Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Študenti v reverendách

.časopis .reportáž

Už viac ako dvadsať rokov pripravuje študentov Kňazský seminár sv. Františka Xaverského v Badíne pri Banskej Bystrici. Po rokoch konjunktúry na prelome milénia, keď sem chodilo 110 bohoslovcov, navštevuje dnes seminár 34 študentov.

.moderne riešená budova je najmladšia spomedzi všetkých seminárov na Slovensku, postavili ju v rokoch 1991 až 1993 z iniciatívy sídelného biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Pri vchode víta návštevníkov 2,5 metra vysoká bronzová socha patróna seminára, sv. Františka Xaverského,  španielskeho spoluzakladateľa Spoločnosti Ježišovej a ochrancu svätých misií.
V piatok predpoludním je obrovská vstupná hala prázdna. Iba v čase prestávok na pár minút ožije ruchom seminaristov. Niektoré zo siedmich sestier kongregácie vykupiteliek sa starajú o servisné záležitosti: umývajú podlahy alebo pripravujú obed v jedálni. V hale, ktorej dominuje bronzová busta pápeža Jána Pavla II., vládne prítmie. Počas existencie seminára sem zavítalo množstvo návštev, najvzácnejšou bol v septembri 2003 pápež Ján Pavol II. V kaplnke požehnal novú oltárnu mozaiku od Marka Rupnika, nakrátko sa tu stretol so seminaristami, predstavenými, vyučujúcimi, rehoľnými sestrami, zamestnancami a biskupmi zo svojho sprievodu. Pápež vyjadril želanie vidieť seminaristov v nových reverendách, zaskočení bohoslovci mu to s radosťou splnili.

.opustíme všetko, dostaneme všetko
Dominik Kučera z Kováčovej je seminarista v treťom ročníku. V piatok predpoludním mierne nervózny čaká vo vstupnej hale na skúšku zo spevu a evanjelia. „Bola to túžba po kňazskom povolaní a túžba slúžiť druhým ľuďom,“ opisuje svoju motiváciu vstúpiť do seminára. „U nás v rodine nemáme kňazov. Moji rodičia boli celkom radi, že konečne sa jedno zo šiestich detí odhodlalo ísť do kňazstva. Aj ja zápasím s vnútornými pochybnosťami, ako každý, napokon je to pri tomto povolaní normálne, ale Pán Boh nám vždy pomôže.“
Kučera úprimne hovorí, že počas skúškového obdobia je to vždy kritické, mal aj pochybnosti, či zvládne náročné štúdium, no napokon to vždy prekonal. Nápomocní sú aj otcovia špirituáli. Klasickou otázkou, ako hovorí, je vzťah k ženám a potreby celibátu. „Opustíme všetko, ale dostaneme všetko. Vzdáme sa rodiny, ale čo by sme neurobili pre Božie kráľovstvo,“ vraví s úsmevom mladý muž.

.analógie s medicínou
V poradí tretím rektorom od založenia seminára je už štvrtý rok Ján Viglaš. Hovorí, že seminár bol od začiatku dimenzovaný na desať až dvanásť seminaristov pre každý zo šiestich ročníkov. Maximum seminaristov, okolo 110, tu bolo okolo roku 2000. „Očakávalo sa už v 90. rokoch, keď sa to plánovalo, že po niekoľkých rokoch vlna záujmu o štúdium opadne. Vtedy chcelo ísť do seminára veľa kandidátov, ktorí za komunizmu nemohli študovať, lebo počty boli vtedy limitované,“ vysvetľuje rektor Viglaš. Dnešný stav, keď je tu 34 bohoslovcov, plus 12 rehoľných bratov benediktínov a dominikánov, považuje za primeraný. „Pokrýva to potreby diecézy, aj to vykrýva straty úmrtím kňazov alebo ich odchodmi na dôchodok,“ dodáva rektor.
Uchádzač o prijatie do seminára musí spĺňať niekoľko podmienok. V prvom rade musí byť katolík a musí mať absolvované základné sviatosti – sväté prijímanie a birmovku. Ďalej sa predpokladá, že je slobodný. Občas sa vyskytnú aj prípady starších seminaristov, ktorí sú či boli ženatí. V takom prípade to musí byť po dohode s biskupom, ktorý uzná, že manželka uchádzača s jeho štúdiom za kňaza súhlasí, alebo ide o vdovca. V Banskobystrickej diecéze majú v súčasnosti jedného vdovca, ktorý po rokoch samoty vstúpil do seminára, na akademickú aj duchovnú formáciu.
Uchádzač musí mať ďalej skončenú maturitu. Preferovaní sú absolventi gymnázií, ktoré obvykle poskytujú lepšiu prípravu na humanitné smery ako technické školy. Gymnazisti mávajú zvyčajne aj lepšie rozvinuté abstraktné myslenie a nemajú také problémy s filozofiou a s jazykmi – v seminári sú základy gréčtiny, hebrejčiny aj latinčina. Ďalšou z podmienok je odporúčanie od farára z miesta trvalého bydliska alebo od kňaza, ktorý uchádzača osobne pozná. Jeho svedectvo je významný faktor pri rozhodovaní o výbere na štúdium.
Rektor Viglaš zdôrazňuje, že seminaristi nemajú určené, kam pôjdu po škole. Platí tu istá analógia s medicínou – špecializácia je možná až po absolvovaní štúdií. „U nás väčšina kňazov končí vo farskej pastorácii. Ale už počas štúdia sledujeme tých, ktorí sú intelektuálne nadaní a majú na to, aby šli na postgraduálne štúdiá. Môžeme s nimi počítať ako s budúcimi vyučujúcimi pedagógmi, prípadne biskup potrebuje špecialistu na konkrétnu oblasť, napríklad na cirkevné právo. Každá diecéza musí mať zriadený svoj diecézny cirkevný tribunál. Tam potrebuje mať niekoľkých kňazov, ktorí majú doktorát z cirkevného práva,“ vysvetľuje Viglaš.
Takže bohoslovci nemajú špeciálne určenie. Dokonca aj tí, ktorí od začiatku inklinujú k niektorému druhu pastorácii – napríklad v nemocnici alebo v hospici –, sa budú špecializovať, až keď skončia základné štúdiá. Je dôležité, aby prešli normálnou farskou pastoráciou, podobne ako lekári. Aj tí, kým dostanú atestáciu, musia prejsť viacerými oddeleniami.

.ponuka milujúceho Boha
Študent šiesteho, teda najvyššieho ročníka Radovan Hasík má 33 rokov. Pred prijatím do seminára už absolvoval konzervatórium a vysokú školu hudobnú vo Viedni. Pochádza z Blatného pri Senci, no na stredné Slovensko išiel študovať preto, lebo je člen Komunity Emanuel a určilo sa, že kňazi z tejto komunity budú formovaní v Badíne. Po skončení seminára ostáva v Banskobystrickej diecéze ako kňaz, teraz je diakon. Počas nášho rozhovoru ponad Badín prelietavajú vojenské stíhačky z neďalekej leteckej základne Sliač.
„Čo bolo najťažšie? Asi zrieknuť sa svojich predstáv a prispôsobiť sa pravidlám, ktoré tu vládnu. Človek si nemôže robiť len to, čo chce. A ego má niekedy tendenciu sa búriť. Ide aj o komunitný život, o schopnosť vychádzať s tými, ktorí vám nie sú až takí blízki,“ opisuje úprimne Hasík.  „Alebo vzťah k ženám. Mal som štyri roky dievča, ešte pred seminárom a dodnes z tohto vzťahu čerpám. Som vďačný za to, že som mohol objaviť, že som schopný sa zaľúbiť ako každý normálny muž a aj za to, že láska bola opätovaná. Vzťah je dnes už ukončený.“
Ako veriaci dospievajúci chalan si aj Hasík kládol otázku, čo chce robiť so svojím životom. A keďže jeho život smeroval k Bohu, tak sa ho pýtal úplne jednoducho: Bože, aký je tvoj plán pre môj život?  Veril, že Boh chce pre neho len to najlepšie. Vnímal v srdci pozvanie od Boha darovať mu život takýmto spôsobom. Postupne sa to v ňom očisťovalo a stále to pretrvávalo, a to bol dôvod, prečo túto otázku začal brať vážne. Zdôrazňuje, že to bolo na báze vzťahu, nie nijaká jeho abstraktná vyrobená túžba, ale volanie a ponuka milujúcej osoby, Boha, ktorý mu predostrel pred oči kňazstvo. Ani Hasík nemal v rodine kňaza.

.náročné kritériá
V seminári v Badíne majú obvykle toľko uchádzačov, koľko ich môžu prijať. Tento školský rok sa ich hlásilo deväť, na prijímacie skúšky ich prišlo šesť a prijali štyroch.
„Sme rozhodnutí nezobrať ani jedného, ak nebude spĺňať kritériá. Sme rozhodnutí nepodliezať latku,“ hovorí odhodlane rektor Viglaš a pokračuje: „Stáva sa, a nie zriedka, že ak na to študent nemá intelektuálne, skončí už v prvom ročníku. Pred tromi rokmi sme mali študenta, ktorý ‚to zabalil´ už po dvoch mesiacoch – nevrátil sa do školy zo sviatkov Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých. Niektorí už v prvom semestri neurobia ani opravné termíny a sú v zmysle vysokoškolského zákona vylúčení zo štúdia. Môžu sa potom prihlásiť znova a môžu požiadať o uznanie tých skúšok, ktoré sa im podarilo urobiť. Mali sme taký prípad, ale po dvoch rokoch to ten študent aj tak nechal.“
Častejší prípad je, že už pri prijímacích pohovoroch sa ukáže, že uchádzači nespĺňajú osobnostné predpoklady. Veľa napovedia povinné psychotesty. Badín je nielen kňazský seminár, ale aj teologický inštitút, čo je vysunuté pracovisko Bohosloveckej fakulty so sídlom v Bratislave. Okrem 34 bohoslovcov tu teda študuje aj 12 príslušníkov rehoľných rádov, ktorí potrebujú absolvovať akademickú formáciu. Ak chcú byť kňazmi, musia mať teologické vzdelanie.
Biskup vie, že ani z tých 34 bohoslovcov nemusia všetci skončiť ako kňazi. Už počas štúdia sa stáva, že niektorí si to rozmyslia – len dokončia teologické štúdiá, ale s formáciou skončia. Využitie absolventov je široké. „Viem o viacerých absolventoch, ktorí ako magistri z nášho seminára skončili v rozhlase alebo v iných médiách, ale aj na úradoch. Tí, ktorí skončia tieto štúdiá a majú aj štátnice z pedagogiky, majú kvalifikáciu na to, aby mohli vyučovať náboženstvo. Aj keď dnes to už nie je veľmi žiadané. Máme dosť katechétov, laikov so skončenou teológiou, čo bola podmienka, aby mali solídne vzdelanie. Títo študenti môžu vyučovať náboženstvo,“ vysvetľuje rektor Viglaš.

.bežný deň seminaristu
Seminár má svoj režim, ktorý musia bohoslovci dodržiavať. V bežné pracovné dni je budíček ráno o pol šiestej. O šiestej je svätá omša spojená s rannými chválami, potom polhodinové rozjímanie, okolo štvrť na osem sú raňajky a o ôsmej sa začínajú prednášky. Tie trvajú do pol jednej, potom je krátka modlitba v kaplnke a o trištvrte na jednu je obed. Potom majú voľno – nižšie ročníky majú od štvrť na štyri čas na štúdium, večer o štvrť na sedem majú spoločné vešpery – večerné chvály a o pol siedmej večeru. Po večeri je voľno a o trištvrte na deväť kompletórium, čo je modlitba pred nočným spánkom. O pol desiatej je večierka.
Vo voľnom čase majú seminaristi k dispozícii telocvičňu a posilňovňu, v lete futbalové ihrisko na dvore. V čase voľna môžu ísť aj na vychádzky do prírody alebo do mesta. Domov sa študenti seminára dostanú iba počas sviatkov – Pamiatky zosnulých, Vianoc, Veľkej noci – a prázdnin. Náročná formácia sleduje jediný cieľ: čo najlepšiu prípravu na kňazskú službu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite