Keď sa koncom leta nazbieralo dosť podpisov na vypísanie referenda, agentúra Focus urobila prieskum, aby zistila, akú podporu vo verejnosti majú jednotlivé otázky. Až deväťdesiat percent respondentov bolo za to,aby sa manželstvom mohol nazývať iba zväzok jedného muža a jednej ženy. Za zákaz adopcií detí pármi rovnakého pohlavia bolo osemdesiat percent. Ak by sa spoločnosť na nejakej otázke delila, bola by to otázka týkajúca sa sexuálnej výchovy na školách. Tu je pomer dva ku jednej. Slovensko tak bolo pri týchto otázkach oveľa jednotnejšie, ako napríklad v parlamentných voľbách, kde je rozdelené v podstate na dva rovnako veľké bloky.
.búrlivo
Hoci by sa na základe toho mohlo zdať, že verejná debata pred referendom by mala byť jednostranná a nudná, stala sa z nej veľká názorová prestrelka. Od sociálnych sietí počnúc cez blogy aktivistov až po platenú mediálnu inzerciu. Emócie rozhýbali aj nezvyklé rozhodnutia televízií, vrátane verejnoprávnej, neodvysielať reklamu Aliancie za rodinu. Špecifickým prvkom boli spontánne aktivity. Napríklad skupina košických podnikateľov si objednala niekoľko bilbordov, kde na Alianciu za rodinu útočila vulgárnymi narážkami, v letákoch po celom Slovensku sa zasa objavili letáky - listové výzvy na podporu referenda s podpisom od falošného „suseda”.
Napätá atmosféra verejnej debaty si vystačila aj bez aktívneho zásahu politikov. Tí sa tentoraz snažili držať bokom. Najväčšie strany volili taktiku „dať každému niečo“.
Hoci Lídri dvoch najsilnejších strán, Smeru a Siete, účasť na referende potvrdili (a účasťou vlastne podporili jeho požiadavky), ďalšie známe tváre z týchto strán účasť odmietli. Vzhľadom na kvórum, potrebné na platnosť referenda, tak de facto hlasovali proti. Vyhraniť sa na ňom pokúšali najmä KDH a SaS, respektíve odídenci z tejto strany, zakladajúci novú stranu.
Slovensko tak má za sebou veľkú verejnú debatu. Tá bola nezvyčajná v tom, že frontová línia išla úplne iným územím, než býva zvykom. Už nešlo o delenie na pravicu či ľavicu, Fica a opozíciu, alebo zlých politikov a slušných občanov, čo je agenda, na ktorej sa snažia vyrásť nové strany. Vznikla úplne nová deliaca línia.
Znamená referendum a klíma, ktorá mu predchádzala, že tu máme nové rozdelenie spoločnosti? „Údaje, ktoré by takéto niečo mohli potvrdiť alebo vyvrátiť, zatiaľ nemáme. Keďže však proti sebe stoja dve skupiny, ktoré na témy referenda majú opačný názor a keďže dialóg medzi skupinami zatiaľ nie je na programe dna, tak bariéry sa podľa mňa budú skôr posilňovať,” hovorí Martin Slosiarik z agentúry Focus.
.to bude nadlho
Intenzita posilňovania bariér bude závisieť aj od toho, ako veľmi bude táto hodnotová debata na očiach aj po referende. Doterajšie údaje o voličoch jednotlivých strán totiž hovoria, že toto pre nich nebola zásadná téma pri rozhodovaní. Príkladom sú voliči strany Sloboda a solidarita, ktorá sa k referendu stavia jednoznačne odmietavo. Podľa Focusu viac ako polovica voličov SaS odmieta adopcie pármi rovnakého pohlavia. Na európske pomery je anomáliou aj strana Smer, keďže v západnej Európe sú to najmä socialistické strany, ktoré presadzujú novú hodnotovú agendu, hoci za posledné roky sa už ani ľudové konzervatívne strany nestavajú k téme zakaždým odmietavo.
Ak sa po referende výraznejšie zvýši citlivosť na túto tému, mohlo by to zasiahnuť aj spôsob, akým dnes fungujú vzťahy medzi politickými stranami. Dnešná vláda jednej strany je z historického pohľadu anomália, slovenská politika žije z koalícií. Doterajšia prax bola taká, že aj vyhranené strany, teda KDH a SaS, dokázali spolu vládnuť. Hoci uzavretiu koaličných dohôd predchádzali prestrelky na hodnotové témy (vnímané aj ako povinnosť voči voličom), nakoniec sa strany dokázali dohodnúť na zachovaní statu quo.
Poslanec SaS Martin Poliačik súhlasí s tým, že diskusie k hodnotovým otázkam, vrátane tejto predreferendovej, zvýraznia rozdelenie na konzervatívne a liberálne prúdy. Podľa neho by aj v budúcnosti bolo možné zostaviť koalíciu zo strán, ktoré si v týchto témach odporujú, no už to nebude také ako v minulosti. „Som presvedčený o tom, že situácia z roku 2010, keď sa hodnotové témy navzájom zneutralizovali v procese tvorby programového vyhlásenia vlády, by sa nezopakovala. Zrejme obe strany vedia, že bez straty tváre z takéhoto rokovania vyjdú len nájdením nejakých obojstranne prijateľných riešení,” hovorí Poliačik.
Aj Daniel Lipšic predpokladá, že debata, ktorá dnes prebieha Slovenskom, môže zmeniť spôsob, akým by sa zostavovali koalície zo strán odlišných postojov. No podľa neho to, paradoxne, môže byť nakoniec jednoduchšie ako doteraz. „Ak sa prijme záver, že v citlivých etických témach by mali rozhodovať priamo ľudia. To znamená, že to nemusí vytvárať pnutie v parlamente alebo vo vládnej koalícii, pretože budú rozhodovať najdemokratickejšou formou priamo ľudia v referende. A to je podľa mojej mienky aj správne,” hovorí Lipšic.
.strach zo súdov
Robert Fico pred referendom potvrdil, že vláda „cíti povinnosť uľahčiť homosexuálom životy”. Teda, že nejaký typ zmeny by bol aj pre Smer priechodný. Ako kompromis medzi povolením a nepovolením manželstiev pre páry rovnakého pohlavia sa na Západe uchytilo registrované partnerstvo. Inštitút umožňoval, aby v niektorých citlivých otázkach boli partneri posudzovaní v podstate ako manželia, napríklad v prípade dedenia. Pôvodne mala byť súčasťou referenda aj otázka o akceptácii, respektíve zákaze registrovaných partnerstiev. Nakoniec ju Ústavný súd vylúčil pre jej nejednoznačnosť, inými slovami, pre zle sformulovanú tézu.
Túto tému mapoval Focus už pred niekoľkými rokmi. Vyšlo mu, že približne polovica Slovákov by ho dokázala akceptovať. Zdalo by sa, že ak by bol možný nejaký posun, tak by spočíval v zavedení registrovaných partnerstiev.
Keďže inštitút registrovaného partnerstva je pomerne nový, nie je ustálený. Národné súdy či Európsky súd pre ľudské práva vytyčujú hranice, čoho všetkého sa vlastne týkajú. Práve preto, že vo viacerých prípadoch už rozhodli v rozpore s úmyslom zákonodarcu, začínajú byť registrované partnerstvá považované za „black box”. Nik presne nevie, čo ich prijatie bude znamenať do budúcnosti.
Judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva naznačujú, že súd si vybral líniu plnohodnotných registrovaných partnerstiev. Znamená to, že homosexuálne zväzky, ktoré nie sú plnoprávne s manželstvom, budú považované za problematické. Bude teda platiť pravidlo všetko alebo nič. Teda krajina bude buď musieť prijať všetko - manželstvá vrátane práva na adopcie či právo na asistovanú reprodukciu, alebo nič.
Strednú cestu považuje súd za najkontroverznejšiu.
Rozruch vzbudil prípad z Rakúska, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že ak zákon umožňuje adopciu dieťaťa heterosexuálnym párom, hoci nezosobášeným, musí tak urobiť aj v prípade homosexuálnych párov v registrovaných partnerstvách. Rakúsky ústavný súd tento rozsudok ešte rozšíril, dnes je tak možné v Rakúsku adoptovať si dieťa z domova aj pre ľudí rovnakého pohlavia, hoci zákonodarcovia to zákonom zakázali.
V inom prípade však Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že ak legislatíva krajiny umožňuje adopciu len manželským párom, nemusí toto právo rozšíriť aj na registrované partnerstvá. Pre Slovensko z toho podľa Lipšica vyplýva, že ak by sa na Slovensku uzákonilo registrované partnerstvo, mohla by zostať v platnosti súčasná právna úprava adopcie, nemusela by sa meniť.
O tom, že aj nadnárodné súdy, ktoré musí Slovensko rešpektovať, s touto témou vnútorne bojujú, svedčia aj pomery, v akých senáty vydávajú rozhodnutia. Napríklad v spomínanom prípade rakúskych adopcií bol verdikt prijatý počtom hlasov 10 ku 7. Pri takomto pomere možno rozhodnutie považovať podľa Daniela Lipšica za sporné.
Nepredvídateľnosť ďalších rozhodnutí súdov, ktoré majú moc nad zákonodarcami, sa javí ako najväčší problém pre nejaké kompromisné riešenie. Podľa hovorcu Aliancie za rodinu Petra Kremského by cesta k nejakej zmene mohla viesť cez malé úpravy konkrétnych zákonov, ktoré neberú do úvahy postavenie blízkej osoby.
.komu dieťa?
No aj čiastkové riešenia budú problematické. Život totiž prináša mnoho situácií, ktoré zákony zatiaľ neriešia. Ako reálny a akútny problém sa ukazujú prípady, keď spolu žijú napríklad dve lesby a jedna z nich má dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Ak by jedna z nich zomrela, partnerka by si podľa súčasných zákonov mohla dieťa osvojiť. Zákon to vo výnimočných prípadoch aj dovoľuje, pokiaľ je to v záujme dieťaťa. Posúdiť to však musí sudca, nie je to automatický proces.
Ak by však žil biologický otec dieťaťa, bude mať prednosť. Toto však gejom a lesbám nevyhovuje. Lenže takto to funguje aj v prípade hetero páru – ak dieťa vychováva matka s novým partnerom a biologický otec žije, tak v prípade, že matka zomrie, otcovské práva sú stále zachované a partner matky sa nestáva rodičom dieťaťa.
Ako riešiť situáciu, keď je darca anonymný alebo má lesbický pár dieťa vďaka centru asistovanej reprodukcie v zahraničí? A to nie je hypotetický problém, také páry tu už máme a obaja partneri chcú byť plnohodnotnými rodičmi. Legislatíva bude musieť na tento jav zareagovať a vyriešiť ho. Neistú právnu situáciu týchto detí uznáva aj Aliancia za rodinu. „Určite existuje možnosť úpravou existujúcich zákonov a je na politikoch, aby našli cestu,“ hovorí Peter Kremský z Aliancie za rodinu. Iná situácia je pri adopciách, ktoré sa týkajú nebiologických detí. Ide o špecifický druh rodičovstva, pre ktorý sa uchádzači vyberajú a preverujú.
Téme náhradného rodičovstva sa v mimovládnom sektore dlhodobo venujú dve rešpektované organizácie – Úsmev ako dar a Návrat. Ani ľudia, ktorí vedú tieto organizácie a dôverne poznajú zlo, ktoré spôsobujú detské domovy, neprinášajú spoločnú a jednoznačnú odpoveď na otázku, či povoliť adopcie pre gejov a lesby. Šéf Úsmevu ako dar Jozef Mikloško v rozhovore pre SME povedal, že v referende bude hlasovať za to, aby nebolo umožnené párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. „Dieťa potrebuje mužský a ženský vzor. Ja to trošku vnímam aj tak, že je to proti prírode a zdravému rozumu,” vysvetlil svoj jednoznačne odmietavý postoj Jozef Mikloško.
Predseda združenia Návrat Marek Roháček je vo svojich vyjadreniach oveľa opatrnejší. Ale nie preto, že by sa alibisticky vyhýbal odpovedi, ale preto, že, ako priznáva, sám je v tejto otázke vo vývoji. „Diskusia, ktorá nás teraz čaká, nie je jednoduchá. Každá spoločnosť si ju však musí prejsť,” pripomína Marek Roháček. Podľa neho nie je možné, aby sme mechanicky prevzali to, čo si uzákonili iné krajiny. „Aj ony si prešli dlhou diskusiou, až potom prišlo politické rozhodnutie. A adopcia je až posledný a najcitlivejší právny krok, najprv treba hovoriť o formách partnerstva.” Marek Roháček je tiež presvedčený, že v celej diskusii sa miešajú individuálne a skupinové práva a najmä sa nadužívajú niektoré ľudské práva, medzi nimi aj právo na dieťa. „Tie práva treba kompenzovať ľudskými zodpovednosťami.”
Roháčkove slová dokresľuje aktuálne vyjadrenie Amnesty International Slovensko, že zákaz adopcie detí pármi rovnakého pohlavia porušuje Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Amnesty vyhlasuje, že štáty musia zabezpečiť, aby každý mal rovnaké rodičovské práva a povinnosti bez ohľadu na manželský stav. Hľadanie čo najlepšieho a najprijateľnejšieho riešenia tak bude komplikovať tlak rôznych ľudskoprávnych organizácií, ktoré za všetkým vidia diskrimináciu menšín či žien.
Diskusia a hľadanie dobrého riešenia môže trvať dlhé roky. No ak gejský či lesbický pár túži prijať cudzie dieťa a vychovávať ho, je tu aj iná možnosť ako adopcia – pestúnstvo. Združenie Návrat dlhodobo pripomína, že na Slovensku chýbajú pestúnske rodiny, do ktorých môže ísť oveľa viac detí ako na adopciu. Práve pestúnstvo je ešte efektívnejší spôsob, ako vyprázdňovať detské domovy, než adopcia. Ak by sa aj pár rovnakého pohlavia rozpadol, pri pestúnstve je potom jednoduchšie riešiť potreby dieťaťa. Pestúnstvo vo svojom oficiálnom vyjadrení k referendovej otázke o adopciách pripomína aj Návrat. Peter Kremský z Aliancie za rodinu tiež pripomína, že takáto možnosť (pestúnstvo pre páry rovnakého pohlavia) je možná podľa slovenských zákonov aj teraz. „Podľa našich informácií ju však homosexuálna komunita nevyužíva,” dodáva Peter Kremský.
.ďalšia taktika
Práve registrované partnerstvo bude métou, na ktorej presadení bude pracovať nezisková organizácia Inakosť. Martin Macko tvrdí, že gejské a lesbické páry sa chcú brať z rovnakých dôvodov ako všetci ostatní, aby vyjadrili vzájomnú lásku, zámer zostať spolu po zvyšok života a aby si upravili praktické otázky spolužitia v domácnosti. „Preto plánujeme otvoriť verejnú diskusiu o právnom uznaní rodín párov rovnakého pohlavia a bližšie ich predstaviť slovenskej verejnosti.“
Na otázku, či na referende vidí aj nejaké pozitíva, odpovedal, že ak nejaké vôbec sú, tak to bolo to, že motivovalo mnohých gejov a lesby k verejným vystúpeniam. „Ukazuje sa, že takáto odvaha na úkor ochrany vlastného súkromia je nevyhnutná na odstránenie obáv verejnosti.“ Macko však pripomína aj inú vec: referendum ukázalo, aké mimoriadne dôležité sú pre ľudí na Slovensku rodinné hodnoty. „Pritom nezáleží na tom, či sa na referende zúčastnili, alebo nie. Ľudia, ktorí hlasovali áno, tak urobili pravdepodobne aj z obavy, že ich rodiny by mohli byť ohrozené, keby štát poskytol rovnakú ochranu aj rodinám párov rovnakého pohlavia, ktoré zatiaľ ešte nemali veľa možností osobne spoznať.“
.búrlivo
Hoci by sa na základe toho mohlo zdať, že verejná debata pred referendom by mala byť jednostranná a nudná, stala sa z nej veľká názorová prestrelka. Od sociálnych sietí počnúc cez blogy aktivistov až po platenú mediálnu inzerciu. Emócie rozhýbali aj nezvyklé rozhodnutia televízií, vrátane verejnoprávnej, neodvysielať reklamu Aliancie za rodinu. Špecifickým prvkom boli spontánne aktivity. Napríklad skupina košických podnikateľov si objednala niekoľko bilbordov, kde na Alianciu za rodinu útočila vulgárnymi narážkami, v letákoch po celom Slovensku sa zasa objavili letáky - listové výzvy na podporu referenda s podpisom od falošného „suseda”.
Napätá atmosféra verejnej debaty si vystačila aj bez aktívneho zásahu politikov. Tí sa tentoraz snažili držať bokom. Najväčšie strany volili taktiku „dať každému niečo“.
Hoci Lídri dvoch najsilnejších strán, Smeru a Siete, účasť na referende potvrdili (a účasťou vlastne podporili jeho požiadavky), ďalšie známe tváre z týchto strán účasť odmietli. Vzhľadom na kvórum, potrebné na platnosť referenda, tak de facto hlasovali proti. Vyhraniť sa na ňom pokúšali najmä KDH a SaS, respektíve odídenci z tejto strany, zakladajúci novú stranu.
Slovensko tak má za sebou veľkú verejnú debatu. Tá bola nezvyčajná v tom, že frontová línia išla úplne iným územím, než býva zvykom. Už nešlo o delenie na pravicu či ľavicu, Fica a opozíciu, alebo zlých politikov a slušných občanov, čo je agenda, na ktorej sa snažia vyrásť nové strany. Vznikla úplne nová deliaca línia.
Znamená referendum a klíma, ktorá mu predchádzala, že tu máme nové rozdelenie spoločnosti? „Údaje, ktoré by takéto niečo mohli potvrdiť alebo vyvrátiť, zatiaľ nemáme. Keďže však proti sebe stoja dve skupiny, ktoré na témy referenda majú opačný názor a keďže dialóg medzi skupinami zatiaľ nie je na programe dna, tak bariéry sa podľa mňa budú skôr posilňovať,” hovorí Martin Slosiarik z agentúry Focus.
.to bude nadlho
Intenzita posilňovania bariér bude závisieť aj od toho, ako veľmi bude táto hodnotová debata na očiach aj po referende. Doterajšie údaje o voličoch jednotlivých strán totiž hovoria, že toto pre nich nebola zásadná téma pri rozhodovaní. Príkladom sú voliči strany Sloboda a solidarita, ktorá sa k referendu stavia jednoznačne odmietavo. Podľa Focusu viac ako polovica voličov SaS odmieta adopcie pármi rovnakého pohlavia. Na európske pomery je anomáliou aj strana Smer, keďže v západnej Európe sú to najmä socialistické strany, ktoré presadzujú novú hodnotovú agendu, hoci za posledné roky sa už ani ľudové konzervatívne strany nestavajú k téme zakaždým odmietavo.
Ak sa po referende výraznejšie zvýši citlivosť na túto tému, mohlo by to zasiahnuť aj spôsob, akým dnes fungujú vzťahy medzi politickými stranami. Dnešná vláda jednej strany je z historického pohľadu anomália, slovenská politika žije z koalícií. Doterajšia prax bola taká, že aj vyhranené strany, teda KDH a SaS, dokázali spolu vládnuť. Hoci uzavretiu koaličných dohôd predchádzali prestrelky na hodnotové témy (vnímané aj ako povinnosť voči voličom), nakoniec sa strany dokázali dohodnúť na zachovaní statu quo.
Poslanec SaS Martin Poliačik súhlasí s tým, že diskusie k hodnotovým otázkam, vrátane tejto predreferendovej, zvýraznia rozdelenie na konzervatívne a liberálne prúdy. Podľa neho by aj v budúcnosti bolo možné zostaviť koalíciu zo strán, ktoré si v týchto témach odporujú, no už to nebude také ako v minulosti. „Som presvedčený o tom, že situácia z roku 2010, keď sa hodnotové témy navzájom zneutralizovali v procese tvorby programového vyhlásenia vlády, by sa nezopakovala. Zrejme obe strany vedia, že bez straty tváre z takéhoto rokovania vyjdú len nájdením nejakých obojstranne prijateľných riešení,” hovorí Poliačik.
Aj Daniel Lipšic predpokladá, že debata, ktorá dnes prebieha Slovenskom, môže zmeniť spôsob, akým by sa zostavovali koalície zo strán odlišných postojov. No podľa neho to, paradoxne, môže byť nakoniec jednoduchšie ako doteraz. „Ak sa prijme záver, že v citlivých etických témach by mali rozhodovať priamo ľudia. To znamená, že to nemusí vytvárať pnutie v parlamente alebo vo vládnej koalícii, pretože budú rozhodovať najdemokratickejšou formou priamo ľudia v referende. A to je podľa mojej mienky aj správne,” hovorí Lipšic.
.strach zo súdov
Robert Fico pred referendom potvrdil, že vláda „cíti povinnosť uľahčiť homosexuálom životy”. Teda, že nejaký typ zmeny by bol aj pre Smer priechodný. Ako kompromis medzi povolením a nepovolením manželstiev pre páry rovnakého pohlavia sa na Západe uchytilo registrované partnerstvo. Inštitút umožňoval, aby v niektorých citlivých otázkach boli partneri posudzovaní v podstate ako manželia, napríklad v prípade dedenia. Pôvodne mala byť súčasťou referenda aj otázka o akceptácii, respektíve zákaze registrovaných partnerstiev. Nakoniec ju Ústavný súd vylúčil pre jej nejednoznačnosť, inými slovami, pre zle sformulovanú tézu.
Túto tému mapoval Focus už pred niekoľkými rokmi. Vyšlo mu, že približne polovica Slovákov by ho dokázala akceptovať. Zdalo by sa, že ak by bol možný nejaký posun, tak by spočíval v zavedení registrovaných partnerstiev.
Keďže inštitút registrovaného partnerstva je pomerne nový, nie je ustálený. Národné súdy či Európsky súd pre ľudské práva vytyčujú hranice, čoho všetkého sa vlastne týkajú. Práve preto, že vo viacerých prípadoch už rozhodli v rozpore s úmyslom zákonodarcu, začínajú byť registrované partnerstvá považované za „black box”. Nik presne nevie, čo ich prijatie bude znamenať do budúcnosti.
Judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva naznačujú, že súd si vybral líniu plnohodnotných registrovaných partnerstiev. Znamená to, že homosexuálne zväzky, ktoré nie sú plnoprávne s manželstvom, budú považované za problematické. Bude teda platiť pravidlo všetko alebo nič. Teda krajina bude buď musieť prijať všetko - manželstvá vrátane práva na adopcie či právo na asistovanú reprodukciu, alebo nič.
Strednú cestu považuje súd za najkontroverznejšiu.
Rozruch vzbudil prípad z Rakúska, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že ak zákon umožňuje adopciu dieťaťa heterosexuálnym párom, hoci nezosobášeným, musí tak urobiť aj v prípade homosexuálnych párov v registrovaných partnerstvách. Rakúsky ústavný súd tento rozsudok ešte rozšíril, dnes je tak možné v Rakúsku adoptovať si dieťa z domova aj pre ľudí rovnakého pohlavia, hoci zákonodarcovia to zákonom zakázali.
V inom prípade však Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že ak legislatíva krajiny umožňuje adopciu len manželským párom, nemusí toto právo rozšíriť aj na registrované partnerstvá. Pre Slovensko z toho podľa Lipšica vyplýva, že ak by sa na Slovensku uzákonilo registrované partnerstvo, mohla by zostať v platnosti súčasná právna úprava adopcie, nemusela by sa meniť.
O tom, že aj nadnárodné súdy, ktoré musí Slovensko rešpektovať, s touto témou vnútorne bojujú, svedčia aj pomery, v akých senáty vydávajú rozhodnutia. Napríklad v spomínanom prípade rakúskych adopcií bol verdikt prijatý počtom hlasov 10 ku 7. Pri takomto pomere možno rozhodnutie považovať podľa Daniela Lipšica za sporné.
Nepredvídateľnosť ďalších rozhodnutí súdov, ktoré majú moc nad zákonodarcami, sa javí ako najväčší problém pre nejaké kompromisné riešenie. Podľa hovorcu Aliancie za rodinu Petra Kremského by cesta k nejakej zmene mohla viesť cez malé úpravy konkrétnych zákonov, ktoré neberú do úvahy postavenie blízkej osoby.
.komu dieťa?
No aj čiastkové riešenia budú problematické. Život totiž prináša mnoho situácií, ktoré zákony zatiaľ neriešia. Ako reálny a akútny problém sa ukazujú prípady, keď spolu žijú napríklad dve lesby a jedna z nich má dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Ak by jedna z nich zomrela, partnerka by si podľa súčasných zákonov mohla dieťa osvojiť. Zákon to vo výnimočných prípadoch aj dovoľuje, pokiaľ je to v záujme dieťaťa. Posúdiť to však musí sudca, nie je to automatický proces.
Ak by však žil biologický otec dieťaťa, bude mať prednosť. Toto však gejom a lesbám nevyhovuje. Lenže takto to funguje aj v prípade hetero páru – ak dieťa vychováva matka s novým partnerom a biologický otec žije, tak v prípade, že matka zomrie, otcovské práva sú stále zachované a partner matky sa nestáva rodičom dieťaťa.
Ako riešiť situáciu, keď je darca anonymný alebo má lesbický pár dieťa vďaka centru asistovanej reprodukcie v zahraničí? A to nie je hypotetický problém, také páry tu už máme a obaja partneri chcú byť plnohodnotnými rodičmi. Legislatíva bude musieť na tento jav zareagovať a vyriešiť ho. Neistú právnu situáciu týchto detí uznáva aj Aliancia za rodinu. „Určite existuje možnosť úpravou existujúcich zákonov a je na politikoch, aby našli cestu,“ hovorí Peter Kremský z Aliancie za rodinu. Iná situácia je pri adopciách, ktoré sa týkajú nebiologických detí. Ide o špecifický druh rodičovstva, pre ktorý sa uchádzači vyberajú a preverujú.
Téme náhradného rodičovstva sa v mimovládnom sektore dlhodobo venujú dve rešpektované organizácie – Úsmev ako dar a Návrat. Ani ľudia, ktorí vedú tieto organizácie a dôverne poznajú zlo, ktoré spôsobujú detské domovy, neprinášajú spoločnú a jednoznačnú odpoveď na otázku, či povoliť adopcie pre gejov a lesby. Šéf Úsmevu ako dar Jozef Mikloško v rozhovore pre SME povedal, že v referende bude hlasovať za to, aby nebolo umožnené párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. „Dieťa potrebuje mužský a ženský vzor. Ja to trošku vnímam aj tak, že je to proti prírode a zdravému rozumu,” vysvetlil svoj jednoznačne odmietavý postoj Jozef Mikloško.
Predseda združenia Návrat Marek Roháček je vo svojich vyjadreniach oveľa opatrnejší. Ale nie preto, že by sa alibisticky vyhýbal odpovedi, ale preto, že, ako priznáva, sám je v tejto otázke vo vývoji. „Diskusia, ktorá nás teraz čaká, nie je jednoduchá. Každá spoločnosť si ju však musí prejsť,” pripomína Marek Roháček. Podľa neho nie je možné, aby sme mechanicky prevzali to, čo si uzákonili iné krajiny. „Aj ony si prešli dlhou diskusiou, až potom prišlo politické rozhodnutie. A adopcia je až posledný a najcitlivejší právny krok, najprv treba hovoriť o formách partnerstva.” Marek Roháček je tiež presvedčený, že v celej diskusii sa miešajú individuálne a skupinové práva a najmä sa nadužívajú niektoré ľudské práva, medzi nimi aj právo na dieťa. „Tie práva treba kompenzovať ľudskými zodpovednosťami.”
Roháčkove slová dokresľuje aktuálne vyjadrenie Amnesty International Slovensko, že zákaz adopcie detí pármi rovnakého pohlavia porušuje Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Amnesty vyhlasuje, že štáty musia zabezpečiť, aby každý mal rovnaké rodičovské práva a povinnosti bez ohľadu na manželský stav. Hľadanie čo najlepšieho a najprijateľnejšieho riešenia tak bude komplikovať tlak rôznych ľudskoprávnych organizácií, ktoré za všetkým vidia diskrimináciu menšín či žien.
Diskusia a hľadanie dobrého riešenia môže trvať dlhé roky. No ak gejský či lesbický pár túži prijať cudzie dieťa a vychovávať ho, je tu aj iná možnosť ako adopcia – pestúnstvo. Združenie Návrat dlhodobo pripomína, že na Slovensku chýbajú pestúnske rodiny, do ktorých môže ísť oveľa viac detí ako na adopciu. Práve pestúnstvo je ešte efektívnejší spôsob, ako vyprázdňovať detské domovy, než adopcia. Ak by sa aj pár rovnakého pohlavia rozpadol, pri pestúnstve je potom jednoduchšie riešiť potreby dieťaťa. Pestúnstvo vo svojom oficiálnom vyjadrení k referendovej otázke o adopciách pripomína aj Návrat. Peter Kremský z Aliancie za rodinu tiež pripomína, že takáto možnosť (pestúnstvo pre páry rovnakého pohlavia) je možná podľa slovenských zákonov aj teraz. „Podľa našich informácií ju však homosexuálna komunita nevyužíva,” dodáva Peter Kremský.
.ďalšia taktika
Práve registrované partnerstvo bude métou, na ktorej presadení bude pracovať nezisková organizácia Inakosť. Martin Macko tvrdí, že gejské a lesbické páry sa chcú brať z rovnakých dôvodov ako všetci ostatní, aby vyjadrili vzájomnú lásku, zámer zostať spolu po zvyšok života a aby si upravili praktické otázky spolužitia v domácnosti. „Preto plánujeme otvoriť verejnú diskusiu o právnom uznaní rodín párov rovnakého pohlavia a bližšie ich predstaviť slovenskej verejnosti.“
Na otázku, či na referende vidí aj nejaké pozitíva, odpovedal, že ak nejaké vôbec sú, tak to bolo to, že motivovalo mnohých gejov a lesby k verejným vystúpeniam. „Ukazuje sa, že takáto odvaha na úkor ochrany vlastného súkromia je nevyhnutná na odstránenie obáv verejnosti.“ Macko však pripomína aj inú vec: referendum ukázalo, aké mimoriadne dôležité sú pre ľudí na Slovensku rodinné hodnoty. „Pritom nezáleží na tom, či sa na referende zúčastnili, alebo nie. Ľudia, ktorí hlasovali áno, tak urobili pravdepodobne aj z obavy, že ich rodiny by mohli byť ohrozené, keby štát poskytol rovnakú ochranu aj rodinám párov rovnakého pohlavia, ktoré zatiaľ ešte nemali veľa možností osobne spoznať.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.