Kreslo pre Františka Mikloška

Po novembri 1989 ich bolo viac. V tom čase sa uskutočnil výskum, po čom ľudia v Česku a na Slovensku túžia. Na Slovensku to bola túžba po sociálnych istotách. Tento sen pretrváva. Niektorí sme snívali o pokojnej spolupráci kresťanov a občianskej spoločnosti. Chceli sme ho realizovať politickou spoluprácou VPN, KDH a MNI. Pod náporom populizmu a nacionalizmu sa sen zrútil a dnes sa ešte viac komplikuje. Na Slovensku existoval aj sen o štátnej samostatnosti, ktorý sa naplnil 1. 1. 1993. Po novembri 1989 tu bol rovnako sen o obnove krajiny. V tom čase si cirkvi opravili a postavili svoje objekty, mestá a obce si opravujú historické jadrá a pamiatky, ľudia si opravujú svoje príbytky. Pred rokom 1998 vyrástol aj veľký sen o začlenení sa do západných štruktúr, ktorý sa potom šťastne naplnil.
Dnes prežívame dva protichodné sny. Jeden hovorí o každodennom budovaní slušnosti, korektnosti vzťahov a demokratických návykov, druhý hovorí o snahe zbohatnúť, zabezpečiť sa, často nevyberanými prostriedkami. Oba prechádzajú celou spoločnosťou. Zápas o podobu Slovenska tak pokračuje.
Slovensko je unavené, ale dostane sa z toho! Už bolo v horších situáciách a nakoniec sa vždy dokázalo vzopäť a ísť ďalej. Čo zmobilizovalo Slovensko v novembri 1989 alebo pred voľbami 1998? Aj to, že herci, intelektuáli, známe osobnosti chodili po Slovensku. Aj dnes treba chodiť do škôl, na univerzity a nabádať mladých ľudí, aby hľadali svoj osobný rozmer a svoju budúcnosť. Bude to trvať dlhšie, ale prinesie to ovocie.