Kto sadne do vlaku

Železničná spoločnosť musela dopĺňať svoje vlaky starými vozňami, ktoré si prenajala z Česka. Lenže tieto vozne sú staré, nevábne a cestujúci sa sťažujú, že aj smradľavé. Ak by vlaky mali byť raz alternatívou aj pre strednú či vyššiu strednú triedu, teda najmä pre tých, čo platia, tak určite nie v takejto podobe.
Tri príklady z okolia Bratislavy minulý týždeň. Pracovný deň okolo piatej. Vlak do Trnavy je starý, nie veľmi čistý, postriekaný grafitmi, takmer na každom koženkovom dvojsedadle sa usadil nejaký mladý muž či mladá deva. Len veľmi neochotne prekladajú tašku či skladajú nohy a pripúšťajú, že si k nim niekto prisadne, aby nemusel stáť. Sedadlá sú totiž nepohodlné a pre dvoch naozaj trošku úzke. Vo vozni je dosť hluk. Mladí muži sa na čomsi zabávajú, dlhovlasé dievča telefonuje tak, že všetci vo vozni počujú, že bola práve v Bratislave nakupovať a že sa jej teraz oplatí vyraziť za nákupmi aj viackrát týždenne. Keď je to teraz zadarmo. Študent na inom sedadle sa teší a chváli, že sa mu teraz oplatí chodiť z Pezinka na brigádu do Bratislavy.
Nie je to vlak, v ktorom by sa zástupca strednej triedy cítil dobre a bezpečne. Vlak z Bratislavy do Kútov je však nový, dvojposchodový, s elegantnou červenou farbou. Upracované ženy s nákupmi sa spokojne usadia do pohodlných sedadiel, podriemkavajú a pochvaľujú si, že si môžu vo vlaku oddýchnuť. V štátnom prepravcovi je to presne takto – raz môže prísť krásny nový stroj, inokedy musíte cestovať spustnutým smradľavým vlakom. Za tie isté peniaze, ak ste platiaci cestujúci.
Celkom inak je to na trase Bratislava – Komárno, ktorá mala to šťastie, že licenciu tu vlastní súkromný prepravca Regiojet. Aj tu už cestujú študenti či dôchodcovia zadarmo, vlak je v podvečernej špičke plný, ale všetci sedia. Na prvý pohľad je to celkom iný level cestovania. A nie je to vec náhody, na aký vlak natrafíte. Každý žltý vlak je rovnaký.
Cestujúci vie, že zakaždým pôjde v  čistom vlaku, kde sa bude cítiť príjemne a bezpečne. Sprievodkyňa je upravená, akoby išla do divadla, pekne oblečená a veľmi milá. Cestujúci si môže čítať časopisy, ktoré sa tu zadarmo ponúkajú. Toalety sú čisté, voňavé, nič na nich nechýba.
Zloženie ľudí je iné – nechýbajú síce študenti, dôchodcovia ani pracujúce ženy s nákupmi, ale je tu aj iná klientela. Muži v oblekoch, ktorí po celú cestu pracujú na laptopoch, ženy v biznisových kostýmoch, ktoré si celou cestou čítajú knihu. Mladý muž v značkovom oblečení, ktorý pracuje v IT-firme, si na tablete pozerá film. Aj mladík, ktorý nastúpi pod vplyvom alkoholu, sa v kultivovanom prostredí zahanbene stiahne na svoje sedadlo a neruší pokoj cestujúcich. Sprievodkyňa ho aj tak občas očkom skontroluje, či je všetko v poriadku.
Za oknami vlaku vidno dlhý rad stojacich áut, ktoré uviazli na prepchatých cestách smerom na Žitný ostrov. Človeku je jasné, že žltý vlak je skvelá voľba. Príjemné cestovanie, počas ktorého sa dá sedieť, driemať, čítať, pracovať – podobne ako sme to kedysi videli v britských filmoch, keď muži v elegantných oblekoch či upravené dámy dochádzali do centra Londýna v príjemných vlakoch.
Lenže súkromný prepravca so štátnou dotáciou je na slovenských koľajniciach výnimka. Súkromná konkurencia príde ešte na dlhšie trasy a zrejme prispeje k tomu, že sa cestovanie vlakom sociálne rozvrství. V štátnych vlakoch budú cestovať najmä študenti, dôchodcovia a sociálne slabšie vrstvy. Súkromné vlaky, kde sa človek vždy bude cítiť príjemne a bezpečne, budú vyhľadávať tí, ktorí za vlaky platia a sú ochotní priplatiť si za kvalitu.