Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Taký punkový život

.peter Bálik .časopis .kultúra

Mal skvelý džob v architektonickej firme, ale nakoniec sa rozhodol, že sa bude živiť hudbou. Mal skvelú skupinu Noisecut, ale po tragickej smrti speváčky Betky kapela zanikla. Nevzdal sa a presadil sa s kapelou Zlokot. Erik „Losos“ Horák.

.erik, ty si vyštudovaný architekt. Ako si sa vlastne dostal k hudbe?
S hudbou som začal pomerne neskoro. Vždy som ju mal rád, ale nikto v rodine nebol hudobníkom, nikto ma k nej neviedol a ani mi nenapadlo hrať na nejaký nástroj. Až v poslednom ročníku na gymnáziu ma kamarát naviedol, aby sme začali hrať na gitare. Potom som prešiel na basgitaru.

.asi preto, že má iba štyri struny.
Hlavne preto, že sa mi páčilo ako hrá Sting v The Police. Na vysokej škole mi jeden kamarát ukázal primitívny program na vytváranie hudby. Vtedy som počúval džez a artrock, no keď som v rádiu Ragtime raz v noci počul Roni Size, prehodil som výhybku a úplne som prepadol elektronickej hudbe, čo mi zostalo doteraz.

.ale šiel si na architektúru. Prečo?
Vtedy mi vôbec nenapadlo, že by som mohol hrať a nahrávať. Vedel som celkom dobre kresliť, a tak som sa prihlásil na architekturu. Na vysokej škole som začal hrávať s Medom. Tam som hral trochu na base, gitare a bicích.

.z Medu si odišiel preto, že si stretol Betku Majerníkovú a založili ste Noisecut?
Noisecut začal fungovať paralelne s Medom. Dal som si inzerát v hudobninách na nástenku, že basgitarista hľadá kapelu. Predavačom bol Jano Šimúnek, ktorý sa naň každý deň pozeral, až mu po pol roku napadlo, aby sa mi ozval. Hrával s jedným bubeníkom, ale chýbal im basák, a tak mi zavolal. Prišiel som na skúšku do DK Ružinov, obaja drvili podivné  veci v 5/4 alebo 7/4 takte. Bolo to kostrbaté, v niečom ma to však fascinovalo. Tak som sa k nim pridal a postupne som do kapely začal zakomponúvať elektroniku. Potom sme hľadali speváka, vystriedali sme rôznych, ale veľmi to nefungovalo. Betku som poznal dlhšie, ale keďže mám strašne nízke sebavedomie, tak som sa ju bál osloviť. Už vtedy bola geniálnou speváčkou, ktorá spievala v džezrockovej kapele Maus. Raz som ju stretol v meste a spýtal som sa jej, či by to nechcela s nami skúsiť. Prišla na skúšku a už s nami zostala.

.každým albumom sa Noisecut stále zlepšoval.
Som vďačný za to, že sme išli hore postupne. Najpr sme boli radi, že máme nejaký koncert, potom sme boli radi, keď začali chodiť ľudia, potom nás začali hrávať na Rádiu_FM. Každým albumom to išlo vždy o kúsok vyššie. Zlomový bol pre nás album Bliiizko, na ktorom sme chceli mať výborný zvuk, s ktorým nám pomohol producent Ecson Waldes. Postupne sme sa učili. Na poslednom albume Háj a lov, ktorý sme už nestihli hrať naživo, Betka spieva najlepšie a má tam aj najlepšie texty. Snažili sme sa, aby naše pesničky mali zmysel. Viem, že keby tu ešte bola, tak by sme boli ešte lepší.

.ako ste s Betkou vymýšľali pesničky?
Tak tie sme sa tiež učili robiť. Keď sa dnes pozriem na prvé dva albumy, tak si poviem, chúďa Betka! Spravil som podklad na pesničku s hotovými aranžmi a Betka do toho musela vsadiť svoj spev. Inak sme to robiť nevedeli. Spomínam si, že sme na chate nahrávali album, ona ležala na posteli a písala text na pesničku. Keď nahrala spev, povedal som jej, že je to úplná blbosť, to tam predsa nemôžeme dať. Odišla urazená naspäť do izby, pár hodín sa so mnou nebavila, a potom som našiel na vankúši list, kde napísala, že mám pravdu. Bolo to milé, nevedela mi to síce povedať do ksichtu, ale nakoniec vedela uznať, že to nie je dobré. Ale to bola asi jej jediná slabina, bola úžasná speváčka a hlavne úžasný človek.

.počas existencie Noisecutu si žil istý čas v Írsku. Prečo?
Robiť v dobrej firme za dobré peniaze bolo u nás takmer nemožné, tak sme si s kamarátom povedali, že pôjdeme von. V Írsku bol v tom čase veľký stavebný boom a ja som tam mal za týždeň prácu. Vymenil som tam viac firiem a aj som niečo zarobil, ale prišiel som na to, že hudba znamená pre mňa viac ako architektúra. Noisecut fungoval bezo mňa, čo ma tiež štvalo. Tak som sa vrátil domov. Neviem si predstaviť žiť niekde inde než na Slovensku.

.aký je rozdiel medzi írskym a slovenským developerom?
Mám pocit, ze v Írsku platia pravidlá. Napríklad v  Dubline neboli a nie sú žiadne výškové budovy, lebo je to tak zaregulované, a všetci to rešpektujú. Na Slovensku vyrastajú výškovky hlava-nehlava, búrajú sa krásne staré fabriky, ktoré sú našou históriou. Nechcem generalizovať, ale časť slovenských developerov sú vagabundi, ktorých jediným cieľom je minimalizovať náklady a maximalizovať zisk, a tam sa začína aj končí architektúra. Už v prvotných krokoch hľadajú legálne aj nelegálne cesty, ako na pozemku, kde legislatíva povoľuje 5 000 m2, postaviť 9 000 m2. Chýba vzťah k mestu, túžba vytvoriť niečo pekné alebo výnimočné. Ale čo sa dá čakať, keď veľká skupina ľudí oplývajúca kapitálom na Slovensku ho získala tunelovaním a pochybnými privatizáciami po revolúcii.

.hovorí sa, že písať o hudbe je ako tancovať o architektúre. Ty si zažil obe povolania, v čom vidíš najväčší rozdiel?
Architektúra je umenie aj technická vec. Keď vymýšľaš budovu, má to veľa spoločné s tvorbou, no potom sú tam technické veci, kde si limitovaný rôznymi zákonitosťami vrátane tých finančných. Nikto ťa nezavrie do basy, keď napíšeš zlú pesničku. V hudbe je dovolené oveľa viac, môžeš použiť disharmóniu, ak je na správnom mieste, ale v architektúre nemôžeš spraviť tenký stĺp, lebo budova ti spadne.   

.ako si sa dozvedel, že Betka už nie je medzi nami?
Bol som v robote, volal mi gitarista Jano, či som čítal správy, že 33-ročná vodička Hondy nabúrala pri Čiernej Vode a zahynula. Hovorím, že je to blbosť, to určite nebude Betka. Volal som jej, ale nedvíhala, až neskôr sa Jano dovolal jej manželovi, ktorý potvrdil, že to bola ona. Odišiel som z roboty a tri dni som sa v nej neukázal. Betku som poznal trinásť rokov, spolu s ňou skončil aj Noisecut. To obdobie po jej smrti bolo veľmi ťažké. Nikdy predtým som niečo také traumatizujúce nezažil.

.paradoxne v tom čase si sa postavil na vlastné nohy, opustil si stabilný džob a rozhodol si sa, že sa budeš živiť hudbou. Prečo?
S Noisecutom sme mali rozlúčkový koncert na festivale Grape, na ktorom spievala aj Zdenka Predná. Oslovila ma, či nechcem produkovať jej nový album. Architektúry som mal v tom čase plné zuby, dodnes nechápem, ako niektorí slovenskí hudobníci dokážu robiť svoj džob a hrať zároveň aj hudbu. Neviem sedieť na dvoch stoličkách. Keď ma Zdenka oslovila, pochopil som, že to nemôžem robiť súbežne s robotou, a tak som si dal mesiac neplatené voľno s tým, že sa do firmy potom vrátim. Zdenka z toho nakoniec čiastočne vycúvala, a tak som sa chcel vrátiť do firmy. Ale šéfovia nerátali s tým, že sa vrátim, a tak som bol prepustený. A ako to v živote býva, ešte ten mesiac mi zavolali štyri rôzne kapely, že ma chcú za producenta. Mal som šťastie začiatočníka. Odišiel som z roboty a robota prišla za mnou. Hudbe sa venujem naplno dodnes, k architektúre sa už nechcem vrátiť.

.ty sa na Slovensku živíš alternatívnou hudby. Ako sa to dá?
Nepatrím medzi tých ekonomicky najúspešnejších, robím takmer výlučne s alternatívnymi kapelami. U mňa to je skôr dobrodružstvo. Nemám rodinu, je to skôr taký punkový život. Niekedy je to stres. Nemáš žiadnu prácu, potom je jej naraz veľa. Urobil som za krátky čas veľa pekných albumov, ale fungujem pomerne krátko, verím, že sa ešte stabilizujem. Našťastie je tu aj Zlokot, keď máme viac  koncertov, aj ten niečo prihodí.

.zlokot bola pôvodne recesia, nie?
Na posledných koncertech Noisecutu s nami hrával Mario Marcinek na klávesoch a perkusiách. Bol skvelý metalový bubeník,  bolo mi ho ľúto, že ho vyhodili z každej skupiny, tak sme vymysleli kapelu, ktorá bude hrať tvrdú elektronicko-gitarovú hudbu. Hľadali sme speváka, ale nakoniec sme našli rapera Lyrika. Mário potom zavolal Stanku. Stretli sme sa v skúšobni a za pätnásť minút sme vymysleli prvú pesničku Rýl. To bol dobrý signál. Ale v skutočnosti sme si mysleli, že zahráme päť koncertov a nikto po nás ani neštekne.

.a Noisecut skončil a zrazu tu bol Zlokot.
Pamätám si na jeden hrozný večer krátko po smrti Betky. S Noisecutom sme hrali veľké koncerty, ale zrazu som bol som so Zlokotom v Martine, kde na nás prišlo len pár ľudí. Celá atmosféra tam bola zvláštna, bol som navyše úplne zdrvený z Betkinej smrti, mal som chuť skočiť z okna. Našťastie, v krátkom čase sa Zlokot rozbehol.

.bol pre teba Zlokot aj akousi hudobnou terapiou po smrti Betky?
Určite to pomáhalo. Zlokot oslovuje iných ľudí ako Noisecut. Nebol som nikdy frontmanom, takže stále veľa ľudí nevie, že som hral v oboch kapelách. Istí fanúšikovia sa ma pýtali, či je Zlokot  pokračovaním Noisecutu. To určite nie, aj keď je pravda, že niekoľko pesničiek Zlokotu bolo pôvodne robených pre Noisecut. V šuplíku som mal veľa vecí, a nie všetko Betke vyhovovalo. Dal som ich Lyrikovi a on k nim dopísal text. „Hit“ Zlokotu The Cure je v skutočnosti pesnička ešte pre Noisecut.

.prvý album ste nazvali Slowakische idiot, ten najnovší Slowakische genius. Podľa nového albumu to vyzerá, že prežívate skutočne dobré obdobie, nie?
Áno. Prvý album vznikol z absolútneho nadšenia, že všetci štyria robíme niečo nové. Pred vydaním prvého albumu sme sa však dostali do vážnej krízy, album dokonca ani nemal vyjsť. Lyrik ako človek z hiphopového prostredia mal dosť odlišné názory na fungovanie v rámci kapely, a v podstate sme sa  rozpadli. Dokázal však svoje postoje časom prehodnotiť, a dnes sú naše vzťahy lepšie ako kedykoľvek predtým. Hovorí o tom aj náš nový singel Wu wej. Chceme hneď začať robiť na treťom albume, máme víziu ďalšieho posunu. Ak náš zámer vyjde, bude to veľké prekvapenie.

.na festivale Waves sa riešila téma, či sa slovenská hudba dokáže presadiť v zahraničí. Ty si produkoval dosť slovenských albumov. Čo si o tom myslíš?
Rád by som tomu veril, ale nepovažujem to za reálne. Ani si nemyslím, že je to nejaká zásadná otázka. Špeciálne Zlokot je napríklad dosť postavený na textoch, netuším ako by ho vnímal zahraničný poslucháč.

.zlokot je zaujímavý aj tým, že má svoj vlastný špecifický humor, ktorému možno porozumieť len u nás. Kto je u vás hlavným strojcom bizarných vtipov?
Lyrik. Jeho texty sú intelektuálne, „buranské“ a úchylné súčasne. A sú autentické, pretože on taký presne je. Z toho vychádza aj humor a podivné prezentovanie kapely. Predháňame sa, kto vymyslí väčšiu debilitu, či už ide o tlačové správy, fotenie, alebo námety na klipy. Otázka je, nakoľko je toto celé prenosné na ostatných, ale sme vďační za menšiu, ale veľmi oddanú základňu.

Erik „Losos" Horák (38)/
Slovenský hudobník, basgitarista a producent. Presadil sa ako člen elektropopového zoskupenia Noisecut. S aktívnou hudbou začínal v bratislavskej skupine Med, neskôr založil spolu s Betkou Majerníkovou kapelou Noisecut, ktorá sa presadila na slovenskej a neskôr aj na českej scéne. Po smrti Betky sa kapela po štyroch albumoch rozpadla. Potom sa začal venoval hudobnej produkcii (Kolowrat, Zdenka Predná, Katarzia, Korben Dallas, Hviezda) a v súčasnosti pôsobí v skupine Zlokot, ktorá vydala dva albumy, posledný Slovakische Genius vyšiel práve v týchto dňoch. Je šesťnásobným držiteľom cien Radio Head Awards.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite