Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Môžu byť cigarety aj užitočné?

.peter Szolcsányi .časopis .veda

Traduje sa taká ľudová hlúposť, že vraj „všetko zlé je na niečo dobré“. Samozrejme, ide o exemplárny oxymoron, pretože iba máločo vskutku zlé môže byť naozaj na niečo dobré.

Stačí však zameniť definitivizmus „všetko zlé“ za reálnejší popis „niečo zlé“ a taktiež vymeniť sloveso „je“ za výraz „môže byť“ a cigarety sa v istom zmysle začnú javiť ako azda aj užitočná komodita. Aby nedošlo k nedorozumeniu: osobne považujem fajčenie za najhlúpejší a najabsurdnejší výmysel živočícha druhu Homo sapiens sapiens (sic!). Neexistuje totiž iný organizmus na tejto planéte, ktorý by (si) dobrovoľne a vedome takto ubližoval. A keďže ľudské zlozvyky a (seba)deštrukčné závislosti sa, žiaľ, korigujú pomerne ťažko, vyše miliarda fajčiarov na tejto planéte „vyhulí“ denne približne 15 miliárd kusov cigariet. Samozrejme, touto ich neuveriteľnou aktivitou sa vygeneruje rovnaký počet ohorkov spolu s tisícami ton popola. Nuž a práve tento nechutný fajčiarsky megaodpad je – paradoxne – vcelku dobre využiteľný na prospešné účely.

.špaky  
Použité cigaretové filtre predstavujú vážny environmentálny problém, napríklad len fajčiari v USA ročne odhodia trištvrte milióna ton špakov, čo predstavuje takmer polovicu odpadkov povaľujúcich sa na amerických cestách a chodníkoch. A keďže filtre sú vyrobené z pomerne odolného a najmä nebiodegradovateľného materiálu (acetátu celulózy), nepozbierané špaky môžu znečisťovať životné prostredie enormne dlho. Nedávno sa však juhokórejským vedcom podarilo jednoduchým spaľovaním (vysokoteplotnou pyrolýzou) v atmosfére dusíka transformovať cigaretové filtre na špeciálnu formu uhlíka, ktorá vykazuje unikátne fyzikálno-chemické vlastnosti. (Pre znalcov: ide o N-dopovaný mikroporézny hybridný uhlík). Zistilo sa totiž, že ten dokáže rýchlejšie uskladniť viac elektrickej energie než konvenčné materiály, dokonca aj v porovnaní so špičkovým grafénom. Otvárajú sa tým nielen nové možnosti vývoja vysokokapacitných kondenzátorov, ale zároveň aj rozumný spôsob likvidácie všadeprítomných špakov. Samozrejme, za predpokladu, že fajčiari sa budú disciplinovane zúčastňovať na ich organizovanej recyklácii a nebudú ich hádzať kade-tade navôkol seba. Nehovoriac už o tom, že použité cigaretové filtre sú zdrojom kontaminácie prostredia pre postupné uvoľňovanie sa rôznych toxických zlúčenín do okolitých pôd a vôd, čoho dôsledkom je napríklad aj likvidácia zelene a úhyn rýb. Na druhej strane, prekvapujúco ešte aj toto svinstvo sa dá predsa len užitočne využiť. Čínski výskumníci totiž nedávno prišli na to, že vodný extrakt zo špakov účinne bráni hrdzaveniu ocele, a to dokonca aj za drastických podmienok v prítomnosti horúcej kyseliny chlorovodíkovej. A navyše nie hocijakej ocele, ale práve toho typu, ktorý sa najčastejšie používa v technologických zariadeniach petrochemického priemyslu. Predbežné analýzy naznačujú, že za komerčne veľmi zaujímavý antikorózny efekt ohorkov sú pravdepodobne zodpovedné tabakové alkaloidy vrátane nikotínu.

.popol
Špaky však nie sú jediným (ne)žiaducim fajčiarskym odpadom. Horením tabaku a cigaretového papiera sa popri dyme generuje aj popol, ktorý všetkému, na čom uľpie, prepožičiava typický odpudivý zápach. Navyše ide o pomerne nebezpečný materiál pre obsah rôznych (an)organických jedov. A napriek tomu je možné cigaretový popol využiť na presne opačný účel – elimináciu toxického arzénu z pitnej vody. Samozrejme, až po patričnej fyzikálno-chemickej úprave popola. Tá je však pomerne jednoduchá a spočíva v jeho premytí kyselinami (chlorovodíkovou a dusičnou) a následnou impregnáciou získaného porézneho uhlíka oxidom hlinitým (aluminou). Nuž, a práve takto pripravený materiál sa ukázal  mimoriadne účinným filtrom na zachytávanie zlúčenín arzénu. V súčasnosti síce existuje niekoľko technológií na dekontamináciu vodných zdrojov, tie sú však zatiaľ drahé a tým pádom len obmedzene použiteľné v chudobných oblastiach alebo rozvojových krajinách, kde je problém najvypuklejší. Keďže pitie vody s nadlimitným obsahom arzénu spôsobuje vážne zdravotné problémy, v inkriminovaných krajinách (Čína, Mexiko, Čile) sa doposiaľ testovala jej detoxifikácia lacným a dostupným prírodným odpadom, ako sú banánové šupky alebo ryžové otruby, avšak zatiaľ len s malým úspechom. Naopak, spomínaný materiál na báze uhlíka, vyrobený z cigaretového popola, dokázal z kontaminovanej pitnej vody odstrániť takmer všetok arzén a znížiť tak jeho koncentráciu na úroveň stanovenú štandardmi WHO. Keďže fajčiarov na celom svete je obrovské množstvo, v súčasnosti nie je žiadny problém s produkciou cigaretového popola. Stačilo by ho na verejne dostupných fajčiarskych miestach pozbierať z popolníkov a následne ho transformovať na čosi naozaj užitočné. Aký by to bol nádherný paradox: toxický odpad z jednej absurdnej ľudskej aktivity by pomohol zabezpečiť pitnú vodu pre milióny ohrozených ľudí, pretože si ju predtým nepochopiteľne kontaminovali arzénom svojou nezodpovednou priemyselnou činnosťou. Raz darmo: ako hovorí ďalšia ľudová „múdrosť“ – klin sa klinom vybíja.
.autor je chemik.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite