.je les v tej moravskej dedine naozaj taký tmavý?
Je.
.aký zámer ste mali s Lubomírom Smékalom úplne na začiatku, predtým, ako ste začali písať scenár Díry?
Oslovil som Luboša s tým, že napíšeme scenár o stalkingu, ale on to odmietol. Nezaujímalo ho to. Tak nám nezostávalo nič iné, než hľadať niečo, čo sa nám obidvom bude páčiť. A to boli príbehy ľudí na dedine, na akej sme vyrastali.
.díra u Hanušovic nie je celkom komédia, však?
Mali sme veľký problém, ako ten žáner pomenovať. Nie je to totiž čistá komédia a nie je to ani dráma. Ja by som skôr povedal, že je to kronika dediny. Ale to sa nepáčilo distribútorom, a tak sme zostali pri „načernalé komedii”. Je to vlastne pomerne smutný film, no človek sa pri ňom aj baví. Sú miesta, na ktorých sa diváci smejú. Ťažko to pomenovať.
.česká kritika napísala, že je to film, ktorý sa hodí na festivaly, no nebude mať úspech v kinách. Doteraz ho však v Česku videlo viac než 140-tisíc ľudí. Čo na to hovoríte?
V žiadnom prípade to nebol film vytvorený pre festivaly. Veď to bola naša prvotina. Boli sme radi, že si to môžeme skúsiť, že sme na to dostali šancu. Je pre nás veľkým potešením, že hoci je ten film dosť ťažký na vnímanie, prišlo si ho pozrieť toľko divákov. Tých 140-tisíc ľudí je veľmi veľa. Máme z toho veľkú radosť. To, že film mal premiéru v Karlových Varoch, bol pre nás len príjemný bonus.
.spomínali ste Kaurismäkiho a bratov Coenovcov. Boli jeho filmy pre vás inšpiráciou?
Ja som už v Dejvickom divadle robil jeho Muža bez minulosti. Teraz budem vo Fínsku režírovať Kaurismäkiho hru Najal som si vraha. Coenovcov mám tiež veľmi rád. Režíroval som aj Rok na vsi bratov Mrštíkovcov, čo je tiež taká dedinská kronika. U Kairismäkiho a Coenovcov sa mi páči zmysel pre absurditu, čierny humor a spôsob snímania, u Mrštíkovcov porozumenie dedinskému prostrediu.
.v Kaurismäkiho filmoch sa často objavuje svetlo na konci tunela.
Ja viem, že Kaurismäki raz povedal, že úlohou režiséra je dávať ľuďom nádej a myslím, že sa o to usilovne snaží. Ja by som bol tiež veľmi rád, keby sa mi to darilo. Keď sa však pozerám na tie Kaurismäkiho happyendy, hovorím si: „Do prčíc, myslí to vážne?” Ako keby to bolo trošičku v úvodzovkách.
.záver Díry je z tohto hľadiska až dojímavý.
Bol by som rád, keby bol. Prijať svoj údel je totiž veľká vec. Keď to urobíte vedome, s tým, že tu v Díre budete vychovávať svoje dieťa, že vôbec budete mať dieťa, že tu ostanete a budete sa starať o chorú matku – v tom je veľká sila.
.vy ste hrali vo filme a seriáli Okřesní přebor fotbalového trénera. Nie je náhodou slávny fotbalista Milan Baroš práve z Vikantíc?
Nie, to si mýlite. Milan Baroš je z Vigantic. Obe sú na Morave, ale Vikantice nie sú Vigantice. (Smiech.)
Je.
.aký zámer ste mali s Lubomírom Smékalom úplne na začiatku, predtým, ako ste začali písať scenár Díry?
Oslovil som Luboša s tým, že napíšeme scenár o stalkingu, ale on to odmietol. Nezaujímalo ho to. Tak nám nezostávalo nič iné, než hľadať niečo, čo sa nám obidvom bude páčiť. A to boli príbehy ľudí na dedine, na akej sme vyrastali.
.díra u Hanušovic nie je celkom komédia, však?
Mali sme veľký problém, ako ten žáner pomenovať. Nie je to totiž čistá komédia a nie je to ani dráma. Ja by som skôr povedal, že je to kronika dediny. Ale to sa nepáčilo distribútorom, a tak sme zostali pri „načernalé komedii”. Je to vlastne pomerne smutný film, no človek sa pri ňom aj baví. Sú miesta, na ktorých sa diváci smejú. Ťažko to pomenovať.
.česká kritika napísala, že je to film, ktorý sa hodí na festivaly, no nebude mať úspech v kinách. Doteraz ho však v Česku videlo viac než 140-tisíc ľudí. Čo na to hovoríte?
V žiadnom prípade to nebol film vytvorený pre festivaly. Veď to bola naša prvotina. Boli sme radi, že si to môžeme skúsiť, že sme na to dostali šancu. Je pre nás veľkým potešením, že hoci je ten film dosť ťažký na vnímanie, prišlo si ho pozrieť toľko divákov. Tých 140-tisíc ľudí je veľmi veľa. Máme z toho veľkú radosť. To, že film mal premiéru v Karlových Varoch, bol pre nás len príjemný bonus.
.spomínali ste Kaurismäkiho a bratov Coenovcov. Boli jeho filmy pre vás inšpiráciou?
Ja som už v Dejvickom divadle robil jeho Muža bez minulosti. Teraz budem vo Fínsku režírovať Kaurismäkiho hru Najal som si vraha. Coenovcov mám tiež veľmi rád. Režíroval som aj Rok na vsi bratov Mrštíkovcov, čo je tiež taká dedinská kronika. U Kairismäkiho a Coenovcov sa mi páči zmysel pre absurditu, čierny humor a spôsob snímania, u Mrštíkovcov porozumenie dedinskému prostrediu.
.v Kaurismäkiho filmoch sa často objavuje svetlo na konci tunela.
Ja viem, že Kaurismäki raz povedal, že úlohou režiséra je dávať ľuďom nádej a myslím, že sa o to usilovne snaží. Ja by som bol tiež veľmi rád, keby sa mi to darilo. Keď sa však pozerám na tie Kaurismäkiho happyendy, hovorím si: „Do prčíc, myslí to vážne?” Ako keby to bolo trošičku v úvodzovkách.
.záver Díry je z tohto hľadiska až dojímavý.
Bol by som rád, keby bol. Prijať svoj údel je totiž veľká vec. Keď to urobíte vedome, s tým, že tu v Díre budete vychovávať svoje dieťa, že vôbec budete mať dieťa, že tu ostanete a budete sa starať o chorú matku – v tom je veľká sila.
.vy ste hrali vo filme a seriáli Okřesní přebor fotbalového trénera. Nie je náhodou slávny fotbalista Milan Baroš práve z Vikantíc?
Nie, to si mýlite. Milan Baroš je z Vigantic. Obe sú na Morave, ale Vikantice nie sú Vigantice. (Smiech.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.