Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oplatí sa

.časopis .kultúra

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Helle Helle: Mala som to písať v prítomnom čase (Artforum, 2014)
V súvislosti s Helle Helle (v skutočnosti Helle Olsen) sa hovorí o „minimalistickom realizme” a zároveň sa zvykne dodávať, že ideo o jednu z najúspešnejších dánskych spisovateliek súčasnosti. Čítanie jej kníh pripomína kontrolu zraku u očného lekára: keď sa sústredíte a správne zaostríte, tak sa znaky na tabuli menia na písmená. Aj príbeh Dorte a Dorte (19-ročného dievčaťa a jej rovnomennej tety) je taký. Od prvej strany cítite, že Helle Helle pred vami niečo tají, niečo len naznačené a nepomenované. Rozprávanie mladšej Dorte zvláštne kmitá, je v ňom pod banalitu a naivitu ukrytý nepokoj. Pokojný život na dánskom vidieku, kde sa dvere na domoch nezamykajú a bicykel vám nikto neukradne a vzťahy, ktoré sa končia v samote. Aj vďaka výbornému prekladu Kataríny Motykovej vieme oceniť onen minimalistický realizmus: málo slov, obyčajný, no veľmi účinný jazyk. Všetko nadobúda zmysel a tvar. Len sa treba sústrediť. Ako u očného lekára.
.jk

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Haruki Murakami: Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania
(Slovart, 2014)
„V druhom ročníku na vysokej škole od júla do januára nasledujúceho roka Cukuru Tazaki rzmýšľal skoro výlučne o tom, že zomrie.” Tak sa začína stále ešte Murakamiho najnovší román, ktorý sme vďaka pohotovému (a veľmi dobrému) prekladu Dany Hashimoto a vydavateľstvu Slovart čítali ani nie o rok po Japoncoch. Cukuru sa trápi preto, lebo s ním jeho štyria najlepší priatelia zo strednej školy z nevysvetliteľných dôvodov prerušili všetky vzťahy. Postupne sa s tým však naučí žiť, hoci rana z nevysvetlenej zrady je stále bolestivá. Až o mnoho rokov neskôr ho priateľka Sara nahovorí na to, aby sa pokúsil zistiť príčiny prerušenia priateľských vzťahov. Haruki Murakami je bestsellerista, ale v tom najlepšom zmysle slova: píše o tom, čo sa dotýka každého z nás, píše o tom múdro a veľmi pekne. A v každej knihe dokáže prekvapiť.
.jk

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Gregory Boyle: Tetovanie na srdci
(Porta libri, 2014)
Odhaduje sa, že v Los Angeles funguje viac ako tisícka pouličných gangov. Násilie, obchod s drogami, prostitúcia, drobná kriminalita i prestrelky s políciou či navzájom medzi sebou. To je denná realita desiatok tisícov mladých černochov a Hispáncov, žijúcich v slnečnom kalifornskom veľkomeste. Jezuita Gregory Boyle, prezývaný „Father G“, vytvoril v LA dobročinnú organizáciu s názvom Homeboy Industries, ktorá sa snaží členov gangov prostredníctvom vzdelania, duchovnej podpory a práce, zaradiť do normálneho života. Táto pôsobivá kniha o živote a smrti v pouličných gangoch, ide pod kožu ako tetovacia ihla. Sála z nej beznádej geta, ale aj rozdiel, ktorý môže v živote mladých ľudí predstavovať jeden odhodlaný človek s víziou. Reportáž z charity otca Boyleho sme priniesli pred tromi rokmi (V ríši potetovaných duší, .týždeň 33/2012). Je skvelé, že jeho pôsobivá kniha bola konečne preložená aj do slovenčiny.
.lk

OPLATÍ SA POČÚVAŤ DON@U.COM: Unpredictable Standards
(Media Institute, 2014)
Unpredictable Standards tvorí sedem „cover verzií” či „remixov” známych popových a džezových štandardov rakúsko-slovenským súborom DON@U.COM (slovenskú stranu zastupujú Daniel Matej, Peter Zagar, Marek Piaček a Ronald Šebesta), ich prístup k originálom je slobodný, pocitový, kolektívne improvizujúci. Zaujme ich melodický detail, zvuk pôvodnej nahrávky, harmónia. Tento detail rozvíjajú, pridávajú k nemu sample, zvuky a hluky, flautu, klavír, elektrickú gitaru a klarinet, nemožno si nevšimnúť citlivého a presného bubeníka Bernharda Breuera (o.i. člena tria Electro Guzzi). Unpredictable Standards – tak ako všetky projekty Daniela Mateja – majú v sebe zároveň vtip, zaujímavý koncept a autentickú, žánre prekračujúcu muzikalitu. Aj ak súčasné hudobné experimenty nie sú celkom vzduchom, ktorý dýchate, „dunajských štandardov” sa nemusíte báť: ich pozorné počúvanie prináša nečakaný pôžitok.
.jk

OPLATÍ SA POČÚVAŤ Peace: Happy People
(2015, Columbia)
Britské ostrovy takých ročne vychrlia niekoľko. Talentovaných, mladých a s vervou spievajúcich gitaroviek, ktoré chcú po podarenom debutovom albume dobyť svet. A vo veľkej väčšine prípadov zlyhajú. Debutový, dva roky starý album In Love, očakávania v prípade Peace ešte umocnil. Fungoval vo všetkých rovinách – ponúkal melodické riffy, ale aj prekvapivo vyzreté pomalšie songy, zabalené do zvuku, ktorý bol napriek všetkým možným prirovnaniam špecifický. S nasledovníkom Happy People je to o trochu komplikovanejšie. Aj keď sa na ňom prepierajú oveľa globálnejšie témy, pôsobí menej vyzretým a uponáhľanejším dojmom. Hoci opäť dokáže ponúknuť geniálny riff alebo basovú linku (World Pleasure) či dospelú baladu (Someday), vo svojom skromnom celku pôsobí trestuhodne neúplne. Cesta na vysnený vrchol ešte nie je zahataná úplne, no náboj číslo dva bol minutý zbytočne.
.filip Olšovský

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite