Kým nie je známe odôvodnenie, prečo bola tretia otázka vylúčená ako rozporná s Ústavou SR, nedá sa o tom veľmi polemizovať. Ale bude zaujímavé spoznať, čo viedlo ústavných sudov k verdiktu, že práve a jedine táto otázka sa týka ľudských práv a slobôd. Vyslovím aspoň predpoklad – tento Ústavný súd ako celok dlhodobo zlyháva, takže aj teraz očakávam ústavne chabé, plytké a málo elegantné odôvodnenie.
Zatiaľ vieme len to, že registrované partnerstvá nebudú predmetom hlasovania a v dohľadnom čase tak nebudú zamedzené ústavnou silou. Toto mi síce obsahovo neprekáža, pretože registrované partnerstvá homosexuálov podporujem rovnako nahlas, ako podporujem ústavné zakotvenie manželstva muža a ženy. Ale bude mi veľmi prekážať, ak sa to docieli zlou argumentáciou súdu.
O zvyšných troch otázkach sa v referende hlasovať môže. Ale bude sa? A nemyslím teraz vôbec na to, či prezident referendum vyhlási. Prvýkrát máme dôstojnú hlavu štátu, takže toto beriem za samozrejmosť. Myslím, naopak, na iniciátorov referenda.
Totiž – keďže referendum nebude spojené s komunálnymi voľbami, nárástla náročnosť úlohy, aby k nemu prišla ústavou požadovaná polovica zo všetkých oprávnených voličov. Ak u iniciátorov referenda preváži presvedčenie, že dosiahnuť 50-percentnú účasť bez spojenia s inými voľbami je fakticky nemožné, hrozí, že zvolia úskok. Priznať, že referendum, uskutočnené samostatne, nie je pre väčšinu voličov dostatočne lákavé, totiž jemne relativizuje všeobecnú príťažlivosť cieľov Aliancie pre rodinu. Pokušenie bude potom jasné – referendum označiť radšej za zmarené, obviniť z toho prezidenta a Ústavný súd, tým sa vyhnúť konfrontácii s možnou voličskou pasivitou a aspoň takto udržať pri živote pocit, že národ za otázkami aktívne stojí.
Neviem, či to Aliancia za rodinu urobí. Dúfam, že nie. Ak už iniciovali referendum, potom je férové snažiť sa o jeho úspech aj bez barličky iných volieb. Ak ide naozaj o budúcnosť rodiny, je to predsa silnejšia téma, než nejaké voľby. Navyše, tie komunálne s ich pravidelne nizučkou účasťou by nadpolovičnú väčšinu aj tak nevygenerovali.
Ale aj z druhej strany hrozí nefér hra. Ak bude účasť na referende slabá, jeho kritici môžu podľahnúť pokušeniu vyhlásiť Alianciu za rodinu za blúznivcov bez dotyku s realitou a ich ciele za jasne odmietnuté. Lenže pasivita nie je odmietnutie. Stručne – ak bude neúspech referenda vykladaný ako úspech LGBT komunity, bude to tiež úskok. Jej úspechom by totiž bolo až úspešné referendum za ich deklarované ciele. A také tu predsa nehrozí.
Takže – hoci sa zdá, že referendum bude pre nízku účasť neplatné, vôbec si nemyslím, že jeho iniciovanie bolo zbytočné. Naopak, vytvorilo pre obe názorové strany priestor a šancu lepšie si sformulovať svoje názory a ciele a tiež sa naučiť navzájom aspoň trochu počúvať. Ak by boli nasledujúce mesiace aj o tomto, potom je referendum úspešné už teraz.
Zatiaľ vieme len to, že registrované partnerstvá nebudú predmetom hlasovania a v dohľadnom čase tak nebudú zamedzené ústavnou silou. Toto mi síce obsahovo neprekáža, pretože registrované partnerstvá homosexuálov podporujem rovnako nahlas, ako podporujem ústavné zakotvenie manželstva muža a ženy. Ale bude mi veľmi prekážať, ak sa to docieli zlou argumentáciou súdu.
O zvyšných troch otázkach sa v referende hlasovať môže. Ale bude sa? A nemyslím teraz vôbec na to, či prezident referendum vyhlási. Prvýkrát máme dôstojnú hlavu štátu, takže toto beriem za samozrejmosť. Myslím, naopak, na iniciátorov referenda.
Totiž – keďže referendum nebude spojené s komunálnymi voľbami, nárástla náročnosť úlohy, aby k nemu prišla ústavou požadovaná polovica zo všetkých oprávnených voličov. Ak u iniciátorov referenda preváži presvedčenie, že dosiahnuť 50-percentnú účasť bez spojenia s inými voľbami je fakticky nemožné, hrozí, že zvolia úskok. Priznať, že referendum, uskutočnené samostatne, nie je pre väčšinu voličov dostatočne lákavé, totiž jemne relativizuje všeobecnú príťažlivosť cieľov Aliancie pre rodinu. Pokušenie bude potom jasné – referendum označiť radšej za zmarené, obviniť z toho prezidenta a Ústavný súd, tým sa vyhnúť konfrontácii s možnou voličskou pasivitou a aspoň takto udržať pri živote pocit, že národ za otázkami aktívne stojí.
Neviem, či to Aliancia za rodinu urobí. Dúfam, že nie. Ak už iniciovali referendum, potom je férové snažiť sa o jeho úspech aj bez barličky iných volieb. Ak ide naozaj o budúcnosť rodiny, je to predsa silnejšia téma, než nejaké voľby. Navyše, tie komunálne s ich pravidelne nizučkou účasťou by nadpolovičnú väčšinu aj tak nevygenerovali.
Ale aj z druhej strany hrozí nefér hra. Ak bude účasť na referende slabá, jeho kritici môžu podľahnúť pokušeniu vyhlásiť Alianciu za rodinu za blúznivcov bez dotyku s realitou a ich ciele za jasne odmietnuté. Lenže pasivita nie je odmietnutie. Stručne – ak bude neúspech referenda vykladaný ako úspech LGBT komunity, bude to tiež úskok. Jej úspechom by totiž bolo až úspešné referendum za ich deklarované ciele. A také tu predsa nehrozí.
Takže – hoci sa zdá, že referendum bude pre nízku účasť neplatné, vôbec si nemyslím, že jeho iniciovanie bolo zbytočné. Naopak, vytvorilo pre obe názorové strany priestor a šancu lepšie si sformulovať svoje názory a ciele a tiež sa naučiť navzájom aspoň trochu počúvať. Ak by boli nasledujúce mesiace aj o tomto, potom je referendum úspešné už teraz.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.