Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Integrácia v Belgicku zlyhala

.časopis .téma

Veľmi krátko po útokoch na redakciu časopisu Charlie Hebdo v Paríži dostala Európa úder z ďalšej strany: v Belgicku ozbrojené zložky len tak-tak prekazili údajne podobný atentát, ktorý plánovali džihádisti. Pri zásahu v 55-tisícovom belgickom meste Verviers zahynuli dvaja islamskí militanti. Podľa čiastočných identít, ktoré minulý týždeň zverejnila polícia, šlo o Belgičana marockého pôvodu Sofiana A., narodeného v roku 1988, a Belgičana Khalida B., narodeného v roku 1991. Bruselský súd zároveň predĺžil čas zadržania podozrivých v súvislosti s týmto prekazeným atentátom. Pod vojenským dohľadom zostali v Belgicku napríklad židovské školy a iné miesta, na ktoré by militanti mohli zaútočiť.

Problém Belgicka s časťou moslimskej menšiny nie je nový. Moslimovia tvoria z belgickej populácie odhadom 6 percent (čo je vyše 600-tisíc ľudí). Marockí a tureckí prisťahovalci sem začali prichádzať od šesťdesiatych rokov a bola to politika podporovaná štátom, ktorý potreboval obsadiť pracovné miesta v ťažkom priemysle – v oceliarstve či uhoľnej ťažbe. Tu sú korene súčasných belgických moslimov. Mnohí z nich, najmä v prvej generácii, sa v spoločnosti dobre uplatnili a dokonca, píše historik a arabista Pieter Van Ostaeyen, ktorý sa zaoberá problematikou džihádistov z Európy, podarilo sa im relatívne asimilovať. Zákon im umožnil presťahovať do Belgicka aj svoje rodiny. Politika podporujúca gastarbeitrov sa v roku 1974 ukončila. Značná časť moslimov však v Belgicku zostala a moslimská komunita rastie vďaka populačnému prírastku i vďaka tomu, že tu žijúci moslimské rodiny hľadajú partnerov do manželstva pre svoje deti v „starej vlasti“, a tí/tie potom prichádzajú do Belgicka. A práve druhá či tretia generácia belgických moslimov je tá problematická: má sklony k radikalizácii. Projekt integrácie sa v Belgicku zjavne nevydaril.
Pieter Van Ostaeyen opisuje problémy s moslimskou menšinou, ktoré sa vyhrotili ešte v 90. rokoch. Šlo o drogovú kriminalitu, krádeže a ďalšie trestné činy, ktorých sa dopúšťali tunajší Maročania. „Mesto Melechen získalo prezývku Chicago na rieke Dijle, také extrémne boli štatistiky o tamojšej zločinnosti... ďalšie flámske mestá čelili rovnakému problému a v Bruseli boli dokonca celé zóny, kam človek, ktorý nechcel mať problémy, radšej nevkročil.“ Vznikla atmosféra nedôvery a strachu. Z nej profitovali populistické politické strany ako Vlaams Blok, ktoré však problémy skôr rozdúchavali ako riešili.
Dnes je najväčším problémom fakt, že niektorí z belgických moslimov sa radikalizujú a odchádzajú bojovať za svoju interpretáciu islamu do Sýrie či do Iraku, a ak sa odtiaľ vrátia, môžu predstavovať vážnu hrozbu pre Belgicko. Podľa Van Ostaeyenovho výskumu bolo v Sýrii v istom momente aktívnych okolo 438 belgických občanov, z toho 132 osôb identifikoval so svojím tímom tak, že vedia ich meno, vek, rodné mesto v Belgicku.  Najmenej 35 z týchto bojovníkov v Sýrii tvoria ženy. Najstarší bojovník má 68 rokov, najmladší len štrnásť. Väčšina z bojovníkov mala a má kontakty s organizáciou Sharia4Belgium, ktorá v Belgicku aktívne presadzuje nastolenie islamského práva. Vláda odhaduje, že až 90 ľudí sa zo Sýrie vrátilo do Belgicka.
Na otázku .týždňa, ako vníma perspektívu moslimských populácií v Európe – a perspektívu Európy, kde žijú rôzne moslimské menšiny – odpovedal Van Ostaeyen takto: „Moslimská populácia Európy nie je jednoliata. Vyznáva rôzne interpretácie islamu. Je pravda, že pohľad salafistických džihádistov nepripúšťa, že by demokratický systém mohol byť kompatibilný s ich náboženskými pravidlami a praktikami. To vyvoláva obavy. Momentálne sa však najväčšmi bojím priepasti, ktorá sa prehlbuje medzi moslimskou komunitou a Európanmi, lebo iracionálny strach z moslimov rastie. A presne to je aj cieľom niektorých teroristických džihádistických skupín – to títo ľudia profitujú zo strachu, ktorý vytvorili.“ A či vidí nejakú pozitívnu politiku, ktorá by dávala v tejto situácii nádej? „Obávam sa, že tón, ktorý v súčasnosti používajú niektorí politici, nebude mať pozitívny efekt. Ľudia sa obávajú toho, čo sa deje, ale sú slepí voči príčinám. Zatiaľ zo strany politikov nevidím pozitívny prístup, iba novú a novú represiu.“

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite