Platím dosť vysoké dane tomuto štátu, než aby som suploval činnosti, ktoré má robiť on.“ Počuť podobné slová medzi slovenskými podnikateľmi nie je výnimočné. Cieľom firiem je vytvárať zisk, kým o sociálnu sféru, kultúru, životné prostredie alebo boj s korupciou sa má starať štát, ktorému predsa za týmto účelom odvádzame nemalé množstvo peňazí. Lenže štát a politici z povolania akoby pri riešení dlhodobých spoločenských problémov krajiny zlyhávali. Od Smeru priveľa intelektuálne podnetných impulzov čakať nemožno, kým pravicová opozícia je príliš rozdrobená, vyhorená a zaneprázdnená sama sebou. V takejto situácii musí krajina čerpať z iných rezervoárov líderstva, ako je politika. Sféra biznisu sa, prirodzene, núka ako druhý najlepší kandidát.
.leto dvoch lastovičiek
Internetová stránka Dobrého anjela momentálne udáva počet viac ako 147-tisíc individuálnych „dobrých anjelov“, ktorí prispeli na rodiny, finančne ochromené zákernou chorobou. V zvolení Andreja Kisku za prezidenta republiky zohrával rolu aj jeho osobný príbeh: Podnikateľ, úspešný v splátkovom biznise, založil charitu, ktorá demokratizovala vzájomnú pomoc medzi ľuďmi. No Kiska si pri tejto činnosti uvedomil aj limity súkromnej dobročinnosti. „Vybudovali sme najúspešnejšiu charitu na Slovensku, no s principiálnymi vecami pohnúť nedokážeme,“ opakoval prezident pre médiá počas kampane. Zlá systémová situácia v zdravotníctve a sociálnej sfére ho podľa jeho vlastných slov viedla k vstupu do politiky a k záujmu o najvyšší post v štáte. Niektoré zmeny totiž dokážu spraviť len politici.
Niežeby na Slovensku nebolo veľa menších i väčších podnikateľov, ktorí sa taktiež venujú dobročinným aktivitám. No Kiska sa v júni stal prezidentom, čo znamená, že jeho príbeh bude pre zvyšok spoločnosti viditeľný aj ďalších päť rokov. Inšpirácia pre ostatných podnikateľov, aby vo svojom okolí viac pomáhali dobrým veciam – a to aj za hranicou vlastných firemných ziskových aktivít – môže byť najtrvalejším dedičstvom novej hlavy štátu. Prirodzene, jedna lastovička ešte leto nerobí. A tak v júli oznámil Miroslav Trnka, spoluzakladateľ softvérovej spoločnosti ESET, že spolu s Michalom Bláhom, podnikajúcim v reklame, zakladajú Nadáciu Zastavme korupciu. V zákulisí sa o jej príprave vedelo už dlhšie. Hlavným cieľom nadácie má byť ochrana, pomoc a podpora pre oznamovateľov korupcie, takzvaných whistleblowerov. Nadácia chce spustiť aj program na podporu investigatívnych novinárov, programy protikorupčnej prevencie pre zamestnancov verejnej správy či iniciatívy na podporu legislatívnych zmien, ktoré by korupcii vzali pôdu pod nohami. V jednej veci projekt Trnku a Bláhu pripomína Dobrého anjela. Zakladatelia by totiž radi zapojili do činnosti svojej nadácie širšiu sieť občanov, podnikateľov a firiem. Má to dobrý dôvod.
„Bežná predstava je, že za korupciu môže len úzka skupina ľudí,“ píšu zakladatelia na stránke nadácie. „No živnú pôdu jej vytvára aj niečo iné. Korupcii sa darí najmä v prostredí ľahostajnosti veľkej časti obyvateľstva. Keď sa k tomu pridá nedôvera k štátnym orgánom, korupciu nemá kto oznámiť a šíri sa neobmedzene ďalej.“ Vlani polícia nedostala ani jedno oznámenie o korupcii, kým rok predtým len jedno. Mobilizovať a zapojiť do protikorupčného boja širšiu verejnosť sa teda javí pre jej efektívne potieranie ako nevy - hnutné.
.český Trnka a slovenský Janeček
„Nebáť sa a nekradnúť a nie nakradnúť si a nebáť sa,“ je mottom českého Nadačného fondu proti korupcii. Ide o príklad, ktorý inšpiroval aj slovenskú Nadáciu Zastavme korupciu. V roku 2011 túto mimovládnu organizáciu založil český finančník Karel Janeček, pivovarník Stanislav Bernard a známy moderátor Jan Kraus. Aj Nadačný fond začínal s cenami pre whistleblowerov, aby sa neskôr aj sám oprel do niekoľkých korupčných káuz, v ktorých boli zapletení takzvaní „kmotri“ alebo „zlojedi“, ako ich nazýva Janeček. „Činnosť fondu má úžasný dopad na spoločnosť,“ hodnotil vlani Janeček v rozhovore pre .týždeň svoj projekt. „Nejde primárne iba o tie kauzy, ale o podporu ľudí, nahlasujúcich korupciu. Naštartovali sme spoločenskú emóciu proti korupcii. Ľudia si uvedomujú tento problém a škodlivosť korupcie sa stala témou.“
Pri Nadačnom fonde proti korupcii to neostalo a Janeček čoskoro začal hovoriť aj o ďalších plánoch na obrodu českej spoločnosti. Pod heslami o „pozitívnej evolúcii“ sa ukrývala snaha meniť život u našich západných susedov k lepšiemu. Myšlienky Karla Janečka sa nestretli len s nadšením, ale aj s kritikou určitého donkichotstva. Medzi kontroverzné myšlienky patril napríklad nápad, aby mohli voliči popri hlasoch za politikov disponovať aj mínusovými hlasmi, ktorými by neželaného kandidáta odmietli. Pre niektoré uši príliš revolučná zmena. V každom prípade, Miroslava Trnku české médiá označili ako „slovenského Janečka“. Zmení jeho nadácia atmosféru na Slovensku v oblasti korupcie? Takýto projekt by bol zrejme najefektívnejší a voči korupčníkom najnebezpečnejší v prípade, keby jeho pracovníci sami v zákonných medziach zbierali dôkazy v chúlostivých kauzách, aby ich odovzdali orgánom činným v trestnom konaní. No takáto aktívna vyšetrovacia práca zatiaľ medzi cieľmi Trnkovej nadácie nefiguruje.
.v mysli filantropa
Posilnia príklady Andreja Kisku aMiroslava Trnku ochotu slovenských podnikateľov venovať sa dobročinným či občianskym aktivitám, prípadne dopĺňať dokonca štát v oblastiach, v ktorých zlyháva? Marián Kolník dlhé roky pôsobil ako vrcholový manažér a neskôr sa dal na dráhu kouča. Mentalitu úspešných ľudí z biznisu pozná zblízka. Rozprávame sa o tom, kde vmyslení úspešného podnikateľa dochádza k zlomu a zrazu sa namiesto sledovania zisku začne angažovať v charitatívnej oblasti. „Tie príbehy zvyknú byť individuálne. U niekoho je to ťažká choroba v najbližšej rodine a následne objavenie komunity, ktorá má podobné veľké problémy, niekedy sú to deti, ktoré sú aktívne ako dobrovoľníci a takpovediac otvoria oči rodičom. Môže to byť aj stretnutie charizmatického človeka, niekedy svedectvo o potrebe sirôt či ťažko postihnutej rodiny.“ Podľa Kolníka môže procesu osobnej premeny predchádzať práve akási lekcia od života, ktorú majetný dostane v podobe zažitej bolesti. A tá sa stáva príležitosťou na prehodnotenie priorít v osobnom i spoločenskom živote.
Náboženstvo a viera v tejto zmene môžu zohrávať úlohu, ale ani nemusia: „Poznám ľudí z oboch skupín a sú krásnymi osobnosťami.“ Človek môže podľa Kolníka mať zmysel pre mravné hodnoty a byť náročný sám na seba aj bez náboženstva. No ďalší spomedzi jeho známych sa začali angažovať v oblasti dobročinnosti práve pod vplyvom hlbokého osobného náboženského zážitku: „Ako oni hovoria, stretli živého, konajúceho a milujúceho Boha. A toto stretnutie v nich uvoľnilo ten úžasný potenciál osobnej zmeny. Odtiaľ vedie krátka cesta k službe a deleniu sa o dobrá, ktoré majú.“
V psychológii úspešného biznismena hrá tiež úlohu jeho osobné presvedčenie o tom, komu za svoje bohatstvo ďakuje. Podľa Kolníka takýto človek môže zažiť okamih, keď zrazu zdvihne hlavu od stola, na ktorom počíta svoje bohatstvo a začne vnímať, že všetko, čo má, nie je len výsledok jeho šikovnosti, vôle alebo nápadov. Bez spoločenstva ľudí, s ktorými žije, by bol takýto človek ničím. „Mnohí si pri tom dvíhaní hlavy bolestne uvedomujú svoje osamenie, cintorín vzťahov, ktorý za sebou nechali a rôzne zlyhania. Kto znesie toto zrkadlo, ktoré mu nastavuje život, má šancu stať sa pokorným a odtiaľ je už krôčik k dobrému, milosrdnému srdcu – k charite...“
.kupovanie odpustkov
No celá záležitosť sa dá aj obrátiť. V podnikateľských a firemných kruhoch môže byť dobročinnosť aj vypočítavosťou, keď ide len o imidž pred verejnosťou či kupovanie si čistého svedomia. Marián Kolník túto otázku pokladá za veľmi vážnu: „Stretol som aj novozbohatlíkov, ktorí iba chladne kalkulovali hodnotu svojho PR, ak podporia tú, či inú dobročinnosť. Ich srdce zostalo tvrdé, egoistické, skorumpované a brali to iba ako divadlo. Dary od takýchto ľudí veľmi rýchlo zhorknú – nielen na strane obdarovaných, ale hlavne na strane vypočítavého darcu. Skleróza, teda stvrdnutie srdca takéhoto človeka, sa ešte prehĺbi a väčšinou otvorí kapitolu nových zlyhaní vo vzťahoch, napríklad v podobe pretvárky či rafinovanejších podvodov.“
Ale „skleróza srdca“ je len jednou polohou, s ktorou sa Kolník stretol počas svojej dráhy vrcholového manažéra a kouča: „Bol som už aj svedkom niečoho úžasného. Videl som metanoju, teda hlbokú premenu ľudí, ktorí zažili svoje obrátenie. Bolesť, ktorú spôsobili vo vzťahoch a bezútešná osamelosť sa im stali výzvou na zmenu. Väčšina takýchto premien sa začala v okamihu, keď človek, ktorý veľa a nečestne zbohatol, už stratil akúkoľvek nádej na zmenu, stal sa sudcom sám sebe, nerád žil vo svojej koži a odrazu stretol niekoho, kto mu vlial nádej, kto mu povedal, že je cesta, na konci ktorej sa môže stať novým človekom.“
Odborná literatúra o práci s chudobnými a sociálne vylúčenými často uvádza, že spôsob, ako dostať človeka zo spoločenského dna, je dať mu pocítiť, že uznávame jeho ľudskú dôstojnosť. Teda neodsúdiť ho, ani mu nevnucovať záchranu s ostentatívnou blahosklonnosťou, ale skôr ponúknuť mu pomocnú ruku, takpovediac uznať, že aj on má dušu. Kolník naznačuje, že niečo podobné môže, paradoxne, tiež pomôcť morálne otupenému boháčovi, ktorého ničí bremeno vlastných kompromisov so svedomím:„Iskierka nádeje, neodsúdenia v tej chvíli stačí, aby dotyčný začal vnímať ozajstnú dôstojnosť človeka. A tá nie je v bohatstve, veľkosti bankového konta či počte stredomorských jácht.Takýto človek, keď objaví opäť svoju dôstojnosť, väčšinou sa vráti k hodnotám, ktoré mu kedysi dávno vštepovala ešte mama či otec a urobí niečo mimoriadne. Prizná verejne svoju chybu, je ochotný nahradiť škody, ktoré napáchal a nebojí sa vydať o tom svedectvo iným na poučenie.“
.lakmusový papierik
Kde sa začína autentická dobročinnosť a končí charita ako PR aktivita alebo už spomenuté kupovanie si čistého svedomia? Podľa Kolníka je často lakmusovým papierikom ticho, s ktorým filantrop začína konať. Dobročinnosť v takom prípade už nie je obchod alebo reklama, ale autentická reakcia. Na druhej strane, podnikateľom by sa nemalo ani vyčítať, ak svoje charitatívne aktivity neutajujú. Ak chce niekto strhnúť verejnosť napríklad v prospech boja proti korupcii, nemôže o svojich aktivitách mlčať. Práve naopak, nedostatok marketingu by mohol iniciatívu pochovať ešte skôr, než sa rozbehne...
Jedným z podnikateľov, ktorý vidí v dobročinnosti poslanie, je aj Michal Hrabovec, spoluzakladateľ technologickej spoločnosti Anasoft. Popri podpore slovenskej literárnej tvorby cez súťaž Anasoft litera je ich veľkou témou vzdelávanie prostredníctvom skúsenosti. Podporujú napríklad FIRST LEGO League na Slovensku. Ide o súťaž v stavbe a programovaní LEGO robotov pre školákov vo veku 10 až 16 rokov. Tímy mladých ľudí si v tejto súťaži okrem technických zručností cibria aj mäkké zručnosti ako tímová práca či prezentačné schopnosti. Hrabovec hovorí, že k podpore zážitkových vzdelávacích projektov ich inšpirovali vlastné deti: „Školákov dnes často bežné vyučovanie nebaví, zdá sa im nudné a nezáživné, nie sú motivovaní, učebné osnovy sa neinovujú dostatočne rýchlo.“ Podľa Hrabovca ide o to, aby generácia, ktorá príde po nás, za niečo stála: „Aby nezakysli v mantineloch nejakých hier na mobiloch, čo vidíme dnes. Čoraz viac platí, že celý spoločenský život mladého človeka sa odohráva v jeho mobile.“
Podnikateľ či firma sa často môžu dostať do situácie, že raz trochu podporia jeden projekt, kým onedlho zase iný, no ničím skutočne nepohnú. Hrabovec hovorí, že jeho štýlom, ako aj celého Anasoftu, je skôr sústrediť sa na pár vecí, zato poriadne: „Ak vidím, že sa ešte veľa dá urobiť v oblasti, kde sa angažujem, nerozmýšľam nad ďalšími oblasťami.“ Otázku, či podnikatelia majú na to, aby vo veľkom suplovali štát, šéf Anasoftu otáča: „Je fakt, že zdroje jednotlivých podnikateľov sú obmedzené, ale môžu inšpirovať ďalších, aby lokálne robili vo svojej oblasti niečo, čo sa úspešne už darí inde. Na druhej strane, v niečom ani štát nikdy nebude schopný nahradiť tretí sektor. Je napríklad ťažko predstaviteľné, že by vláda organizovala zbierku šatstva pre ľudí v núdzi.“
.ako Rockefeller
Podľa Hrabovca sú Slováci celkom štedrý národ, aj keď o tom nehovoria. Porovnáva situáciu u nás sNemeckom, kde Anasoft taktiež pôsobí: „Štát sa tam podstatne silnejšie stará o sociálnu rovnováhu, takže priame nasadenie firiem akoby ani nebolo až také potrebné, hoci tiež majú svoje nadácie a iste robia veľa dobrého. No treba zároveň dodať, že je to vyvážené podstatne vyššími daňami, za ktoré občan dostáva verejné služby. Takže ľudia možno nepociťujú až tak potrebu angažovať sa osobne.“
Situácia Slovenska preto asi trochu viac pripomína USA na prelome 19. a 20. storočia. Mená amerických prezidentov, ktorí sedeli v Bielom dome po zavraždení Abrahama Lincolna v roku 1865 a do nástupu Theodora Roosevelta v roku 1901 väčšinou nikomu nič nehovoria. Viac známe sú skôr mená ako Astor, Vanderbilt, Rockefeller, Carnegie či Morgan. Boli to úspešní priemyselníci, ktorí v tom čase formovali tvár Ameriky viac ako politici. Niektorí ich prezývajú „lúpeživými barónmi“, no svoje rozprávkové bohatstvo zväčša používali na dovtedy nevídané celonárodné dobročinné projekty. Na brázdu, ktorú vytvorili, dnes nadväzujú v Spojených štátoch ľudia ako Bill Gates, Warren Buffett či Elon Musk...
Slovensko je krajina plná problémov, na ktoré politici nestačia. Akým sa to nezmení, budú zrejme tieto problémy odkázané na adopciu zo strany ľudí, ktorí už niečo dokázali v biznise a hľadajú pre seba nové výzvy
.leto dvoch lastovičiek
Internetová stránka Dobrého anjela momentálne udáva počet viac ako 147-tisíc individuálnych „dobrých anjelov“, ktorí prispeli na rodiny, finančne ochromené zákernou chorobou. V zvolení Andreja Kisku za prezidenta republiky zohrával rolu aj jeho osobný príbeh: Podnikateľ, úspešný v splátkovom biznise, založil charitu, ktorá demokratizovala vzájomnú pomoc medzi ľuďmi. No Kiska si pri tejto činnosti uvedomil aj limity súkromnej dobročinnosti. „Vybudovali sme najúspešnejšiu charitu na Slovensku, no s principiálnymi vecami pohnúť nedokážeme,“ opakoval prezident pre médiá počas kampane. Zlá systémová situácia v zdravotníctve a sociálnej sfére ho podľa jeho vlastných slov viedla k vstupu do politiky a k záujmu o najvyšší post v štáte. Niektoré zmeny totiž dokážu spraviť len politici.
Niežeby na Slovensku nebolo veľa menších i väčších podnikateľov, ktorí sa taktiež venujú dobročinným aktivitám. No Kiska sa v júni stal prezidentom, čo znamená, že jeho príbeh bude pre zvyšok spoločnosti viditeľný aj ďalších päť rokov. Inšpirácia pre ostatných podnikateľov, aby vo svojom okolí viac pomáhali dobrým veciam – a to aj za hranicou vlastných firemných ziskových aktivít – môže byť najtrvalejším dedičstvom novej hlavy štátu. Prirodzene, jedna lastovička ešte leto nerobí. A tak v júli oznámil Miroslav Trnka, spoluzakladateľ softvérovej spoločnosti ESET, že spolu s Michalom Bláhom, podnikajúcim v reklame, zakladajú Nadáciu Zastavme korupciu. V zákulisí sa o jej príprave vedelo už dlhšie. Hlavným cieľom nadácie má byť ochrana, pomoc a podpora pre oznamovateľov korupcie, takzvaných whistleblowerov. Nadácia chce spustiť aj program na podporu investigatívnych novinárov, programy protikorupčnej prevencie pre zamestnancov verejnej správy či iniciatívy na podporu legislatívnych zmien, ktoré by korupcii vzali pôdu pod nohami. V jednej veci projekt Trnku a Bláhu pripomína Dobrého anjela. Zakladatelia by totiž radi zapojili do činnosti svojej nadácie širšiu sieť občanov, podnikateľov a firiem. Má to dobrý dôvod.
„Bežná predstava je, že za korupciu môže len úzka skupina ľudí,“ píšu zakladatelia na stránke nadácie. „No živnú pôdu jej vytvára aj niečo iné. Korupcii sa darí najmä v prostredí ľahostajnosti veľkej časti obyvateľstva. Keď sa k tomu pridá nedôvera k štátnym orgánom, korupciu nemá kto oznámiť a šíri sa neobmedzene ďalej.“ Vlani polícia nedostala ani jedno oznámenie o korupcii, kým rok predtým len jedno. Mobilizovať a zapojiť do protikorupčného boja širšiu verejnosť sa teda javí pre jej efektívne potieranie ako nevy - hnutné.
.český Trnka a slovenský Janeček
„Nebáť sa a nekradnúť a nie nakradnúť si a nebáť sa,“ je mottom českého Nadačného fondu proti korupcii. Ide o príklad, ktorý inšpiroval aj slovenskú Nadáciu Zastavme korupciu. V roku 2011 túto mimovládnu organizáciu založil český finančník Karel Janeček, pivovarník Stanislav Bernard a známy moderátor Jan Kraus. Aj Nadačný fond začínal s cenami pre whistleblowerov, aby sa neskôr aj sám oprel do niekoľkých korupčných káuz, v ktorých boli zapletení takzvaní „kmotri“ alebo „zlojedi“, ako ich nazýva Janeček. „Činnosť fondu má úžasný dopad na spoločnosť,“ hodnotil vlani Janeček v rozhovore pre .týždeň svoj projekt. „Nejde primárne iba o tie kauzy, ale o podporu ľudí, nahlasujúcich korupciu. Naštartovali sme spoločenskú emóciu proti korupcii. Ľudia si uvedomujú tento problém a škodlivosť korupcie sa stala témou.“
Pri Nadačnom fonde proti korupcii to neostalo a Janeček čoskoro začal hovoriť aj o ďalších plánoch na obrodu českej spoločnosti. Pod heslami o „pozitívnej evolúcii“ sa ukrývala snaha meniť život u našich západných susedov k lepšiemu. Myšlienky Karla Janečka sa nestretli len s nadšením, ale aj s kritikou určitého donkichotstva. Medzi kontroverzné myšlienky patril napríklad nápad, aby mohli voliči popri hlasoch za politikov disponovať aj mínusovými hlasmi, ktorými by neželaného kandidáta odmietli. Pre niektoré uši príliš revolučná zmena. V každom prípade, Miroslava Trnku české médiá označili ako „slovenského Janečka“. Zmení jeho nadácia atmosféru na Slovensku v oblasti korupcie? Takýto projekt by bol zrejme najefektívnejší a voči korupčníkom najnebezpečnejší v prípade, keby jeho pracovníci sami v zákonných medziach zbierali dôkazy v chúlostivých kauzách, aby ich odovzdali orgánom činným v trestnom konaní. No takáto aktívna vyšetrovacia práca zatiaľ medzi cieľmi Trnkovej nadácie nefiguruje.
.v mysli filantropa
Posilnia príklady Andreja Kisku aMiroslava Trnku ochotu slovenských podnikateľov venovať sa dobročinným či občianskym aktivitám, prípadne dopĺňať dokonca štát v oblastiach, v ktorých zlyháva? Marián Kolník dlhé roky pôsobil ako vrcholový manažér a neskôr sa dal na dráhu kouča. Mentalitu úspešných ľudí z biznisu pozná zblízka. Rozprávame sa o tom, kde vmyslení úspešného podnikateľa dochádza k zlomu a zrazu sa namiesto sledovania zisku začne angažovať v charitatívnej oblasti. „Tie príbehy zvyknú byť individuálne. U niekoho je to ťažká choroba v najbližšej rodine a následne objavenie komunity, ktorá má podobné veľké problémy, niekedy sú to deti, ktoré sú aktívne ako dobrovoľníci a takpovediac otvoria oči rodičom. Môže to byť aj stretnutie charizmatického človeka, niekedy svedectvo o potrebe sirôt či ťažko postihnutej rodiny.“ Podľa Kolníka môže procesu osobnej premeny predchádzať práve akási lekcia od života, ktorú majetný dostane v podobe zažitej bolesti. A tá sa stáva príležitosťou na prehodnotenie priorít v osobnom i spoločenskom živote.
Náboženstvo a viera v tejto zmene môžu zohrávať úlohu, ale ani nemusia: „Poznám ľudí z oboch skupín a sú krásnymi osobnosťami.“ Človek môže podľa Kolníka mať zmysel pre mravné hodnoty a byť náročný sám na seba aj bez náboženstva. No ďalší spomedzi jeho známych sa začali angažovať v oblasti dobročinnosti práve pod vplyvom hlbokého osobného náboženského zážitku: „Ako oni hovoria, stretli živého, konajúceho a milujúceho Boha. A toto stretnutie v nich uvoľnilo ten úžasný potenciál osobnej zmeny. Odtiaľ vedie krátka cesta k službe a deleniu sa o dobrá, ktoré majú.“
V psychológii úspešného biznismena hrá tiež úlohu jeho osobné presvedčenie o tom, komu za svoje bohatstvo ďakuje. Podľa Kolníka takýto človek môže zažiť okamih, keď zrazu zdvihne hlavu od stola, na ktorom počíta svoje bohatstvo a začne vnímať, že všetko, čo má, nie je len výsledok jeho šikovnosti, vôle alebo nápadov. Bez spoločenstva ľudí, s ktorými žije, by bol takýto človek ničím. „Mnohí si pri tom dvíhaní hlavy bolestne uvedomujú svoje osamenie, cintorín vzťahov, ktorý za sebou nechali a rôzne zlyhania. Kto znesie toto zrkadlo, ktoré mu nastavuje život, má šancu stať sa pokorným a odtiaľ je už krôčik k dobrému, milosrdnému srdcu – k charite...“
.kupovanie odpustkov
No celá záležitosť sa dá aj obrátiť. V podnikateľských a firemných kruhoch môže byť dobročinnosť aj vypočítavosťou, keď ide len o imidž pred verejnosťou či kupovanie si čistého svedomia. Marián Kolník túto otázku pokladá za veľmi vážnu: „Stretol som aj novozbohatlíkov, ktorí iba chladne kalkulovali hodnotu svojho PR, ak podporia tú, či inú dobročinnosť. Ich srdce zostalo tvrdé, egoistické, skorumpované a brali to iba ako divadlo. Dary od takýchto ľudí veľmi rýchlo zhorknú – nielen na strane obdarovaných, ale hlavne na strane vypočítavého darcu. Skleróza, teda stvrdnutie srdca takéhoto človeka, sa ešte prehĺbi a väčšinou otvorí kapitolu nových zlyhaní vo vzťahoch, napríklad v podobe pretvárky či rafinovanejších podvodov.“
Ale „skleróza srdca“ je len jednou polohou, s ktorou sa Kolník stretol počas svojej dráhy vrcholového manažéra a kouča: „Bol som už aj svedkom niečoho úžasného. Videl som metanoju, teda hlbokú premenu ľudí, ktorí zažili svoje obrátenie. Bolesť, ktorú spôsobili vo vzťahoch a bezútešná osamelosť sa im stali výzvou na zmenu. Väčšina takýchto premien sa začala v okamihu, keď človek, ktorý veľa a nečestne zbohatol, už stratil akúkoľvek nádej na zmenu, stal sa sudcom sám sebe, nerád žil vo svojej koži a odrazu stretol niekoho, kto mu vlial nádej, kto mu povedal, že je cesta, na konci ktorej sa môže stať novým človekom.“
Odborná literatúra o práci s chudobnými a sociálne vylúčenými často uvádza, že spôsob, ako dostať človeka zo spoločenského dna, je dať mu pocítiť, že uznávame jeho ľudskú dôstojnosť. Teda neodsúdiť ho, ani mu nevnucovať záchranu s ostentatívnou blahosklonnosťou, ale skôr ponúknuť mu pomocnú ruku, takpovediac uznať, že aj on má dušu. Kolník naznačuje, že niečo podobné môže, paradoxne, tiež pomôcť morálne otupenému boháčovi, ktorého ničí bremeno vlastných kompromisov so svedomím:„Iskierka nádeje, neodsúdenia v tej chvíli stačí, aby dotyčný začal vnímať ozajstnú dôstojnosť človeka. A tá nie je v bohatstve, veľkosti bankového konta či počte stredomorských jácht.Takýto človek, keď objaví opäť svoju dôstojnosť, väčšinou sa vráti k hodnotám, ktoré mu kedysi dávno vštepovala ešte mama či otec a urobí niečo mimoriadne. Prizná verejne svoju chybu, je ochotný nahradiť škody, ktoré napáchal a nebojí sa vydať o tom svedectvo iným na poučenie.“
.lakmusový papierik
Kde sa začína autentická dobročinnosť a končí charita ako PR aktivita alebo už spomenuté kupovanie si čistého svedomia? Podľa Kolníka je často lakmusovým papierikom ticho, s ktorým filantrop začína konať. Dobročinnosť v takom prípade už nie je obchod alebo reklama, ale autentická reakcia. Na druhej strane, podnikateľom by sa nemalo ani vyčítať, ak svoje charitatívne aktivity neutajujú. Ak chce niekto strhnúť verejnosť napríklad v prospech boja proti korupcii, nemôže o svojich aktivitách mlčať. Práve naopak, nedostatok marketingu by mohol iniciatívu pochovať ešte skôr, než sa rozbehne...
Jedným z podnikateľov, ktorý vidí v dobročinnosti poslanie, je aj Michal Hrabovec, spoluzakladateľ technologickej spoločnosti Anasoft. Popri podpore slovenskej literárnej tvorby cez súťaž Anasoft litera je ich veľkou témou vzdelávanie prostredníctvom skúsenosti. Podporujú napríklad FIRST LEGO League na Slovensku. Ide o súťaž v stavbe a programovaní LEGO robotov pre školákov vo veku 10 až 16 rokov. Tímy mladých ľudí si v tejto súťaži okrem technických zručností cibria aj mäkké zručnosti ako tímová práca či prezentačné schopnosti. Hrabovec hovorí, že k podpore zážitkových vzdelávacích projektov ich inšpirovali vlastné deti: „Školákov dnes často bežné vyučovanie nebaví, zdá sa im nudné a nezáživné, nie sú motivovaní, učebné osnovy sa neinovujú dostatočne rýchlo.“ Podľa Hrabovca ide o to, aby generácia, ktorá príde po nás, za niečo stála: „Aby nezakysli v mantineloch nejakých hier na mobiloch, čo vidíme dnes. Čoraz viac platí, že celý spoločenský život mladého človeka sa odohráva v jeho mobile.“
Podnikateľ či firma sa často môžu dostať do situácie, že raz trochu podporia jeden projekt, kým onedlho zase iný, no ničím skutočne nepohnú. Hrabovec hovorí, že jeho štýlom, ako aj celého Anasoftu, je skôr sústrediť sa na pár vecí, zato poriadne: „Ak vidím, že sa ešte veľa dá urobiť v oblasti, kde sa angažujem, nerozmýšľam nad ďalšími oblasťami.“ Otázku, či podnikatelia majú na to, aby vo veľkom suplovali štát, šéf Anasoftu otáča: „Je fakt, že zdroje jednotlivých podnikateľov sú obmedzené, ale môžu inšpirovať ďalších, aby lokálne robili vo svojej oblasti niečo, čo sa úspešne už darí inde. Na druhej strane, v niečom ani štát nikdy nebude schopný nahradiť tretí sektor. Je napríklad ťažko predstaviteľné, že by vláda organizovala zbierku šatstva pre ľudí v núdzi.“
.ako Rockefeller
Podľa Hrabovca sú Slováci celkom štedrý národ, aj keď o tom nehovoria. Porovnáva situáciu u nás sNemeckom, kde Anasoft taktiež pôsobí: „Štát sa tam podstatne silnejšie stará o sociálnu rovnováhu, takže priame nasadenie firiem akoby ani nebolo až také potrebné, hoci tiež majú svoje nadácie a iste robia veľa dobrého. No treba zároveň dodať, že je to vyvážené podstatne vyššími daňami, za ktoré občan dostáva verejné služby. Takže ľudia možno nepociťujú až tak potrebu angažovať sa osobne.“
Situácia Slovenska preto asi trochu viac pripomína USA na prelome 19. a 20. storočia. Mená amerických prezidentov, ktorí sedeli v Bielom dome po zavraždení Abrahama Lincolna v roku 1865 a do nástupu Theodora Roosevelta v roku 1901 väčšinou nikomu nič nehovoria. Viac známe sú skôr mená ako Astor, Vanderbilt, Rockefeller, Carnegie či Morgan. Boli to úspešní priemyselníci, ktorí v tom čase formovali tvár Ameriky viac ako politici. Niektorí ich prezývajú „lúpeživými barónmi“, no svoje rozprávkové bohatstvo zväčša používali na dovtedy nevídané celonárodné dobročinné projekty. Na brázdu, ktorú vytvorili, dnes nadväzujú v Spojených štátoch ľudia ako Bill Gates, Warren Buffett či Elon Musk...
Slovensko je krajina plná problémov, na ktoré politici nestačia. Akým sa to nezmení, budú zrejme tieto problémy odkázané na adopciu zo strany ľudí, ktorí už niečo dokázali v biznise a hľadajú pre seba nové výzvy
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.