Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

Hra o trofej Smeru

.fero Múčka .časopis .téma

Až keď sa Milan Kňažko zotavil z prehry v prezidentských voľbách, pochopil, akú dobrú komunálnu kampaň si spravil.

Keď Milan Kňažko skončil v prezidentských voľbách už v prvom kole, a to až na štvrtom mieste a s veľkým odstupom, hĺbku jeho sklamania bolo cítiť z jeho pohľadu ešte dlho. Z brehov sa vylialo, keď pred druhým kolom odmietol prísť podporiť Andreja Kisku.
Nedá sa staviť na to, že úmysel ľudí, ktorí podporili Kňažka počas kampane, bol naozaj ten, aby sa stal prezidentom. Možno im išlo aj o oslabenie kandidátov Kisku a Procházku. No zdalo sa, že on veril, že sa z bratislavskej kaviarne naozaj môže nechať zvoliť za slovenského prezidenta. Ako čas hojil rany, došlo mu, čo vlastne prezidentskou kampaňou získal, keď vo svojom základnom tábore – v Bratislave – porazil všetkých troch super kandidátov. Prezidentské voľby boli pre neho dobrou predkapelou pre iný zaujímavý post.
V čase, keď sa Andrej Kiska učil chodiť po červenom koberci a Radoslav Procházka zakladal stranu, sa Milan Kňažko začal pripravovať na prevzatie bratislavskej radnice od kandidáta Smeru Milana Ftáčnika.
Keďže to vyzeralo ako zaručený úspech a žiadna z pravicových strán s ním nemala problém, zdalo sa, že by to mohlo ísť hladko. Skončil by sa tak paradox, že pravicovej bašte kraľuje kandidát Smeru, pričom za Smer-SD sedí v zastupiteľstve len pätnásť percent poslancov a za pravicovú koalíciu až dve tretiny. Bratislavská radnica je tak nečakanou trofejou v rukách Smeru.

.jedno kolo
Kňažkovo víťazstvo sa však nedalo označiť za isté ani vtedy, keď to vyzeralo, že súboj zvedie najmä proti doterajšiemu primátorovi Ftáčnikovi. Kňažko bude musieť bojovať aj proti rozdelenej pravici. S tým, že súperi vzídu aj z aktívnych komunálnych politikov, sa rátalo. Ivo Nesrovnal (donedávna SDKÚ-DS) o svojom ťahu na komunálnu politiku presviedčal už dlho. Prekvapivejší bol ťah Siete Radoslava Procházku, keď po vyjednávaniach na viac strán nakoniec prišiel s vlastnou kandidátkou. Ide o Tatianu Kratochvílovú, ktorá sa desaťročia venuje dopravnej politike v rozličných inštitúciách a v profesionálnom živote sa obtrela aj o stranu OĽaNO ako tajomníčka klubu či o médiá, keď bola šéfkou vydavateľstva W-Press (vydavateľ .týždňa). Na primátorku Bratislavy kandiduje z kresla vedúcej Oddelenia dopravy bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Jej šéfka sa chystá obhajovať post starostky Starého Mesta aj s podporou Siete.
Osobnému životu alebo postojom kandidátky Kratochvílovej ťažko možno niečo vyčítať. Aj v kampani sa prejavuje principiálne. Keďže by ako primátorka rada bojovala s bilbordmi, začala sama od seba a žiadne bilbordy v kampani nepoužíva. Treba však dodať, že to má aj výhody, najmä vo vzťahu k rozpočtovým nárokom kampane. Až to vyzerá, že najdôležitejšie na jej kampani je to, aby stranu výrazne nezaťažila. Tomu bude zrejme zodpovedať aj jej volebný výsledok. Volebné štáby kandidátov majú niekoľko prieskumov, no Kratochvílová sa v žiadnom neobjavuje bližšie k dvojici Kňažko – Ftáčnik. Jej kandidatúru tak najviac oceňuje Milan Ftáčnik, keďže Kratochvílová oslovuje voličov, ktorí majú bližšie ku Kňažkovi.

.kňažkove obavy
V štábe Milana Kňažka preto za najväčšie riziko pre svojho kandidáta považujú možnosť, že by Ftáčnik vyhral aj napriek tomu, že väčšina bratislavských voličov má bližšie ku Kňažkovi. Ak by chcel Kňažko svoju obavu pomenovať diplomaticky, mohol by sa sťažovať na jednokolový systém. Na rozdiel napríklad od volieb do VÚC. Ak by chcel byť osobný, mohol by viniť Procházku, ktorý nasadením kandidátky, v ktorej úspech môže dúfať len oficiálne, drobí tábor voličov, opozičných voči Ftáčnikovi.
Kňažkovi nehrá do kariet ani fakt, že volebný víkend bude predĺžený, keďže pondelok 17. novembra je deň pracovného pokoja. A podľa sociodemografie podporovateľov je to Kňažko, komu budú chýbať ľudia opúšťajúci mesto. Hoci je od Ftáčnika starší, vekom stredný a mladší volič je skôr na jeho strane.
Úlohou Kňažkovho štábu tak bude pripomínať, že šanca je len jedna, druhé kolo neexistuje. Pokiaľ ide o program, marketingovo to poňal konzervatívne. Nestavil na žiadnu zásadnú agendu v štýle dvoch-troch silných bodov, ktoré chce presadiť. Kňažko aj do komunálnych volieb išiel cez štátnický pátos. Všetko vie a všetko vyrieši, jeho program má 26 strán. V skutočnosti teda vlastne bez kľúčových opatrení.
Kratochvílová na to išla údernejšie, keďže sa oprieť o štátnický pátos nemôže. Jej program tvoria tri body: povinná doprava, škôlky a bilbordy.

.procházkove dôvody
Hlavný argumet za nasadenie vlastných ľudí spočíva v tom, že Sieť nebude podporovať staré tváre, ale ponúkne do verejnej služby nových ľudí. Ak to aj skutočne mysleli vážne, tak je zrejmé, že platnosť pravidla sa končí u primátorov. Napríklad v Starom Meste Sieť podporuje Tatianu Rosovú, ktorá je s SDKÚ-DS spojená už desať rokov. Druhým kandidátom pravice v Starom Meste je Gábor Grendel. Ak by teda Sieť nechcela podporiť starú gardu (Rosovú), museli by podporiť Grendela. Lenže v Sieti princíp podpory novej generácie až tak nesvätia, aby podporili človeka od Daniela Lipšica. S ľuďmi z Novy viedol Procházka za posledné dva roky niekoľko osobných sporov (najmä preto, že keď Procházka odchádzal z KDH, ponúkli mu členstvo v Nove, no až „druhé husle po Danovi”). Sieť sa pritom zahrávala aj s kandidátom Nesrovnalom, ktorý pôvodne kandidoval za SDKÚ, až ho procházkovci dotlačili do odchodu zo strany. Niežeby tým veľa stratil, ale keď tak urobil, nakoniec sa podpory Siete aj tak nedočkal. Naopak, SDKÚ-DS, Most-Híd či Sas podporili kandidáta Siete. Formálne tak za Kňažkom stojí len KDH, ktoré tiež má s Procházkom svoj vlastný osobný problém.

.ďalšie „sústa“
Vysvetlenie toho, prečo sa štandardné strany zapojili do podpory kandidátky, ktorej kandidatúra nahráva Milanovi Ftáčnikovi, je čisto pragmatické. Komunálne voľby nie sú len o primátorovi a poslancoch mesta (čo je ďalšia samostatná hra). K dispozícii je ešte sedemnásť mestských častí, to znamená sedemnásť miestnych parlamentov. To je dosť veľa príležitostí na množstvo ďalších vyjednávaní a prerozdeľovania. Strany sa tak na podporu primátora pozerajú v širšom kontexte – ako na súčasť celkového komunálneho vyjednávania, kde je výhodnejšie mávnuť rukou nad primátorom a namiesto toho sa snažiť poistiť si nejakú tú mestskú časť.
A aj tu sa rokuje od prípadu k prípadu. V jednej mestskej časti idú spolu tie isté strany, ktoré inde idú proti sebe. No aká-taká zhoda v Bratislave predsa len vznikla. V siedmich častiach kandidujú kandidáti starej pravice jednotne a vo väčšine ostatných to majú v rukách nestraníci.
Odhadovať výsledok primátorských volieb v Bratislave je ťažké. Už len samotné prieskumy, ktoré sa za posledné týždne objavili a ktoré podhadzujú štáby kandidátov, sa od sebe líšia viac, ako je štatisticky dovolené.
Keď Robert Fico po prvom kole prezidentských volieb na jar prepočítaval svoj potenciál, už vtedy mal zlú predtuchu. Nebol sám, Milana Ftáčnika pri pohľade na výsledky v Bratislave zrejme zamrazilo tiež. No na rozdiel od Fica, Ftáčnikovi v komunálnych voľbách ešte prišla na pomoc pravica so svojou volebnou stratégiou.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite