu vždy lepšie a je tu aj ďalší dôvod. David je jednou z najväčších rockových hviezd v týchto zemepisných šírkach, no v súkromí je skôr tichým, uzatvoreným človekom: „Možno ma aj baví viac spievať cudzie témy ako vlastné, pretože mám pocit, že tým odkrývam vlastné súkromie, čo sa mi teda nechce. Nie som extrovert.“
David je v Mikulove miestnou celebritou, no v prvom rade je to normálny človek, ktorý plynule splynul zo svojím okolím. Konečne prichádzame do jeho domu, jeho majiteľ nás víta vo dverách, zatiaľ čo z vedľajšej miestnosti hrá nahlas hudba z jeho najnovšieho albumu ČeskosLOVEnsko, ktorý vyšiel minulý týždeň.
.kúsok od Rakúska
Slávny český hudobník žije v tomto nádhernom moravskom mestečku už sedem rokov. Najprv si tam kúpil dom a nedávno si v ňom zriadil z peňazí, ktoré zarobil na comebackovom turné Lucie, nahrávacie štúdio. „Je tu pokoj. S veľkými mestami som sa nikdy nestotožnil. Už tridsiatke som mal jasno, že raz niekam vypadnem. Mám tu známych, je tu teplo, toto mesto je nádherné. A keby zas prišli komouši, tak to mám dva kilometre do Rakúska,“ vysvetľuje hudobník, prečo sa rozhodol vymeniť pražský ruch za pokojný domček v mestečku, ktoré stojí neďaleko bodu, kde sa pretínajú hranice troch štátov.
.týždeň nie je jediný, kto je zvedavý na Kollerov nový album. Je tu aj štáb slovenskej televízie Joj, reportér TASR a s nimi aj dvaja zástupcovia vydavateľstva BrainZone, ktorá Davidovu nahrávku platí. „Máme echo, že viacerým českým kritikom sa Davidov album páči. To je dobré znamenie,“ hovorí Laco Vajdička z vydavateľstva, ktoré dnes dokáže konkurovať tým najväčším labelom v Česku.
Hudobný priemysel je v kríze, no tejto značke, ktorá je pomerne nový hráčom na českom trhu, sa prekvapivo darí. Najmä preto, že Brainzone sa podarilo presvedčiť umelcov na nový model fungovania hudobného šoubiznisu. „Našim hudobníkom robíme úplne všetko. Od vydania albumu cez promotion, merchandise až po organizovanie koncertov,“ dodáva zástupca vydavateľstva, ku ktorému postupne prechádzajú tie najväčšie mená českej popmusic ako Chinaski, Janek Ledecký či Lucie Vondráčková, ktorí kedysi patrili tým najväčším labelom v krajine.
A medzi nimi je, samozrejme, David Koller. Tento český spevák, skladateľ a bubeník prešiel v posledných rokoch zaujímavou premenou. Keď mu jeho predchádzajúce vydavateľstvo Universal chcelo zasahovať do nahrávania predchádzajúceho albumu Teď a tady (2010), pretože tam nevideli žiadne hity, rozhodol sa, že si ho vydá sám. A spravil dobre. Album sa páčil nielen hudobným kritikom, ale aj jeho fanúšikom a oživil jeho stagnujúcu sólovú kariéru po rozpade Lucie. Popritom sa vrátil k bubnovaniu v punkrockovej kapele Jasná páka, kde kedysi v 80. rokoch začínal.
„Teď a tady som robil s Petrom Kofroňom, človekom, ktorý má skúsenosti z klasickej hudby. Lákalo ma nahrať album s netradičnými postupmi v rámci hudby. Bola to výborná skúsenosť,“ spomína David a pochvaľuje si aj následné turné, kde sa na jednom na pódiu stretli dve rozdielne kapely – rockoví Kollerband a Agon Orchestra, špecializujúci sa na modernú vážnu hudbu. „Bol to taký soundclash alebo concerto grosso, ako sa tomu hovorilo skôr, keď proti sebe súťažili kapely. Bolo to zábavné a osviežujúce,“ spomína hudobník, ktorý potom vyrazil na československé turné s obnovenou kapelou Lucie.
Jeho pôvodná kapela sa síce rozpadla v roku 2004, no o osem rokov neskôr sa s veľkou slávou vrátila na vypredané koncertné pódiá. Keďže comeback Lucie zostal len pri živom hraním, ďalší album Lucie je zatiaľ v nedohľadne, a tak David začal uvažovať nad ďalšou sólovkou. Hovorí, že už počas turné s Lucie sa začal venovať skladaniu nových pesničiek a rozmýšľal nad tým, akým smerom sa bude uberať jeho kariéra. S ňou mu pomohli práve ľudia z Braizone: „Laco Vajdička ma zobral do Londýna, preliezli sme zopár nahrávacích štúdií a stretli sme sa s rôznymi producentmi. Bavili sme sa asi so šiestimi ľuďmi a vybrali sme si Kipper Eldridga a Stevena Lyona,“ dodáva.
.aj my sme profíci
Eldridge a Lyon sú dve popredné producentské osobnosti britskej popmusic. Eldridge pracoval so Stingom, Lyon zas s Depeche Mode či Paulom McCartnym. „Chcem sa stále posúvať ďalej,“ odpovedá David na otázku, prečo uprednostňuje zahraničných producentov pred domácimi, aj keď zároveň tvrdí, že českí a slovenskí producenti sú rovnako dobrí, rozdiel je len v čase a peniazoch: „Práca je úplne rovnaká. Naši producenti sú rovnako dobrí, no tu sa v rámci hudby točí menej peňazí a musí sa toho robiť viac za kratší čas. Potom sú unavení, najmä keď štrnásť rokov sedia na tej istej stoličke. Títo dvaja prišli a za päť dní spravili dohromady dve-tri pesničky. Sú to profíci, no my sa snažíme tiež.“
Eldridge, ktorý sa zároveň živí aj ako songwriter, prispel na Davidov album pesničkou Sladké sny s nádherným harmonikovým sólom na spôsob Stevieho Wondera. „Poslal mi viac vecí, anglická popmusic je silno ovplyvnená blues, človek sa do toho ťažšie dostáva, musel by som byť bluesmanom alebo hrať na Hauspalce. Blues som nikdy nehral, ale potom sme to skúsili a nakoniec som vo finále zistil, že muzika je len jedna,“ hovorí.
Neskôr sa presúvame do jeho nahrávacieho štúdia s veľkým mixážnym pultom a povaľujúcimi sa gitarami. Miestnosť „smrdí“ ešte novotou, pretože štúdio je staré len zopár mesiacov a Davidov album je vôbec prvý, ktorý sa tam nahrával. Koller spomína, že v ten deň, ako sa skončili všetky práce, kapela začala nahrávať.
Postupne prechádzame jeho novým pesničkami, založeným na Soundcloude. Tie na prvé počutie zaujmú skvelým profesionálnym zvukom. Je hneď jasné, že peniaze minuté na zahraničných producentov neboli investíciou vyhodenou do luftu. Posádka v štúdiu si podupkáva pri pesničke Recidiva, kandidátke na ďalší singel, ktorým by Koller mohol bodovať aj v komerčných rádiách.
Koller nám hovorí, že album nahrala jeho sprievodná skupina. Väčšinu piesní David napísal za posledný rok, ďalšie vytiahol zo svojich šuplíkov, iné mu dodali jeho kamaráti. David Vartecký prispel vecou Galerka a P.B.CH zo skupiny Lucie zas zaujímavým diskorockovým songom Čučorietka, ktorý album uzatvára. Na base opäť hrá Marek Minárik, Kollerova dlhoročná pravá ruka a v niektorých pesničkách si zabubnoval aj Martin Valihora.
„Keď je zle, volám jeho,“ smeje sa David, inak skvelý bubeník, ktorý okrem Martina nechal vo viacerých skladbách bubnovať jeho syna Adama, ktorý je zároveň členom jeho Kollerbandu. Adam bubnuje rovnako dobre ako jeho otec. Keď sa končí skladba Já se vrátím a ozve sa výrazný bubenícky brejk, .týždeň sa obracia na Davida, či to je on. „Nie, to je Adam,“ odpovedá hrdý tatko.
.rusofil na hrade
ČeskosLOVEnsko znie ako klasický David Koller so svojím typickým soundom, známym ešte z čias Lucie s pesničkami, postavených na silných refrénoch, tvrdých gitarových rifoch a sofistikovaných aranžmánoch, prešpekulovaných do najmenších detailov. Najväčší posun je v textoch, v ktorých rámci český hudobník spolupracoval so slovenskou poetkou a novinárkou Mirkou Ábelovou. Tá je dnes hovorkyňou Greenpeace.
Koller bol vždy veľkým kritikom politických pomerov v Česku. Na Zemana, Klausa a „komoušov“ nemá dobré slovo, no až v poslednom čase sa jeho názory dostávajú naplno aj do jeho piesní. Pred tromi rokmi nahral so speváčkou a herečkou Barborou Polákovou drsný politický song Sami, a teraz sa jeho názory preniesli aj do niektorých nových piesní. V Galerke spieva: „Na šavli se roztančil rusofil na Hradě/Ve Sněmovně zas o hovně se sešli k poradě,“ čím jednoznačne naráža na súčasného českého prezidenta, kým v ďalšej skladbe Psychopat zas k Hitlerovi a Stalinovi priraďuje novodobého diktátora Putina.
K Mirke Ábelovej sa tento hudobník dostal úplnou náhodou. Po koncerte v Košiciach mu jedna Rómka predala bezdomovecký časopis Nota Bene, kde si prečítal jej rozhovor. Kollerovi sa zapáčilo, že má rada českú poéziu, najmä básne od Václava Hraběho a Josefa Kainara, ktorých texty ho veľmi ovplyvnili v časoch, keď začínal s hudbou.
„Keď som začal robiť prvé pesničky, tak som to mal všetko načítané. Prvá platňa od Mišíka je dodnes stále vzácna aj vďaka kvalitným Kainarovým textom. Povedal som si, prečo to neskúsiť s niekým zo Slovenska, veď to bude zábava. Zohnal som si na ňu telefón, a tak sme sa dali dohromady,“ hovorí speváka.
Názov albumu nakoniec odvodili od ich spoločného dialógu. Koller sa považuje za starého Čechoslováka, ako hovorí, narodil sa v krajine, ktorá sa takto volala, no meno nahrávky treba skôr brať s vtipom. „Bola to téma, okolo ktorej sme stále chodili. Slováci a Česi sú si blízki, s Rusákmi nie som si vôbec blízky. Nemcov mám rád, Rakušáci stále hovoria, že sme všetci Rakušáci (smiech),“ hovorí hudobník, ktorý už roky využíva texty iných autorov, pretože za tie svoje sa hanbí. Jednak preto, že tie cudzie mu prídu vždy lepšie a je tu aj ďalší dôvod. David je jednou z najväčších rockových hviezd v týchto zemepisných šírkach, no v súkromí je skôr tichým, uzatvoreným človekom: „Možno ma aj baví viac spievať cudzie témy ako vlastné, pretože mám pocit, že tým odkrývam vlastné súkromie, čo sa mi teda nechce. Nie som extrovert.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.