Už pri prezidentských voľbách mi prišlo smutné, že jeden z najlepších premiérov Slovenska stratil zmysel pre realitu, a preto skončil nespravodlivo trápne. A aj pri nedávnom referende som ľutoval, ako sa ďalší realistickí ľudia, ktorí tu v ťažkých zápasoch stáli na strane rozumu a srdca, zrazu pustili strmhlav mimo realitu. Prchko vyhlásili kultúrnu vojnu, nespočítali svoje rady – a stratili vážnosť. Nie som tomu rád. Naozaj nie.
Ale až teraz som sklamaný. Pretože porovnať okrajový míting proti NATO s hrdinskou Sviečkovou demonštráciou je neúcta k vrcholom vlastných dejín. Pretože rečniť pri vlajke s kosákom a kladivom je neúcta k obetiam zločinného režimu. Ale najmä preto, že na tom bizarnom mítingu bol aj Vlado Palko.
Vlado patril celých 25 rokov k tým zopár ľuďom, ktorí reprezentovali odkaz novembra 1989. Vždy, aj vo veciach, v ktorých sme sa rozchádzali, som to cítil. Teraz je to prvýkrát preč.
Ten míting bol panoptikálnym zložením aj lživým obsahom skrz-naskrz antinovembrový. Vidieť Vlada Palka práve na takomto mítingu, a vidieť ho tam spoločne s matičnými agentmi, rozcapenými slovanskými blúznivcami a prostučkými ctiteľmi konšpirácií som naozaj nechcel. Ale videl som.
Je mi to veľmi ľúto. Oveľa viac, než nejaké spackané voľby alebo skazené reformy. Lebo tých zopár vzťahov, ktoré vydržali celých 25 rokov, to je to jediné, čo mám.
Vlado, 25 rokov sme si udržali elementárnu vzájomnú úctu a dôveru. Ale teraz ti neverím. Ak si Ján Čarnogurský myslí, že Rusko je záchranca kresťanstva a tradičnej morálky a Západ liberálne peklo, a preto treba prepriahnuť, neprekvapuje ma to. Ale ty? Ty, človek kníh, realizmu a úcty k civilizácii, pritakávaš mítingu plnému komplexov, tupých hesiel a poľutovaniahodných postavičiek?
Som tu dosť zvyknutý na straty a zrady, asi som pri nich aj dosť zhrubol, ale s niektorými vecami sa neviem zmieriť. Nezmieril som sa s vraždou Ernesta Valka, a nezmierim sa s tvojím prestupom.
Táto strata neprebolí.
Ale až teraz som sklamaný. Pretože porovnať okrajový míting proti NATO s hrdinskou Sviečkovou demonštráciou je neúcta k vrcholom vlastných dejín. Pretože rečniť pri vlajke s kosákom a kladivom je neúcta k obetiam zločinného režimu. Ale najmä preto, že na tom bizarnom mítingu bol aj Vlado Palko.
Vlado patril celých 25 rokov k tým zopár ľuďom, ktorí reprezentovali odkaz novembra 1989. Vždy, aj vo veciach, v ktorých sme sa rozchádzali, som to cítil. Teraz je to prvýkrát preč.
Ten míting bol panoptikálnym zložením aj lživým obsahom skrz-naskrz antinovembrový. Vidieť Vlada Palka práve na takomto mítingu, a vidieť ho tam spoločne s matičnými agentmi, rozcapenými slovanskými blúznivcami a prostučkými ctiteľmi konšpirácií som naozaj nechcel. Ale videl som.
Je mi to veľmi ľúto. Oveľa viac, než nejaké spackané voľby alebo skazené reformy. Lebo tých zopár vzťahov, ktoré vydržali celých 25 rokov, to je to jediné, čo mám.
Vlado, 25 rokov sme si udržali elementárnu vzájomnú úctu a dôveru. Ale teraz ti neverím. Ak si Ján Čarnogurský myslí, že Rusko je záchranca kresťanstva a tradičnej morálky a Západ liberálne peklo, a preto treba prepriahnuť, neprekvapuje ma to. Ale ty? Ty, človek kníh, realizmu a úcty k civilizácii, pritakávaš mítingu plnému komplexov, tupých hesiel a poľutovaniahodných postavičiek?
Som tu dosť zvyknutý na straty a zrady, asi som pri nich aj dosť zhrubol, ale s niektorými vecami sa neviem zmieriť. Nezmieril som sa s vraždou Ernesta Valka, a nezmierim sa s tvojím prestupom.
Táto strata neprebolí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.