Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo teraz potrebuje Slovensko

.štefan Hríb .časopis .editorial

Referendum ukázalo, že o čo menej sa tu vieme počúvať, o to viac sa vieme primitívne zraňovať. Je to veľká výzva. No prichádza aj druhá.

Do Denníka N som v piatok napísal, že za rozumnú a relatívne rýchlu cestu k poreferendovému zmiereniu považujem prijatie zákona o registrovaných partnerstvách a rozumnú odluku cirkvi od štátu. Od niektorých prirýchlo píšucich katolíkov som si za to vyslúžil nepekné nálepky, tak pre istotu zopakujem, že tým nesledujem oslabenie inštitúcie manželstva ani cirkvi, naopak. Všeobecnú cirkev a jej vplyv považujem za nepostrádateľné nielen pre seba, ale aj pre zachovanie hodnôt a slobody západnej civilizácie, a manželstvo (žiaľ, len zvonku) chápem ako to najlepšie prostredie pre deti, ale najmä pre manželov. Mám iné dôvody.
Prijatím registrovaného partnerstva ostane zachovaná výlučnosť manželstva ako zväzku muža a ženy, súčasne sa však umožní ľuďom, ktorí sa narodili iní ako väčšina, dôstojný a štátom potvrdený dlhodobý vzťah. Chápem obavy viacerých mojich priateľov z európskeho súdneho aktivizmu v prípade adopcií, ale nepovažujem Slovensko a ďalšie európske krajiny za také slabé, aby to bola zásadná prekážka prijatia registrovaných partnerstiev. Napokon, existujú rozličné rozhodnutia eurosúdov.
Odlukou cirkvi od štátu by sa zasa zvýšila osobná zodpovednosť kresťanov za jej fungovanie a súčasne by postupne porástla jej autorita aj medzi jej vonkajšími kritikmi, pretože navždy odpadne hlúpa výčitka, že cirkev žije z peňazí iných a ešte im vstupuje do života. Napokon, odluka by odrážala realitu, ktorú ostro nasvietila účasť v referende.
Myslím si, že tieto dva kroky by zmiernili napätie medzi dvoma tábormi spred referenda, pričom by obom zachovali tvár a dokonca aj ich pôvodné presvedčenie. Zaujímavá výzva.
Ďalšia výzva, pred ktorou Slovensko aktuálne stojí, síce nesúvisí s referendom, je však rovnako vážna. Týka sa priepasti, ktorá tu už roky vzniká medzi predsa len rastúcou skupinou vzdelaných, aktívnych, tvorivých ľudí a zmenšujúcou sa skupinou ich primeraných reprezentantov vo vládach, parlamentoch a všetkých volených orgánoch tohto štátu. V skratke – títo ľudia prestávajú mať koho voliť. Mimochodom, ani ja by som dnes nevedel, komu dám svoj hlas.
Táto výzva už pritom má zopár odoziev. Ale až v týchto dňoch ide do tuhého. Viacerí ľudia, v prvom rade Anton Zajac z ESET-u, sa práve rozhodujú, či rázne vstúpia do politického zápasu a pokúsia sa spoločne vytvoriť prvý vážny subjekt, ktorý by mal šancu zmeniť očakávaný pochmúrny výsledok volieb. Budem trochu osobný – netrpezlivo očakávam nasledujúce dni, pretože cítim, že po referende potrebujeme nielen empatiu a jej konkrétne prejavy, ale aj rehabilitáciu a elementárnu reprezentatívnosť politiky.

PS:
Vážení čitatelia, za prvý týždeň sme na účet 2949 459 570/1100 vyzbierali prvú tretinu sumy na technické vybavenie Lampy, s ktorou by sme chceli od apríla znovu začať.
Ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite