.pred desiatimi dňami vydali vydavatelia kníh vyhlásenie, v ktorom vyjadrili svoje obavy z toho, ako sa vyvíja knižný trh (vyhlásenie podpísal aj vydavateľ .týždňa). Obavy mali z počínania siete Panta Rhei a s ňou prepojenou distribučnou sieťou a vydavateľstvom Ikar. Ako sa to vyvíja?
Vyvíja sa to, pretože médiá o veci začali informovať a zdá sa, je to téma, ktorá ľudí zaujíma. Neviem, či vydavatelia plánujú aj ďalšie kroky. Rokovania vydavateľov s Panta Rhei a Ikarom prebiehajú už dlhšie. Toto vyhlásenie verbalizovalo pohľad vydavateľov z tých rokovaní.
.čo je jadrom tohto problému?
Slovenský knižný trh je teraz v zaujímavej situácii. Je pravda – a to hovoria vydavatelia a hovorím to aj ja – že za ten čas, čo tu Panta Rhei existuje, výrazne posunula slovenský knižný trh dopredu. A teraz sa nechcem púšťať do diskusie o kvalite literatúry, ktorá sa tu predáva, no vďaka pokroku, ktorý priniesla Panta Rhei v kultúre predaja, sme v niečom preskočili dokonca okolité krajiny. Celý tento segment je výrazne ďalej ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi.
.ale ten skokovitý nárast nebol zadarmo.
Áno, stálo to nemálo peňazí a pred tromi rokmi to Pantu takmer položilo. Boli v tom do veľkej miery peniaze vydavateľov, o ktoré mohli prísť. A je veľkým šťastím, že v prípade Panta Rhei nenastal scenár, ktorý sme zažili o dva roky neskôr s Belimexom.
.teda, že by vydavatelia prišli o peniaze, pretože firma išla do konkurzu.
Áno, v prípade Panta Rhei sa to našťastie nestalo. Tá situácia je taká horko-sladká. Na jednej strane môžeme byť radi, že tu máme krásne kníhkupectvá, ale na druhej strane je cena toho, čo to stálo a aké problémy to dnes spôsobuje. Preto sa o tom teraz diskutuje. Všetci – Panta Rhei, ale aj vydavateľstvá – uvažujú o tom, či je dnešný stav udržateľný. Dlho to tu fungovalo tak, kníhkupectvá dokázali investovať do vybavenia, do ľudí, ale bolo najmä vďaka vydavateľom.
.dnes už to nie je udržateľné?
Nechcem hovoriť za Panta Rhei, ale podľa krokov, ktoré robia, predpokladám, že pre nich súčasný model – čo sa týka nákladovosti – nie je udržateľný.
.takže nedokážu normálne fungovať bez vyrábania straty?
Pravdepodobne stále nedokážu generovať dosť príjmu a zisku na to, aby dokázali splácať úvery z minulosti alebo si zarobiť na svoju prevádzku. Preto sa snažia dosiahnuť zefektívnenie spolupráce s vydavateľmi, lepšiu distribúciu atď. Ale vydavatelia sa, prirodzene, boja, že nové podmienky by pre nich mohli byť až likvidačné, aj keď nemôžeme generalizovať. Myslím, že to dobre pomenoval Juraj Heger zo Slovartu v jednom rozhovore: Vydavatelia sa zľakli. Čo keď si tá druhá strana povie, že to musí byť teraz takto?
.tá veľká zmena v posledných rokoch v predaji kníh, teda tie pekné kníhkupectvá – to umožnili najmä vydavatelia ústretovosťou ku kníhkupcom? Tak ste to mysleli?
Určite tomu veľmi pomohli. Svojím spôsobom poskytli financovanie na rast tých kníhkupectiev.
.a teraz im hrozí, že ich podnikanie bude ešte menej lukratívne, ako bolo doteraz.
Tú situáciu naozaj do veľkej miery vystihuje slovo obava.
.teda, že najsilnejší chlapec v tomto príbehu bude ostatným škodiť.
Je tu obava, že to naozaj urobia. Obava je správne slovo. Oni si to všetko nahodili do nejakých tabuliek a z toho im vyšli nejaké čísla. Vydavatelia sa teraz obávajú, že už nebudú žiadne ústupky. Aj keď Panta Rhei aj Ikar stále opakujú, že nechcú budovať nejaký monopol. Ale vydavatelia vidia, že to k tomu smeruje.
.skúsme pomenovať to najväčšie riziko, ktoré hrozí.
Panta Rhei je dnes nejakým spôsobom prepojené s vydavateľstvom Ikar, aj s distribúciou Ikar, čo je najväčšie kníhkupectvo, najväčšie vydavateľstvo a najväčšia distribučná sieť na Slovensku. To sa však týka najmä vydavateľov, o tom by mali hovoriť oni.
.ako sa to týka vás?
My sa obávame tohto: čo keď bude náš hlavný konkurent mať veľa vydavateľov vo svojej výhradnej distribúcii, pretože tie návrhy zmlúv, ktoré sa k nám dostali, hovoria aj o takejto možnosti. Potom si jedného dňa môžu povedať, že nás bude držať skrátka. Opakujem, je to stále len obava.
.čo to znamená, že vás bude držať skrátka?
Napríklad na sklade Ikaru bude posledných 300 kusov Dana Browna a v jeden deň si Martinus aj Panta Rhei objednajú po 500 kusov. Dnes je dobrým zvykom, že by nám Ikar obom dodal po 150 kusov. A ja sa bojím, a to sa týka aj iných kníhkupcov, že tie posledné kusy zaujímavých titulov bude mať na sklade už len Ikar a predá ich vo svojich predajniach, nepošle ich ani do Martinusa, Artfora či kníhkupectva Pod vŕškom. To môže byť pre knižný trh zlé, lebo vieme, že knižný trh funguje na bestselleroch.
.toto skúsme vysvetliť.
Ľudia si myslia, že keď vyjde nový Dan Brown, tak sa na tom kníhkupec tak nabalí, že celý rok už nemusí nič robiť. V skutočnosti na tom najviac zarobia vydavatelia a napríklad Slovart mohol vďaka Brownovi vydať veľa iných kníh, ktoré by inak nevydal. Pre kníhkupca však prinesie Brown zvýšenie obratu len v jednotkách percent, ale ten Brown pritiahne do kníhkupectva masu ľudí – a tí si nekúpia len Browna, ale spomenú si, že si chceli už dlho kúpiť aj inú knižku a budúci týždeň má syn narodeniny, tak kúpim niečo aj jemu... Toto je ten sekundárny efekt Dana Browna, pre kníhkupca veľmi dôležitý. Pre mňa teda nie je podstatné, či ja predám tých 150 kusov Dana Browna, ale pre mňa je dôležité, či tých 150 zákazníkov príde, alebo pôjdu inde. Môže to tak byť – ale celý tento rozhovor je vlastne len o hypotézach.
.každý investor v každom odbore podnikania túži mať nejakú vertikálnu štruktúru – aj nám by sa páčilo mať svoje vydavateľstvo, svoju distribúciu aj obchodnú sieť, len nie každý si to môžeme dovoliť. A Panta Rhei, keďže má silného investora, si to dnes dovoliť môže. Zákon jej to nezakazuje.
Iste, je to prirodzené, každý podnikateľ by chcel ovládať celý trh. V niektorých krajinách je to však zakázané.
.vy by ste nechceli mať vlastnú distribučnú sieť kníh či vlastné vydavateľstvo?
Veľa ráz nám ponúkali distribúciu, ale to je jedna z najnevďačnejších úloh – ste medzi dvoma mlynskými kameňmi, medzi vydavateľmi a kníhkupcami. Distribútor musí žiť z relatívne malej marže. Vlastné vydavateľstvo do budúcnosti nevylučujem, ale zatiaľ sme sa chceli sústrediť na to, v čom sme dobrí. A my sa snažíme robiť kníhkupectvá najlepšie, ako vieme. O distribúciu či vydávania by sa mal starať niekto iný, kto to vie robiť čo najlepšie. Spolu môžeme dobre fungovať a posúvať knižný trh dopredu. Aj vďaka tomu, že každý do toho vnesieme iný pohľad. Ak si vydám sám knihu, tak budem mať silné pokušenie si tú knižku u seba aj promovať, ale z obchodného hľadiska to nie je najsprávnejšie.
.vy máte tohto roku 25. výročie, rozbehli ste úspešné internetové kníhkupectvo, a až v roku 2009 ste otvorili kamenné kníhkupectvo v Bratislave. To bolo v čase, keď tu prevládal názor, že veľké kamenné kníhkupectvá sú už na ústupe. Ale vás to neodradilo a vlastne stále odvtedy rastiete. Kde sa vzalo to sebavedomie?
My sme do kamenných kníhkupectiev vstúpili preto, že nám chýbali ľudia, teda chceli sme so svojimi zákazníkmi komunikovať aj inak, nielen cez internet. Chceli sme mať priestor, kde môžeme urobiť besedu s autorom, kde budeme môcť krstiť knihy, kde sa budú môcť stretávať ľudia, ktorí majú radi knihy. Začali sme relatívne opatrne a pri tej prvej predajni na Obchodnej ulici sme urobili milión chýb. Napriek tomu nás to bavilo. A zároveň sme vedeli, že ak ten prvý pokus s kníhkupectvom na Obchodnej ulici nedopadne celkom zle, tak budeme chcieť urobiť viac kníhkupectiev. Otvorili sme potom dve kníhkupectvá v nákupných centrách – v Nitre a v Žiline. Neznamená to, že chceme celoslovenskú sieť, teda nejakých 30 kníhkupectiev, ale povedali sme si vtedy, že v horizonte piatich rokov to bude osem až dvanásť kníhkupectiev. To nám prišlo ako rozumné, lebo keď vyrastiete na určitú veľkosť, môžete niektoré veci robiť inak, profesionálnejšie. Dnes máme šesť kníhkupectiev a tohto roku budeme otvárať siedme. Malo byť aj ôsme, ale to podľa všetkého neotvoríme.
.vy sa nebránite ani nákupným centrám, ktoré sú doménou Panta Rhei.
Áno, nebránime sa im. Áno, sme teraz asi jediné siete na Slovensku, ktoré sú v nákupných centrách.
.prečo je dobré ísť s knižkami do veľkých nákupných centier?
Žiaľ, v mnohých mestách na Slovensku ľudia chodia nakupovať primárne tam. My sme plnoformátové komerčné kníhkupectvo a naši zákazníci chodia vo veľkom do nákupných centier. Ale máme aj iný dôvod: v centrách miest je veľmi málo dispozične vhodných priestorov na to, aby sme tam urobili kníhkupectvo. V centrách sú často pamiatkovo chránené budovy, malé priestory, klenby... Sú šťastné náhody, že v takých priestoroch urobíte dobrý obchod s atmosférou ako pridanou hodnotou, ale vo väčšine prípadov je to prekážka na to, aby sa tam dalo niečo zriadiť.
.vy ste však expandovali pomalšie ako Panta Rhei. Máte šesť kníhkupectiev, váš konkurent ich má 37. Vyhnete sa tak situácii, ktorá sa stala Panta Rhei, keď musel v roku 2012 nastúpiť finančný investor, aby firma neskrachovala?
Keď sme to začali stavať, postupovali sme veľmi opatrne. Keď sme šli do Nitry, mali sme tam k dispozícii 350 štvorcových metrov– pre nás neskutočne veľká plocha, ale predchádzajúci nájomca tam už veľa vybudoval, tak sme náklady dokázali financovať z vlastných zdrojov. Všetky kníhkupectvá financujeme z vlastných zdrojov, nemáme žiadnych investorov, ani si na to neberieme úvery. Táto naša opatrná stratégia siaha ešte k zakladateľom Martinusa – Jozefovi a Miroslavovi Santusovcom, ktorí presadzovali, aby sme rástli len z toho, čo máme. Aj internetové kníhkupectvo vzniklo vlastne preto, že Jozef a Miro nemali peniaze, aby postavili trojnásobne väčšie kníhkupectvo v Martine, alebo aby expandovali do Bratislavy či Košíc. Na viac teraz nemáme a netrúfame si zobrať veľký úver, tak začnime budovať internetové kníhkupectvo. To je veľmi dôležitá súčasť nášho príbehu. Možno sme preto nerástli tak ako Panta Rhei, hoci sa naše príbehy začali v rovnaký čas. Lenže ja som hrdý a šťastný, že máme zdravú a dobre fungujúcu firmu, ktorá stále dokáže rásť. To ma teší viac, ako keby sme mali teraz 40 kníhkupectiev.
.bola to veľká zmena, prestúpiť z internetu do budovanie siete kamenných kníhkupectiev?
V tom sme vyrástli len vďaka tomu, že nám zákazníci dali svoju trpezlivosť, aby sme sa mohli učiť na vlastných chybách. Mnohé veci sme ešte pred piatimi rokmi nevedeli robiť, lebo sa nedali preniesť z internetu do kamenného sveta, ale dnes sme sa to už asi naučili. Dostali sme veľkú facku v jednom kníhkupectve, kde sme podpísali zmluvu kvôli emóciám, veľmi sme tam chceli byť – ale nevládali sme to platiť, teda museli sme to kníhkupectvo platiť z iných zdrojov. Našťastie to prišlo v skorej fáze, takže sme si potom dali veľký pozor, aby sme prijímali iba racionálne rozhodnutia. Sme opatrnejší, možno nás to v niečom aj brzdí, ale verím, že je to dlhodobo stabilnejšia cesta.
.nebolo by lepšie spojiť sa so silným investorom a rásť rýchlejšie?
Zatiaľ sme o tom neuvažovali. Sloboda je pre nás zatiaľ taká cenná, že ju nevieme ani vyčísliť, ani naceniť. Iste, investori sa občas ozývajú, boli sme na rôznych stretnutiach, ale ani sme nevedeli, čo by sme s tými peniazmi od nich robili. Sú tu zväčša len finanční investori, ktorí chcú peniaze vložiť a po krátkom čase na tej investícii zarobiť. Nie sú tu strategickí investori – napríklad, že by sem chcela prísť silná zahraničná sieť kníhkupectiev. Asi aj preto, že knižný trh je v každej krajine iný – my to vidíme v našom i-shope pre Česko, tam sa predávajú úplne iné knihy ako u nás.
.čiže knižný trh nie je taký ako ostatné?
Je to taký mačkopes. Nemyslím si, že by bol dlhodobo udržateľný názor, že knihy nemajú byť biznisom a podnikaním. Ale nemyslím si ani, že knihy sú tovar ako každý iný. Knihy sú v istom ohľade tovar ako akýkoľvek iný, ale prinášajú aj mnohé nehmatateľné výhody jednak pre konkrétnych ľudí a aj pre celú spoločnosť. Takmer akúkoľvek knihu považujem stále za lepší nástroj na oddych ako akýkoľvek film a napriek internetu stále považujem knihu za najlepšiu studnicu poznania. Hodnota, ktorú knihy dajú človeku – či už vo forme relaxu, alebo inšpirácie zamýšľať sa nad niečím – to je niečo, čo nedokážete vyčísliť obratmi v tabuľkách.
.ako sa dnes kupujú knihy?
My sme za minulý rok predali 55-tisíc rôznych titulov kníh. Za jeden rok! To je neuveriteľné. Na Slovensku pritom ročne vychádza okolo osemtisíc titulov, vrátane tých akademických. Neviem o inom trhu, kde by tovar vôbec nepodliehal skaze a zároveň by dokázal hodnotu tvoriť v tej istej forme aj o päť či desať rokov. To sa strašne ťažko dáva do modelov. Iste, mohol by si dať do políc len 1 000 najpredávanejších kníh. Ale ľudia prestanú chodiť do kníhkupectva, keď tam nenájdu svojho autora, hoci ho číta len pár stoviek ľudí. A takýchto skupiniek čitateľov je neskutočne veľa.
.keď sa objavila výzva vydavateľov, tak sa hneď objavili aj nápady, že by do toho malo vstúpiť ministerstvo kultúry a začať knižný trh regulovať. Bolo by to dobré?
Ja som zachytil len to, že monitorujú situáciu a začnú pracovať na koncepcii knižného zákona. Nič ďalšie som sa nedozvedel.
.nevydesilo vás to?
Nemám k tomu zatiaľ žiadnu konkrétnu emóciu. Neviem, čo to znamená knižný zákon. Či to znamená nejaké veľké regulácie – napríklad, koľko si kníhkupec môže pýtať od vydavateľa alebo koľko percent predajnej ceny knihy má ísť autorovi. Alebo či to bude ako vo Francúzsku, kde sa kniha nesmie predávať so zľavou väčšou ako päť percent, ale ani drahšie ako päť percent oproti odporúčanej cene. Nie je to tu u nás žiadny divoký západ, ale máme za sebou aj bolestné kapitoly. Ak by boli stanovené nejaké pravidlá, mohlo by to trhu aj pomôcť.
.vaša vlajková loď – poschodové kníhkupectvo s kaviarňou – dnes sídli na Obchodnej ulici. O tej sa teraz často píše ako o mŕtvom priestore, odkiaľ silné značky skôr odchádzajú, lebo to tu pripomína viac balkánsku tržnicu ako nákupnú ulicu. Nebáli ste sa sem prísť?
Jediná High Street v Bratislave je Obchodná ulica. To, že vyzerá tak, ako vyzerá, neznamená, že nefunguje. Je tu obrovský potenciál a mohla by vyzerať oveľa lepšie. Mrzí ma, že teraz odišli dve značky, ale verím, že sa to tu nejako utrasie. Hoci sú tu vysoké nájmy, je tu priveľa majiteľov, budovy sú v nevyhovujúcom stave, chýbajú vhodné priestory...
.čo sa to deje, že už pomaly ani nechceme ísť do kníhkupectva, v ktorom nie je kaviareň?
Pred desiatimi rokmi sa veľká časť obchodu začala presúvať na internet, je tam lepšia ponuku, nižšie ceny, väčší komfort... Ľudia dakedy chodili do kníhkupectiev, ale aj do pekární či do mäsiarstiev aj preto, aby sa porozprávali s inými ľuďmi, stretli susedov. Dnes, keď stojíme v rade, vytiahneme mobily. Ale ľudia sa prirodzene chcú aj rozprávať. V kníhkupectvách je ešte aj ten rozmer, že ste akoby obklopení všetkými tými myšlienkami. A ako sa obchod odsúva na internet, začali kníhkupectvo vnímať aj ako miesto stretávania, kam radi prídu, hoci by si knižku mohli lacnejšie kúpiť cez internet. Je tu síce kaviareň, ale nie je oddelená od kníhkupectva stenou, možno si knižku vziať k stolu, čítať, možno sa tu rozprávať, hučí tu kávovar, ale stále pritom vnímate aj tie knižky – možno toto je spôsob ako zachrániť kamenné kníhkupectvá. Žije to tu, má to tu nejakú energiu.
.prečo vlastne robíte kníhkupectvo? S vaším talentom by ste uspeli aj v lukratívnejšej sfére.
Odmalička som chcel robiť veci, ktoré ma bavia. Mal som šťastie, že som sa v skorom veku stretol s počítačmi, ktoré ma bavia, ale v skorom veku sa vo mne prebudilo aj to, že ma nebaví iba hrať počítačové hry. Chcel som na tom aj niečo hmatateľné vytvoriť – školský časopis, web stránky a podobne. A mal som obrovské šťastie v tom, že som jedného dňa prišiel do Martinusa, dali sme sa do reči so Santusovcami, ktorí mi ponúkli, aby som im naprogramoval internetové kníhkupectvo. Tak som začal napĺňať svoje dve vášne – počítače a knihy. A jedného dňa mi Santusovci navrhli, aby sme založili spoločnú firmu. Považujem za úžasný dar, že sme spolu mohli prejsť túto cestu.
.boli ste klasický knihomoľ?
Nebol som síce nikdy nejaký knihomoľ, ktorý by čítal päť kníh do týždňa, ale mali sme doma dobrú knižnicu a knihy boli pre mňa vždy niečo neopísateľné. Musel som mať doma každú encyklopédiu a prečítal som ju odpredu i odzadu. Fascinovalo ma to. To, že môžem robiť s knihami a zároveň rozvíjať a skúšať nové veci, robiť niečo hmatateľné – veď teraz sedíme v našom kníhkupectve, v našej kaviarni a tu v priestore je možno sto ľudí. Vytvorili sme niečo, kvôli čomu sa veľa ľuďom oplatí merať cestu k nám. To ma neskutočne napĺňa.
.dvadsaťpäť rokov tu je Artforum, Martinus aj Panta Rhei. Je ešte možné, že vznikne nejaký nový projekt?
Reálne sa to lámalo okolo roku 2000 – 2001. Vtedy sa začal skutočný štart. Ale či ešte vznikne niečo nové? V roku 2006 vznikla Gorila, ktorú chalani založili najprv len na internetový predaj DVD, ale rýchlo pochopili, že tie časom budú padať, preto začali predávať aj knihy, dnes je Gorila silný internetový hráč, ale teraz začali výborne robiť aj kaviarne. Takže stále je možné na tomto trhu vyrásť, ale ak sa niečo zásadne zlé nestane u nás alebo v Panta Rhei, tak nie som si úplne istý, či je tu priestor na ďalšieho hráča. Hoci priestor je vždy, najmä keď ho tí hráči, čo tam už sú, nevidia. Nepoviem preto, že ten priestor pre iných tu už nie je. Vyzeralo by to, že ho nevidím. (Úsmev.)
Michal Meško/
Narodil sa v roku 1984. Pochádza z Martina z lekárskej rodiny, vyštudoval manažment a marketing na Fakulte managementu Univerzity Komenského, no už počas štúdia rozbehol svoje podnikanie. Spoluzakladal stránky Referaty.sk, ktorú neskôr odkúpil Atlas.sk. Bol pri zakladaní internetového kníhkupectvo Martinus.sk, ktorý je dnes najsilnejším internetovým obchodom. Meško začal s programovaním pre Martinus ako pätnásťročný, dnes je jeho spolumajiteľom a riaditeľom. Je ženatý.
Vyvíja sa to, pretože médiá o veci začali informovať a zdá sa, je to téma, ktorá ľudí zaujíma. Neviem, či vydavatelia plánujú aj ďalšie kroky. Rokovania vydavateľov s Panta Rhei a Ikarom prebiehajú už dlhšie. Toto vyhlásenie verbalizovalo pohľad vydavateľov z tých rokovaní.
.čo je jadrom tohto problému?
Slovenský knižný trh je teraz v zaujímavej situácii. Je pravda – a to hovoria vydavatelia a hovorím to aj ja – že za ten čas, čo tu Panta Rhei existuje, výrazne posunula slovenský knižný trh dopredu. A teraz sa nechcem púšťať do diskusie o kvalite literatúry, ktorá sa tu predáva, no vďaka pokroku, ktorý priniesla Panta Rhei v kultúre predaja, sme v niečom preskočili dokonca okolité krajiny. Celý tento segment je výrazne ďalej ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi.
.ale ten skokovitý nárast nebol zadarmo.
Áno, stálo to nemálo peňazí a pred tromi rokmi to Pantu takmer položilo. Boli v tom do veľkej miery peniaze vydavateľov, o ktoré mohli prísť. A je veľkým šťastím, že v prípade Panta Rhei nenastal scenár, ktorý sme zažili o dva roky neskôr s Belimexom.
.teda, že by vydavatelia prišli o peniaze, pretože firma išla do konkurzu.
Áno, v prípade Panta Rhei sa to našťastie nestalo. Tá situácia je taká horko-sladká. Na jednej strane môžeme byť radi, že tu máme krásne kníhkupectvá, ale na druhej strane je cena toho, čo to stálo a aké problémy to dnes spôsobuje. Preto sa o tom teraz diskutuje. Všetci – Panta Rhei, ale aj vydavateľstvá – uvažujú o tom, či je dnešný stav udržateľný. Dlho to tu fungovalo tak, kníhkupectvá dokázali investovať do vybavenia, do ľudí, ale bolo najmä vďaka vydavateľom.
.dnes už to nie je udržateľné?
Nechcem hovoriť za Panta Rhei, ale podľa krokov, ktoré robia, predpokladám, že pre nich súčasný model – čo sa týka nákladovosti – nie je udržateľný.
.takže nedokážu normálne fungovať bez vyrábania straty?
Pravdepodobne stále nedokážu generovať dosť príjmu a zisku na to, aby dokázali splácať úvery z minulosti alebo si zarobiť na svoju prevádzku. Preto sa snažia dosiahnuť zefektívnenie spolupráce s vydavateľmi, lepšiu distribúciu atď. Ale vydavatelia sa, prirodzene, boja, že nové podmienky by pre nich mohli byť až likvidačné, aj keď nemôžeme generalizovať. Myslím, že to dobre pomenoval Juraj Heger zo Slovartu v jednom rozhovore: Vydavatelia sa zľakli. Čo keď si tá druhá strana povie, že to musí byť teraz takto?
.tá veľká zmena v posledných rokoch v predaji kníh, teda tie pekné kníhkupectvá – to umožnili najmä vydavatelia ústretovosťou ku kníhkupcom? Tak ste to mysleli?
Určite tomu veľmi pomohli. Svojím spôsobom poskytli financovanie na rast tých kníhkupectiev.
.a teraz im hrozí, že ich podnikanie bude ešte menej lukratívne, ako bolo doteraz.
Tú situáciu naozaj do veľkej miery vystihuje slovo obava.
.teda, že najsilnejší chlapec v tomto príbehu bude ostatným škodiť.
Je tu obava, že to naozaj urobia. Obava je správne slovo. Oni si to všetko nahodili do nejakých tabuliek a z toho im vyšli nejaké čísla. Vydavatelia sa teraz obávajú, že už nebudú žiadne ústupky. Aj keď Panta Rhei aj Ikar stále opakujú, že nechcú budovať nejaký monopol. Ale vydavatelia vidia, že to k tomu smeruje.
.skúsme pomenovať to najväčšie riziko, ktoré hrozí.
Panta Rhei je dnes nejakým spôsobom prepojené s vydavateľstvom Ikar, aj s distribúciou Ikar, čo je najväčšie kníhkupectvo, najväčšie vydavateľstvo a najväčšia distribučná sieť na Slovensku. To sa však týka najmä vydavateľov, o tom by mali hovoriť oni.
.ako sa to týka vás?
My sa obávame tohto: čo keď bude náš hlavný konkurent mať veľa vydavateľov vo svojej výhradnej distribúcii, pretože tie návrhy zmlúv, ktoré sa k nám dostali, hovoria aj o takejto možnosti. Potom si jedného dňa môžu povedať, že nás bude držať skrátka. Opakujem, je to stále len obava.
.čo to znamená, že vás bude držať skrátka?
Napríklad na sklade Ikaru bude posledných 300 kusov Dana Browna a v jeden deň si Martinus aj Panta Rhei objednajú po 500 kusov. Dnes je dobrým zvykom, že by nám Ikar obom dodal po 150 kusov. A ja sa bojím, a to sa týka aj iných kníhkupcov, že tie posledné kusy zaujímavých titulov bude mať na sklade už len Ikar a predá ich vo svojich predajniach, nepošle ich ani do Martinusa, Artfora či kníhkupectva Pod vŕškom. To môže byť pre knižný trh zlé, lebo vieme, že knižný trh funguje na bestselleroch.
.toto skúsme vysvetliť.
Ľudia si myslia, že keď vyjde nový Dan Brown, tak sa na tom kníhkupec tak nabalí, že celý rok už nemusí nič robiť. V skutočnosti na tom najviac zarobia vydavatelia a napríklad Slovart mohol vďaka Brownovi vydať veľa iných kníh, ktoré by inak nevydal. Pre kníhkupca však prinesie Brown zvýšenie obratu len v jednotkách percent, ale ten Brown pritiahne do kníhkupectva masu ľudí – a tí si nekúpia len Browna, ale spomenú si, že si chceli už dlho kúpiť aj inú knižku a budúci týždeň má syn narodeniny, tak kúpim niečo aj jemu... Toto je ten sekundárny efekt Dana Browna, pre kníhkupca veľmi dôležitý. Pre mňa teda nie je podstatné, či ja predám tých 150 kusov Dana Browna, ale pre mňa je dôležité, či tých 150 zákazníkov príde, alebo pôjdu inde. Môže to tak byť – ale celý tento rozhovor je vlastne len o hypotézach.
.každý investor v každom odbore podnikania túži mať nejakú vertikálnu štruktúru – aj nám by sa páčilo mať svoje vydavateľstvo, svoju distribúciu aj obchodnú sieť, len nie každý si to môžeme dovoliť. A Panta Rhei, keďže má silného investora, si to dnes dovoliť môže. Zákon jej to nezakazuje.
Iste, je to prirodzené, každý podnikateľ by chcel ovládať celý trh. V niektorých krajinách je to však zakázané.
.vy by ste nechceli mať vlastnú distribučnú sieť kníh či vlastné vydavateľstvo?
Veľa ráz nám ponúkali distribúciu, ale to je jedna z najnevďačnejších úloh – ste medzi dvoma mlynskými kameňmi, medzi vydavateľmi a kníhkupcami. Distribútor musí žiť z relatívne malej marže. Vlastné vydavateľstvo do budúcnosti nevylučujem, ale zatiaľ sme sa chceli sústrediť na to, v čom sme dobrí. A my sa snažíme robiť kníhkupectvá najlepšie, ako vieme. O distribúciu či vydávania by sa mal starať niekto iný, kto to vie robiť čo najlepšie. Spolu môžeme dobre fungovať a posúvať knižný trh dopredu. Aj vďaka tomu, že každý do toho vnesieme iný pohľad. Ak si vydám sám knihu, tak budem mať silné pokušenie si tú knižku u seba aj promovať, ale z obchodného hľadiska to nie je najsprávnejšie.
.vy máte tohto roku 25. výročie, rozbehli ste úspešné internetové kníhkupectvo, a až v roku 2009 ste otvorili kamenné kníhkupectvo v Bratislave. To bolo v čase, keď tu prevládal názor, že veľké kamenné kníhkupectvá sú už na ústupe. Ale vás to neodradilo a vlastne stále odvtedy rastiete. Kde sa vzalo to sebavedomie?
My sme do kamenných kníhkupectiev vstúpili preto, že nám chýbali ľudia, teda chceli sme so svojimi zákazníkmi komunikovať aj inak, nielen cez internet. Chceli sme mať priestor, kde môžeme urobiť besedu s autorom, kde budeme môcť krstiť knihy, kde sa budú môcť stretávať ľudia, ktorí majú radi knihy. Začali sme relatívne opatrne a pri tej prvej predajni na Obchodnej ulici sme urobili milión chýb. Napriek tomu nás to bavilo. A zároveň sme vedeli, že ak ten prvý pokus s kníhkupectvom na Obchodnej ulici nedopadne celkom zle, tak budeme chcieť urobiť viac kníhkupectiev. Otvorili sme potom dve kníhkupectvá v nákupných centrách – v Nitre a v Žiline. Neznamená to, že chceme celoslovenskú sieť, teda nejakých 30 kníhkupectiev, ale povedali sme si vtedy, že v horizonte piatich rokov to bude osem až dvanásť kníhkupectiev. To nám prišlo ako rozumné, lebo keď vyrastiete na určitú veľkosť, môžete niektoré veci robiť inak, profesionálnejšie. Dnes máme šesť kníhkupectiev a tohto roku budeme otvárať siedme. Malo byť aj ôsme, ale to podľa všetkého neotvoríme.
.vy sa nebránite ani nákupným centrám, ktoré sú doménou Panta Rhei.
Áno, nebránime sa im. Áno, sme teraz asi jediné siete na Slovensku, ktoré sú v nákupných centrách.
.prečo je dobré ísť s knižkami do veľkých nákupných centier?
Žiaľ, v mnohých mestách na Slovensku ľudia chodia nakupovať primárne tam. My sme plnoformátové komerčné kníhkupectvo a naši zákazníci chodia vo veľkom do nákupných centier. Ale máme aj iný dôvod: v centrách miest je veľmi málo dispozične vhodných priestorov na to, aby sme tam urobili kníhkupectvo. V centrách sú často pamiatkovo chránené budovy, malé priestory, klenby... Sú šťastné náhody, že v takých priestoroch urobíte dobrý obchod s atmosférou ako pridanou hodnotou, ale vo väčšine prípadov je to prekážka na to, aby sa tam dalo niečo zriadiť.
.vy ste však expandovali pomalšie ako Panta Rhei. Máte šesť kníhkupectiev, váš konkurent ich má 37. Vyhnete sa tak situácii, ktorá sa stala Panta Rhei, keď musel v roku 2012 nastúpiť finančný investor, aby firma neskrachovala?
Keď sme to začali stavať, postupovali sme veľmi opatrne. Keď sme šli do Nitry, mali sme tam k dispozícii 350 štvorcových metrov– pre nás neskutočne veľká plocha, ale predchádzajúci nájomca tam už veľa vybudoval, tak sme náklady dokázali financovať z vlastných zdrojov. Všetky kníhkupectvá financujeme z vlastných zdrojov, nemáme žiadnych investorov, ani si na to neberieme úvery. Táto naša opatrná stratégia siaha ešte k zakladateľom Martinusa – Jozefovi a Miroslavovi Santusovcom, ktorí presadzovali, aby sme rástli len z toho, čo máme. Aj internetové kníhkupectvo vzniklo vlastne preto, že Jozef a Miro nemali peniaze, aby postavili trojnásobne väčšie kníhkupectvo v Martine, alebo aby expandovali do Bratislavy či Košíc. Na viac teraz nemáme a netrúfame si zobrať veľký úver, tak začnime budovať internetové kníhkupectvo. To je veľmi dôležitá súčasť nášho príbehu. Možno sme preto nerástli tak ako Panta Rhei, hoci sa naše príbehy začali v rovnaký čas. Lenže ja som hrdý a šťastný, že máme zdravú a dobre fungujúcu firmu, ktorá stále dokáže rásť. To ma teší viac, ako keby sme mali teraz 40 kníhkupectiev.
.bola to veľká zmena, prestúpiť z internetu do budovanie siete kamenných kníhkupectiev?
V tom sme vyrástli len vďaka tomu, že nám zákazníci dali svoju trpezlivosť, aby sme sa mohli učiť na vlastných chybách. Mnohé veci sme ešte pred piatimi rokmi nevedeli robiť, lebo sa nedali preniesť z internetu do kamenného sveta, ale dnes sme sa to už asi naučili. Dostali sme veľkú facku v jednom kníhkupectve, kde sme podpísali zmluvu kvôli emóciám, veľmi sme tam chceli byť – ale nevládali sme to platiť, teda museli sme to kníhkupectvo platiť z iných zdrojov. Našťastie to prišlo v skorej fáze, takže sme si potom dali veľký pozor, aby sme prijímali iba racionálne rozhodnutia. Sme opatrnejší, možno nás to v niečom aj brzdí, ale verím, že je to dlhodobo stabilnejšia cesta.
.nebolo by lepšie spojiť sa so silným investorom a rásť rýchlejšie?
Zatiaľ sme o tom neuvažovali. Sloboda je pre nás zatiaľ taká cenná, že ju nevieme ani vyčísliť, ani naceniť. Iste, investori sa občas ozývajú, boli sme na rôznych stretnutiach, ale ani sme nevedeli, čo by sme s tými peniazmi od nich robili. Sú tu zväčša len finanční investori, ktorí chcú peniaze vložiť a po krátkom čase na tej investícii zarobiť. Nie sú tu strategickí investori – napríklad, že by sem chcela prísť silná zahraničná sieť kníhkupectiev. Asi aj preto, že knižný trh je v každej krajine iný – my to vidíme v našom i-shope pre Česko, tam sa predávajú úplne iné knihy ako u nás.
.čiže knižný trh nie je taký ako ostatné?
Je to taký mačkopes. Nemyslím si, že by bol dlhodobo udržateľný názor, že knihy nemajú byť biznisom a podnikaním. Ale nemyslím si ani, že knihy sú tovar ako každý iný. Knihy sú v istom ohľade tovar ako akýkoľvek iný, ale prinášajú aj mnohé nehmatateľné výhody jednak pre konkrétnych ľudí a aj pre celú spoločnosť. Takmer akúkoľvek knihu považujem stále za lepší nástroj na oddych ako akýkoľvek film a napriek internetu stále považujem knihu za najlepšiu studnicu poznania. Hodnota, ktorú knihy dajú človeku – či už vo forme relaxu, alebo inšpirácie zamýšľať sa nad niečím – to je niečo, čo nedokážete vyčísliť obratmi v tabuľkách.
.ako sa dnes kupujú knihy?
My sme za minulý rok predali 55-tisíc rôznych titulov kníh. Za jeden rok! To je neuveriteľné. Na Slovensku pritom ročne vychádza okolo osemtisíc titulov, vrátane tých akademických. Neviem o inom trhu, kde by tovar vôbec nepodliehal skaze a zároveň by dokázal hodnotu tvoriť v tej istej forme aj o päť či desať rokov. To sa strašne ťažko dáva do modelov. Iste, mohol by si dať do políc len 1 000 najpredávanejších kníh. Ale ľudia prestanú chodiť do kníhkupectva, keď tam nenájdu svojho autora, hoci ho číta len pár stoviek ľudí. A takýchto skupiniek čitateľov je neskutočne veľa.
.keď sa objavila výzva vydavateľov, tak sa hneď objavili aj nápady, že by do toho malo vstúpiť ministerstvo kultúry a začať knižný trh regulovať. Bolo by to dobré?
Ja som zachytil len to, že monitorujú situáciu a začnú pracovať na koncepcii knižného zákona. Nič ďalšie som sa nedozvedel.
.nevydesilo vás to?
Nemám k tomu zatiaľ žiadnu konkrétnu emóciu. Neviem, čo to znamená knižný zákon. Či to znamená nejaké veľké regulácie – napríklad, koľko si kníhkupec môže pýtať od vydavateľa alebo koľko percent predajnej ceny knihy má ísť autorovi. Alebo či to bude ako vo Francúzsku, kde sa kniha nesmie predávať so zľavou väčšou ako päť percent, ale ani drahšie ako päť percent oproti odporúčanej cene. Nie je to tu u nás žiadny divoký západ, ale máme za sebou aj bolestné kapitoly. Ak by boli stanovené nejaké pravidlá, mohlo by to trhu aj pomôcť.
.vaša vlajková loď – poschodové kníhkupectvo s kaviarňou – dnes sídli na Obchodnej ulici. O tej sa teraz často píše ako o mŕtvom priestore, odkiaľ silné značky skôr odchádzajú, lebo to tu pripomína viac balkánsku tržnicu ako nákupnú ulicu. Nebáli ste sa sem prísť?
Jediná High Street v Bratislave je Obchodná ulica. To, že vyzerá tak, ako vyzerá, neznamená, že nefunguje. Je tu obrovský potenciál a mohla by vyzerať oveľa lepšie. Mrzí ma, že teraz odišli dve značky, ale verím, že sa to tu nejako utrasie. Hoci sú tu vysoké nájmy, je tu priveľa majiteľov, budovy sú v nevyhovujúcom stave, chýbajú vhodné priestory...
.čo sa to deje, že už pomaly ani nechceme ísť do kníhkupectva, v ktorom nie je kaviareň?
Pred desiatimi rokmi sa veľká časť obchodu začala presúvať na internet, je tam lepšia ponuku, nižšie ceny, väčší komfort... Ľudia dakedy chodili do kníhkupectiev, ale aj do pekární či do mäsiarstiev aj preto, aby sa porozprávali s inými ľuďmi, stretli susedov. Dnes, keď stojíme v rade, vytiahneme mobily. Ale ľudia sa prirodzene chcú aj rozprávať. V kníhkupectvách je ešte aj ten rozmer, že ste akoby obklopení všetkými tými myšlienkami. A ako sa obchod odsúva na internet, začali kníhkupectvo vnímať aj ako miesto stretávania, kam radi prídu, hoci by si knižku mohli lacnejšie kúpiť cez internet. Je tu síce kaviareň, ale nie je oddelená od kníhkupectva stenou, možno si knižku vziať k stolu, čítať, možno sa tu rozprávať, hučí tu kávovar, ale stále pritom vnímate aj tie knižky – možno toto je spôsob ako zachrániť kamenné kníhkupectvá. Žije to tu, má to tu nejakú energiu.
.prečo vlastne robíte kníhkupectvo? S vaším talentom by ste uspeli aj v lukratívnejšej sfére.
Odmalička som chcel robiť veci, ktoré ma bavia. Mal som šťastie, že som sa v skorom veku stretol s počítačmi, ktoré ma bavia, ale v skorom veku sa vo mne prebudilo aj to, že ma nebaví iba hrať počítačové hry. Chcel som na tom aj niečo hmatateľné vytvoriť – školský časopis, web stránky a podobne. A mal som obrovské šťastie v tom, že som jedného dňa prišiel do Martinusa, dali sme sa do reči so Santusovcami, ktorí mi ponúkli, aby som im naprogramoval internetové kníhkupectvo. Tak som začal napĺňať svoje dve vášne – počítače a knihy. A jedného dňa mi Santusovci navrhli, aby sme založili spoločnú firmu. Považujem za úžasný dar, že sme spolu mohli prejsť túto cestu.
.boli ste klasický knihomoľ?
Nebol som síce nikdy nejaký knihomoľ, ktorý by čítal päť kníh do týždňa, ale mali sme doma dobrú knižnicu a knihy boli pre mňa vždy niečo neopísateľné. Musel som mať doma každú encyklopédiu a prečítal som ju odpredu i odzadu. Fascinovalo ma to. To, že môžem robiť s knihami a zároveň rozvíjať a skúšať nové veci, robiť niečo hmatateľné – veď teraz sedíme v našom kníhkupectve, v našej kaviarni a tu v priestore je možno sto ľudí. Vytvorili sme niečo, kvôli čomu sa veľa ľuďom oplatí merať cestu k nám. To ma neskutočne napĺňa.
.dvadsaťpäť rokov tu je Artforum, Martinus aj Panta Rhei. Je ešte možné, že vznikne nejaký nový projekt?
Reálne sa to lámalo okolo roku 2000 – 2001. Vtedy sa začal skutočný štart. Ale či ešte vznikne niečo nové? V roku 2006 vznikla Gorila, ktorú chalani založili najprv len na internetový predaj DVD, ale rýchlo pochopili, že tie časom budú padať, preto začali predávať aj knihy, dnes je Gorila silný internetový hráč, ale teraz začali výborne robiť aj kaviarne. Takže stále je možné na tomto trhu vyrásť, ale ak sa niečo zásadne zlé nestane u nás alebo v Panta Rhei, tak nie som si úplne istý, či je tu priestor na ďalšieho hráča. Hoci priestor je vždy, najmä keď ho tí hráči, čo tam už sú, nevidia. Nepoviem preto, že ten priestor pre iných tu už nie je. Vyzeralo by to, že ho nevidím. (Úsmev.)
Michal Meško/
Narodil sa v roku 1984. Pochádza z Martina z lekárskej rodiny, vyštudoval manažment a marketing na Fakulte managementu Univerzity Komenského, no už počas štúdia rozbehol svoje podnikanie. Spoluzakladal stránky Referaty.sk, ktorú neskôr odkúpil Atlas.sk. Bol pri zakladaní internetového kníhkupectvo Martinus.sk, ktorý je dnes najsilnejším internetovým obchodom. Meško začal s programovaním pre Martinus ako pätnásťročný, dnes je jeho spolumajiteľom a riaditeľom. Je ženatý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.