Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dividendy oligarchu Brhela

.marek Vagovič .ján Kuciak .časopis .kauza

Roky ho považujú za jedného z najvplyvnejších mecenášov Smeru. Na verejnosti však nevystupuje, nerád odkrýva aj vlastnícku štruktúru svojich firiem. Podľa zistení .týždňa už získali za Ficových vlád štátne zákazky za 271 miliónov eur.

Jozef Brhel sa začal verejne angažovať v polovici 90. rokov: za vlády Vladimíra Mečiara sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva. Prvé pochybnosti vzbudila zákazka od SPP, ktorú pôvodne získala IT spoločnosť Accenture. Napokon však bolo všetko trochu inak. „Bolo nám povedané, že ak pre nich (SPP – pozn. red.) chceme ďalej pracovať, musíme naplniť politický príkaz. Mali sme sa stať subkontraktorom vybranej firmy. V jednej časti projektu sme na to pristali. Keď sme našu prácu spravili, zistili sme, že tá firma za pätinu hodnoty celého kontraktu nedodala prakticky nič,“ povedal v roku 2006 týždenníku Trend Peter Škodný, šéf nadnárodnej spoločnosti Accenture. Preferovanou firmou mal byť dovtedy neznámy Corinex, za ktorým stál Brhelov kamarát, neskôr obchodný partner Ján Miškovský. Firma Corinex bola potom niekoľko rokov súčasťou podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela. Spoločnosť Accenture sa po spomínanej skúsenosti prestala na Slovensku uchádzať o štátne zákazky (pozri rozhovor v rámčeku).  
V roku 1998 sa stal Jozef Brhel poslancom parlamentu za HZDS. V roku 2003 však zo strany vystúpil a spolu s Vojtechom Tkáčom založili Ľudovú úniu. Koncom roku 2003 sa napokon Brhel z rodinných dôvodov vzdal poslaneckého mandátu. O dva roky neskôr sa jeho meno prvýkrát začína spájať s čoraz populárnejšou stranou Smer. „Pre ľudí ako Ivan Kiňo, Ján Gabriel či Jozef Brhel bol Smer vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS po voľbách nedostalo do vlády,“ povedal .týždňu v októbri 2005 vtedajší poslanec za HZDS Jaroslav Jaduš.
V roku 2006 spomína Brhela ako jedného z akcionárov Smeru aj Jaroslav Haščák z finančnej skupiny Penta (spis Gorila). Jeden zo zakladateľov strany Bohumil Hanzel dokonca tvrdil, že videl aj notársky overenú kópiu zmluvy medzi Robertom Ficom a skupinou piatich podnikateľov: v roku 2006 im malo patriť prvých 25 miest kandidátky Smeru. No a napokon bola zverejnená nahrávka, na ktorej hlas podobný Ficovi hovorí, ako zohnal mimo oficiálneho účtovníctva od utajených sponzorov minimálne 75 miliónov korún. Smer spájanie s mecenášmi vytrvalo odmieta.

.prisatý na štáte
Po odchode z parlamentu a nadviazaní kontaktov so stranou Smer sa podnikateľ Brhel zameral na informačné technológie a energetiku. Po nástupe prvej Ficovej vlády vzniklo minimálne šesť firiem, ktorým sa začalo dariť v biznise so štátom (Alter Energo, Pow-en, ENE-TEP, Comenerg, Sevitech, DWC Slovakia). Brhel vstúpil ako akcionár aj do spoločnosti Sféra, do jeho podnikateľskej skupiny patrí aj firma Vupex. Podľa Centrálneho registra zmlúv a Vestníka verejného obstarávania získali firmy s vplyvom Jozefa Brhela počas Ficových vlád kontrakty za približne 271 miliónov eur. V rokoch 2006 – 2010 išlo o zmluvy za takmer 85 miliónov eur. Od volieb 2012 sa dostala Brhelova skupina k ďalším štátnym zákazkám za vyše 186 miliónov eur.
Na porovnanie: za dva roky vlády Ivety Radičovej to bolo len okolo 22 miliónov eur. Dôvodom bolo zmrazenie zákaziek v IT sektore a prehodnocovanie zmlúv. Podľa novinára Toma Nicholsona boli sporné aj viaceré kontrakty s firmami podnikateľa Brhela. Nové vedenie štátnych podnikov ako Bratislavská ­tep­lárenská im vyčítalo nejasné podmienky, za akých boli uzavreté, predražené položky či duplicitné činnosti. Po návrate Fica k moci sa všetko vrátilo do starých koľají: Brhelovi sa darí ešte lepšie ako predtým, pričom celkové skóre 271 miliónov eur pre jeho podnikateľskú skupinu nemusí byť konečné.
Ministerstvá a štátne podniky sú totiž povinné zverejňovať zmluvy až od roku 2011. To znamená, že v centrálnom registri nemusia byť zaznamenané všetky objednávky a kontrakty, ktoré doteraz uzavreli s impériom Jozefa Brhela. Časopis .týždeň si preto všetky zmluvy vyžiadal cez infozákon: väčšina odpovedí zatiaľ neprišla, respektíve niektoré úrady predĺžili lehotu na ich sprístupnenie. Navyše nie je vylúčené, že Jozef Brhel v skutočnosti ovláda viac firiem, ktoré profitujú z biznisu so štátom, ako to vyplýva z obchodného registra, alebo z účtovných uzávierok. Svoje akcie, dcérske firmy či pôžičky totiž často zakrýva.
 
.milióny v konzorciách
Suma 271 miliónov eur je len spodný odhad aj preto, že niektoré firmy s vplyvom Jozefa Brhela zís­kali štátne zákazky aj v konzorciách: napríklad v prípade spoločnosti DWC Slovakia to bolo približne 80 miliónov eur. Firma Pow-en sa dokonca dostala v koalíciách s inými firmami až na úroveň 200 miliónov eur. No keďže podiel týchto spoločností na víťazných ponukách nevieme presne vyčísliť, vychádzajme z toho, že samostatne uzavreli firmy s vplyvom Jozefa Brhela počas Ficových vlád zmluvy za 271 miliónov eur.
Najviac sa darí spoločnosti Sevitech, ktorá je za Fica úspešná v štátnych kontraktoch za vyše 100 miliónov eur. Vo firme sú akcionármi Brhelovi synovia – Jozef a Michal. „Sú minoritní akcionári, majorita patrí podnikateľom mimo skupiny okolo Jozefa Brhela,“ tvrdí jeho hovorca Juraj Puchý. V skutočnosti majú rodiny Brhelovcov a Miškovských rozdelené akcie v pomere 40 ku 40. Zvyšných 20 percent vlastnia na polovicu Milan Klučar a Maroš Hedera. Hedera bol pritom v orgánoch firmy Andex, ktorá patrí do podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela.
Podobne argumentuje Brhel aj v prípade spoločnosti DWC Slovakia, ktorá uzavrela počas Ficových vlád samostatné kontrakty za vyše osem miliónov eur. Aj tu je vraj jeho syn Jozef v minorite: v skutočnosti  majú rodiny Miškovských a Brhelovcov rozdelené akcie presne na polovicu v pomere 37,5 ku 37,5. Zvyšných 25 percent vlastnia Maroš Hedera, Ján Hedera, Jozef Lord, Richard Grill a Kamil Grill. Prví štyria, ktorí majú spolu 18 percent akcií, pritom v minulosti tiež pôsobili v orgánoch Brhelovej firmy Andex.
V energetike zarába Brhel najmä vďaka spoločnostiam Alter Energo a Pow-en (zmluvy za 68 miliónov eur). Pokiaľ ide o jednotlivé rezorty, firmy z jeho skupiny uzavreli počas Ficových vlád najviac kontraktov s ministerstvom financií, ktoré riadi Peter Kažimír (vyše 80 miliónov eur). Jeho rezort však odmieta, že podnikateľ Brhel je na ministerstve úspešný preto, že ho považujú za jedného z mecenášov Smeru: „Verejné súťaže a obstarávania prebiehajú podľa platných zákonov a pravidiel.“  

.čudný tender
Pochybnosti vzbudzuje najmä zákazka za 30 miliónov eur, o ktorú sa vlani uchádzala spoločnosť Sevitech. Spolu s firmami InterWay a Ditec napokon uspela v súťaži na dodávateľa „licencií a produktov Oracle“. Do tendra sa najskôr prihlásila aj spoločnosť Oracle Slovensko. Napokon však zo súťaže vycúvala, hoci jej ponuka by zrejme bola najvýhodnejšia. Firma Oracle to bližšie nevysvetlila. „Môžeme potvrdiť, že z výberového konania odstúpila. K veci nemáme ďalšie komentáre,“ reagovala Marta Lipov­ská, PR konzultantka Oracle Czech Republic & Slovakia. Podľa rámcovej zmluvy s ministerstvom financií z novembra 2014 bude pritom subdodávateľom firmy Ditec aj Martin Patočka z Oracle Slovensko.
Otázny je aj spôsob vyhodnocovania jednotlivých ponúk. Ministerstvo totiž posudzovalo dve veci: cenu za softvér, licencie a servis Oracle, respektíve cenu za odborníka z dodávateľských služieb (človek/hodina práce). Viac však napokon zavážilo prvé kritérium, takže zvíťazila firma Sevitech (Brhel), hoci v druhej kategórii bola najdrahšia. Kažimírov rezort sa k metodike výberu víťaznej firmy nevyjadril: zdôraznil však, že o konečných cenách za jednotlivé produkty a služby sa bude znovu súťažiť v elektronickej aukcii.
Veľký objem štátnych zákaziek získali firmy okolo Jozefa Brhela aj od ministerstva obrany: za prvej Ficovej vlády to bolo viac ako 33 miliónov eur. „Neviem, čo robia tieto spoločnosti a nezaujíma ma ani ich vlastnícka štruktúra,“ reagoval vtedajší šéf rezortu, dnes poslanec parlamentu Jaroslav Baška (Smer). Ten sa pritom pozná s Brhelovým obchodným par­tnerom Jánom Miškovským, obaja žijú v Dohňanoch. „Stretávame sa pri cyklistických podujatiach. Ku kreslu ministra mi však nepomohol, nepodporuje ma ani finančne,“ povedal Baška vlani týždenníku Trend.
Kontrakt za vyše 30 miliónov eur dostala Brhelova skupina aj od ministerstva práce, keď bola na čele rezortu Viera Tomanová (Smer). Tá však tvrdí, že Brhela vôbec nepozná: „Neviem, že by bol za akýmkoľvek projektom. Pokiaľ si pamätám, robili sme verejné obstarávanie, v časti nám ho vrátil Úrad pre verejné obstarávanie. Potom sme to obstarávali ešte raz, určite sme však nepodpisovali zmluvy.“ Tomanová tvrdí, že na ministerstve vtedy pripravovali koordináciu systémov úradov práce asi za 1,8 miliardy eur. „Celé sa to však natiahlo, urobila sa len časť.“

.závislosť od SEPS
V rámci štátnych podnikov (inštitúcií) má skupina podnikateľa Brhela najvyššie kontrakty so Slovenskou akadémiou vied (60 miliónov eur). Ide o dve stavebné zákazky, pričom Brhelova firma bola v súťaži sama. SAV na otázky .týždňa neodpovedala. Nasleduje Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), od ktorej dostali firmy s vplyvom Jozefa Brhela zákazky za vyše 58 miliónov eur. Počas prvej Ficovej vlády to bolo takmer 12 miliónov eur: v tom čase spadal SEPS pod ministerstvo hospodárstva. Vtedajší šéf rezortu Ľubomír Jahnátek na otázky .týždňa neodpovedal.
Po nástupe druhej Ficovej vlády získali firmy z Brhelovej skupiny od SEPS zákazky za vyše 46 miliónov eur. Od polovice septembra 2012 spadá SEPS pod ministerstvo financií: Kažimírov rezort však tvrdí, že ministerstvo nezasahuje do vnútorného fungovania tejto štátnej firmy. „Je rovnako dôležité poukázať na výrazne zlepšenú dividendovú politiku v rokoch 2012 – 2014, ktorá priniesla do štátneho rozpočtu 167,5 milióna eur. V rokoch 2006 – 2011 to bolo 72,6 milióna eur.“
SEPS zvýhodňovanie firiem okolo Jozefa Brhela odmieta. „V rámci obstarávania tovarov a služieb dôsledne preverujeme, či záujemcovia spĺňajú podmienky účasti týkajúce sa ich osobného postavenia, ako aj ich odbornú a technickú spôsobilosť na poskytovanie služieb a prác, ktoré sú predmetom danej zákazky,“ tvrdí hovorca SEPS Norbert Deák. Spôsob rozdeľovania zákaziek spoločnosťou SEPS však dobre ilustruje, ako sú firmy s vplyvom podnikateľa Brhela závislé od biznisu so štátom. Napríklad spoločnosť Sféra, ktorá už získala za Fica kontrakty za 19 miliónov eur: zhruba 18 miliónov eur z tejto sumy pritom tvoria zmluvy so SEPS.
 
.skrytý akcionár
Pre Sféru bol podľa jej výročnej správy jedným z najsilnejších rok 2013, keď si od SEPS, respektíve jej dcérskej spoločnosti OKTE, vyfakturovala objednávky asi za 5,5 milióna eur. Táto suma tvorila približne 83 percent tržieb firmy Sféra v danom roku. Člen vedenia Sféry Libor Láznička bol navyše v minulosti v dozornej rade spoločnosti OKTE. Okrem toho: SEPS oslovil Sféru pri zadávaní zákaziek priamo. „V prípade obstarávania zákaziek od spoločnosti Sféra bolo nevyhnutné použiť metódu priameho rokovacieho konania, pretože spoločnosť Sféra má autorské práva na predmetné systémy,“ reagoval hovorca SEPS Deák.
Mimochodom, spoločnosť Sféra je jednou z tých, ku ktorým sa Brhel doteraz verejne nehlásil. Svoj podiel odkryl – zrejme nedopatrením – len v rokoch 2010 a 2011, keď bola podľa účtovnej uzávierky jej 45,46-percentným akcionárom Brhelova firma Patria Consulting & Development. V spomínanom roku 2013, keď mala Sféra až 83 percent tržieb od SEPS, sa už v účtovníctve Patrie nespomína. Brhel na otázku, či svoj podiel zakryl preto, aby nevyšlo najavo, ako sa Sfére darí za Ficových vlád, neodpovedal. Cez hovorcu Puchého len odkázal, že v roku 2014 svoje akcie predal šéfovi predstavenstva Sféry Eduardovi Haluš­kovi.  
Haluška odmieta, že firme sa darilo vďaka Brhelovi: „S prenosovou sústavou spolupracujeme už od roku 1992. Čo sa týka tržieb a štátnych zákaziek, nestúpali sme raketovo, ale kontinuálne.“ Podľa neho mala spoločnosť Sféra v minulosti vysoké percento zákaziek aj od Slovnaftu. Prečo však získala za vlády Ivety Radičovej oveľa menej kontraktov ako za Fica? „Súvisí to hlavne so zmenou legislatívy, keďže v rokoch 2010 – 2012 nebol taký dopyt po rozšírení informačných systémov, v ktorých sme odborníci,“ tvrdí Haluška. Lázničku považuje za odborníka, ktorého minulosť v orgánoch OKTE „nemá žiadny vplyv na získavanie zákaziek od spoločnosti SEPS“.

.vysoké marže
Skupina okolo Jozefa Brhela je úspešná aj v kontraktoch s Bratislavskou teplárenskou (BAT). Počas Ficových vlád už dostala od BAT zákazky asi za 16 miliónov eur. BAT spadá pod Fond národného majetku (FNM). „BAT má vlastný manažment, ktorý v plnom rozsahu zodpovedá za výber dodávateľov a uzatváranie zmlúv. FNM do tohto procesu nevstupuje,“ reagovala hovorkyňa fondu Miriam Žiaková. BAT odmieta, že zvýhodňuje firmy s vplyvom podnikateľa Brhela. „Uzatvárame zmluvy s najvýhodnejšími ponukami a s väčším počtom podnikateľských subjektov. Nie je to len jeden podnikateľ,“ uviedla hovorkyňa BAT Jarmila Galandáková.
Veľký objem kontraktov – za približne 13 miliónov eur – uzavrel s firmou z okruhu podnikateľa Brhela aj Úrad geodézie, kartografie a katastra. Spoločnosť Sevitech vyberal priamo, alebo v užšej súťaži, čo je menej transparentný spôsob ako klasické výberové konanie. Úrad však tvrdí, že všetko prebehlo v súlade so zákonom. Na otázku, či firma neuspela preto, že Jozef Brhel je považovaný za mecenáša Smeru, úrad odpovedal: „K tejto problematike sa nevyjadrujeme, pretože nemáme o vami tvrdených skutočnostiach vedomosť.“
Na podnikaní firiem s vplyvom Jozefa Brhela v IT sektore je zaujímavá aj iná vec. V porovnaní s konkurenciou dosahujú vyššie ziskové marže – okolo 15 až 20 percent. Priemer je pritom približne 5, maximálne 10 percent. „Takýto zisk je o dosť vyšší, ako je obvyklý štandard v odvetví,“ myslí si Peter Škodný z firmy Accenture. „Dôvody môžu byť rôzne. Buď sú tie firmy unikátne, majú špičkových ľudí a podobne. Alebo si dokážu vyjednať výrazne lepšie zmluvné podmienky inak ako konkurencia.“ Brhel vysoké marže nekomentoval.
Znamená to, že jeho firmy vyhrávajú všetky ten­dre neférovým spôsobom? Ťažko povedať, keďže v tejto chvíli nie je jasné, ako sa dostali ku konkrétnym štátnym zákazkám. Z verejne dostupných údajov sa dá vyčítať len to, že počas Ficových vlád uzavreli so štátom 129 zmlúv: vo väčšine prípadov však nie je možné identifikovať, akým spôsobom verejného obstarávania boli vybratí jednotliví dodávatelia. Až v momente, keď nám úrady sprístupnia všetky kontrakty aj zoznam konkurenčných firiem, bude možné porovnať, či boli ponuky Brhelových firiem naozaj najvýhodnejšie.

.politické krytie
S istotou však vieme povedať, že tento podnikateľ je v biznise so štátom mimoriadne úspešný. Zákazky firiem, ku ktorým sa dostali Brhelove firmy počas vlád Roberta Fica, totiž predstavujú približne 40 percent z celkového objemu ich tržieb. Toto číslo sa však vzťahuje len na kontrakty, ktoré získali samostatne: keby sme k tomu pripočítali aj zákazky z konzorcií, vyšlo by nám, že v skutočnosti majú firmy okolo Jozefa Brhela viac ako polovicu biznisu založenú na obchodovaní so štátom.  
Porovnateľný objem štátnych zákaziek v IT sektore ako Sevitech, kde sú akcionármi synovia Jozefa Brhela, dostali za Fica aj firmy ako Datalan (vyše 96 miliónov eur) či Tempest (takmer 99 miliónov eur). Tieto čísla však dosiahli pri dvojnásobne vyšších tržbách a štvornásobne vyššom počte zamestnancov ako Sevitech. Firma Datalan, za ktorou stoja tí istí ľudia ako za Tempestom, navyše pri jednej veľkej štátnej zákazke (za 50 miliónov eur) spolupracuje aj s DWC Slovakia, kde je akcionárom Brhelov syn Jozef.
Podľa ľudí z brandže nepatria firmy Jozefa Brhela k najlepším na trhu: ich raketový nástup a dnešný úspech sa dá vysvetliť aj tak, že majú silné (politické) krytie. Za Brhelovho človeka v Smere je považovaný najmä minister vnútra Robert Kaliňák. „Spo­znali sme sa po voľbách 1998, máme priateľské vzťahy. Jeho právna kancelária ma zastupovala v istej veci,“ potvrdil .týždňu v roku 2005 Brhel. „V parlamente sme spolu často komunikovali. Je to veľmi múdry človek, ktorý má zaujímavé názory,“ reagoval vtedy Kaliňák.
Kaliňák zastupoval aj firmu Corinex, ktorá získala v čase, keď stál na čele SPP Ján Ducký, zákazky za vyše tri miliardy korún. „Je síce pravda, že tá zmluva bola neskôr označená ako nevýhodná, no napriek tomu nebola nikdy vypovedaná. Vnímam to ako čisto politickú výčitku, ktorá súvisela s atmosférou pred voľbami 1998,“ obhajoval Brhela politik Kaliňák. Brhel bol v minulosti známy aj svojimi dobrými vzťahmi s Ivanom Lexom. Manželka Roberta Kaliňáka začínala ako príslušníčka SIS v čase, keď stál na čele tajnej služby.

.fico: Brhel nie je mecenáš
Mimochodom, Kaliňák bol v minulosti zapletený aj v kauze Kovošrot, v ktorej figuroval aj istý Elemír Tichý. Tento človek sa neskôr stal šéfom predstavenstva spoločnosti Najpi, ktorá patrila do podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela. Brhel napokon firmu Najpi v decembri 2011 predal – Elemírovi Tichému. V rokoch 2006 – 2010, keď bol Kaliňák prvýkrát ministrom vnútra, sa hovorilo aj o jeho veľkom vplyve na rezort obrany, ktorý oficiálne viedol Jaroslav Baška. V tom čase získali firmy podnikateľa Brhela od ministerstva aj spomínané zákazky za 33 miliónov eur.
Jozef Brhel na otázku, aký je jeho vzťah s politikmi Smeru, ktorých rezorty uzatvárajú s jeho firmami miliónové kontrakty, neodpovedal. Rovnako nekomentoval, ako vychádza s premiérom Robertom Ficom. „K politickým otázkam sa ako súkromná podnikateľská skupina zo zásady nevyjadrujeme,“ povedal jeho hovorca Puchý. Predseda vlády však odmieta, že Brhel je mecenášom strany Smer. „Ak existujú nejaké problémy so zákonnosťou verejných obstarávaní, je potrebné obrátiť sa na príslušné inštitúcie,“ odkázal Fico cez tlačový odbor Úradu vlády.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite