Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Cestou nočnou vrchovinou

.štefan Hríb .časopis .editorial

Mal som v živote obrovské šťastie na ľudí, ktorí videli za roh. A veľmi pookrejem, keď sa s nimi z času na čas znovu stretnem. Ako teraz s Jefimom Fištejnom.

Stretli sme sa vo štvrtok v novom sídle Rádia Slobodná Európa nad pražskými Vinohradmi. Jefim, rodák z Kyjeva, signatár Charty 77, neskôr donútený emigrovať, sa ani po 20 rokoch nezmenil. Je usmievavý, priateľský, má stále rovnakú aj iskrivú chuť predstaviť svojim hosťom prostredie, v ktorom pracuje. Pamätám si to ešte z Mníchova, keď ma ako neskúseného chlapca očaril kombináciou plachosti, ľudskosti a informačnej vybavenosti. Teraz sa to už len zopakovalo – keď sme spolu s Tomkim Němcom vošli do ostro chránenej budovy RFE/RL, Jefim sa napriek funkcii a povinnostiam stal okamžite nielen naším partnerom do rozhovoru, ale aj sprievodcom, čašníkom, a napokon aj ochotným fotografickým modelom, s ktorým sme pri hľadaní vhodného pozadia prešli celý areál a nakoniec aj jeho okolie.
Toto jeho správanie je však iba rámcom toho, čoho som sa vo štvrtok znovu po tých 20 rokoch dotkol. Jefim Fištejn patrí k ľuďom, ktorí vidia za roh, a ja som si overil, že hovoriť s takýmito ľuďmi aspoň raz za čas nevyhnutne potrebujem.
Nejdem teraz vypichovať žiadnu časť z rozhovoru, ktorý nájdete na stranách 20 až 23. Na tomto mieste poviem niečo iné – v zmäti bláznivých, nezodpovedných a nepodložených vyjadrení o konflikte, ktorý vedie Rusko na Ukrajine, mi formulácie a spôsob myslenia Jefima Fištejna prišli ako svätená voda v pekle manipulácií.
Keď som sa vracal nočnou Českomoravskou vrchovinou domov, premýšľal som, prečo je smerom k Rusku tak málo Fištejnov, a tak veľa Čarnogurských. A napadlo mi čosi kacírske: Nebude naša neschopnosť rozlíšiť agresora od napadnutého nakoniec daná najmä našou neschopnosťou empatie? Jefim to naznačil, a mne to na tej vrchovine prišlo čoraz viac možné. Nie sme tu, na katolíckom Slovensku, stále skôr poddanskými pritakávačmi sily, než vyznávačmi slobody a, s dovolením, lásky?

Vážení čitatelia,
za tri týždne sme na účet nášho občianskeho združenia .týždeň – fond pre kvalitnú žurnalistiku (číslo účtu 2949 459 570/1100) vyzbierali už viac ako dve tretiny zo sumy 30-tisíc eur, ktoré potrebujeme na technické vybavenie Lampy tak, aby sme ju mohli robiť nezávisle od akejkoľvek televízie.
Ak sa nám do polovice marca podarí vyzbierať zvyšných 10-tisíc eur, od apríla začneme Lampu znovu vyrábať.
Ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite