Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mestá sú na tom horšie než štát

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .rozhovor

Dlhé roky sa ako právnik angažoval za väčšiu transparentnosť v štáte a v boji proti korupcii. Práve sa rozhodol, že pôjde kandidovať za starostu v najväčšom sídlisku strednej Európy. Pavel Nechala.

.ste človek, ktorý sa dlhé roky zaoberá bojom proti korupcii, kritizuje jej prepletenie s mocou. A teraz chcete preskočiť na druhý breh. Prečo?
Keď som sa v roku 2009 nasťahoval do Petržalky, videl som, ako sa za pomoci vedenia našej mestskej časti presadzuje jednostranná vôľa developerov. Začal som sa preto zaoberať problémami Petržalky a zisťoval som, že sa tu mrhá potenciálom.

.teda kandidujete ako nahnevaný Petržalčan?
To nie, ide aj o osobné rozhodnutie odborne sa venovať iba jednej oblasti. Bol som už dlho na dvoch brehoch, jednak som spolupracoval s Transparency International a venoval sa celospoločenským problémom a na druhej strane som rozvíjal svoju advokátsku kanceláriu. Čoraz viac cítim svoje miesto vo verejnej správe, kde je prínos výsledkov práce širší. Už v minulosti som mal ponuky od politikov, ale nechcel som ísť do žiadneho úradu. Videl som riziko, že aj keby som mal dobrú vôľu, nemuselo by to dopadnúť dobre práve z dôvodu, že by som čelil záujmom vplyvových skupín a bol som odvolateľný.

.ale ak porazíte Vladimíra Bajana a stanete sa starostom, tlakom sa nevyhnete.
To je rozdiel, starosta má priamy mandát od občanov, teda tá pozícia je oveľa silnejšia, než keby som bol na čele nejakého úradu závislý od strany.

.čo chcete ako starosta zmeniť? Vašou silnou témou je transparentnosť, ale obyvatelia asi nečakajú len čistotu vo financiách, ale najmä pozitívne projekty...
...myslíte napríklad plaváreň? (Úsmev.)

.možno aj.
Ako najväčší problém vidím stav tunajších základných škôl. V rebríčku INEKO sa nachádza v prvej tridsiatke najlepších škôl v Bratislavskom kraji len jediná petržalská škola, aj to na 26. mieste. Ak si uvedomíme, že do Petržalky prichádzali ľudia z celého Slovenska a je tu veľké zastúpenie vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tak je zrejmé, že sa niekde stala chyba.

.aké je vaše vysvetlenie?
Diskutoval som s viacerými bývalými aj súčasnými učiteľmi, ktorí sa zhodujú v tom, že na školách vládne zlá atmosféra. Prosto nie je veľký tlak na výsledky, za čo nesie zodpovednosť aj mestská časť ako zriaďovateľ.

.to je zaujímavé: svoju starostovskú kampaň chcete postaviť na tom, že budete hovoriť o upadajúcej kvalite vzdelania na najväčšom slovenskom sídlisku?
Chcem z toho urobiť veľkú tému a upozorňovať na to rodičov. Ďalšou témou je verejný poriadok. Rôzni volení politici si síce robia PR akcie, keď pred občanmi natierajú spustnuté zábradlia, ale to sú veci, ktoré by mali normálne fungovať, ale často nefungujú.

.každý Petržalčan vám povie, že v mnohých štvrtiach je neúnosná situácia s parkovaním. Vyzerá to horšie ako Neapol: preplnené parkoviská, vynaliezaví obyvatelia zaraďujú autá stojace mimo parkovacích miest na neutrál, aby si ich mohli vzájomne posúvať po prepchatej ulici pri dome. A do toho príde odťahová služba, ktorej nerobí žiadny problém nájsť auto parkujúce proti predpisom...
Áno, s týmto problémom sa  roky nerobilo nič, v Petržalke chýba 40-tisíc parkovacích miest. Poslanci neschválili parkovaciu politiku a výstavba parkovacích domov by tiež všetko nevyriešili. Treba sa pozrieť na každú štvrť zvlášť, niekde by bolo veľmi necitlivé umiestniť parkovací dom a lepšie je rozmýšľať, povedzme, nad podzemnou garážou.

.ďalší veľký problém: verejné trávniky ovládli psíčkari, ktorí po psoch nezbierajú výkaly. Beda, ak petržalské dieťa šliapne mimo chodníka...
Neexistuje zázračné opatrenie, bolo by fajn, keby sa dala vyvodzovať zodpovednosť, asi aj ďalší ľudia by mali upozorňovať psíčkarov, nečakať na mestských policajtov. Ale je fakt, že naši mestskí policajti dnes riešia najmä problémy s parkovaním a odťahovaním namiesto toho, aby sa starali o verejný poriadok.

.petržalka bola kedysi veľmi mladým sídliskom, ktoré však pripomínalo jednu meganocľaháreň. Ako je to dnes?
Petržalka sa veľmi posunula, ráno už neprúdia masy iba smerom z Petržalky, ale chodia sem aj mnohí ľudia z iných častí. Teda, už to nie je nocľaháreň, ale plne funkčná mestská časť, všetko je tu zabezpečené na malom priestore aj s dobrými službami.

.ale nestane sa postupne sídliskom pre nižšiu strednú triedu?
Nezdá sa mi to, možno pred 10 až 15 rokmi tu boli isté náznaky, dnes ju vidím ako naozaj lukratívne miesto pre život.

.to musíte vysvetliť, lebo mnohí Bratislavčania a návštevníci z celého Slovenska, ktorí poznajú Petržalku najmä z výhľadu na Bratislavskom hrade, vám to neuveria...
Petržalka má viaceré veľké výhody, prvou je rýchla dostupnosť do mesta, v jej vnútri žiadne zápchy. Sú tu aj veľké možnosti pre cyklistov, dá sa tu tráviť voľný čas. Problémom je, že súčasné vedenie mesta ju robí lukratívnou len pre nových prišelcov v novostavbách či na korze. Bezprecedentným príkladom je projekt Domino, kde investor stavia desať metrov od okien dvanásťposchodového paneláka obrovskú budovu a mestská časť mu vychádza v ústrety. Obyvatelia boli úplne obídení, neboli zahrnutí do územného konania, akoby ani neexistovali.

.problémom takýchto sídlisk je susedská anonymita, ľudia sa nanajvýš pozdravia, ale nepoznajú sa a ani o to nemajú záujem. Dá sa to zmeniť?
Chcem vytvoriť dopyt po spoločných aktivitách. Formou grantov by sa dalo pomôcť obyvateľom, aby rozbehli komunitné aktivity typu záhradky či grilovania pre celý blok. Dnes tečú granty na činnosť už existujúcich vecí, ale treba práve zapojiť nových ľudí, aby si našli ideu, ktorá ich spája. Uvedomujem si však, že vo verejnom priestore je veľa cynizmu aj ľahostajnosti voči spoločnému.

.už takmer desať rokov vediete vlastnú advokátsku kanceláriu, spolupracujete s Transparency International. Čo je najväčší problém v slovenskej justícii?
Súčasné vedenie ministerstva sa koncentruje na zlepšovanie procesných predpisov, ale ešte dôležitejšie sa mi zdá vyhodnocovanie výsledkov súdov. V Transparency International sme si urobili výskum na okresných súdoch a zistili sme, že vyššie krajské súdy potvrdia v priemere len 56 percent ich rozsudkov. Máme dokonca sudcov, ktorým potvrdia len jeden z desiatich rozsudkov, čo znie neuveriteľne. Veď to je jasný dôvod, aby sa s tým sudcom niečo stalo, to predsa nie je zásah do nezávislosti, naopak, to je ochrana nezávislosti. U nás sa pritom vôbec neskúmajú príčiny, z akého dôvodu majú takúto zlú výkonnosť. Som priam zúfalý z vecí, ktoré ako advokát riešim, ťažko sa vysvetľuje napríklad zahraničným veriteľom, prečo to tu nefunguje.

.s korupciou mal zatočiť špeciálny súd, v ktorom by mali pracovať dobrí sudcovia, odstrihnutí od lokálnych väzieb. Podarilo sa to?
Existenciu špecializovaného trestného súdu úplne podporujem. Keď si však pozerám jeho výsledky, medzi ktorými sú prípady korupcie typu 15 eur pre lekára, tak je to úplne smiešne. Keď si spočítate, koľko peňazí stojí vyšetrovateľ, prokurátor, sudca a výsledkom toho konania je peňažný trest 500 eur alebo výchovné opatrenie v podobe návštevy pojednávania špecializovaného súdu, čomu už naozaj nerozumiem, nie je to dobrý stav.

.teda špeciálny súd zlyhal?
Nie, veď ten pracuje iba s tým, čo mu prinesie polícia, napokon aj prokurátor vznesie obžalobu na základe dôkazov od polície. Aj z vlastných skúseností vidím, že keď ide o sofistikovanejší ekonomický prípad, nie je v kapacite vyšetrovateľa to posunúť vpred. A keď žiadam, aby to prešetrovali špecializované útvary, dostávam negatívnu odpoveď. Už dnes presne viem, ako sa všetko skončí. Ale veľmi kriticky vnímam aj fungovanie podnikateľského sektora.

.čo tým myslíte?
Rôzne asociácie podnikateľov majú kopec výskumov o tom, že vymožiteľnosť práva je u nás veľkým problémom pri podnikaní. Preto by som očakával, že vyvinú snahu zlepšiť súdnictvo, ale nič také nebadám, všetko nechávajú na politikov a mimovládky.

.ale ako môžu zlepšiť súdnictvo?
Môžu ponúkať riešenia. Keď sú schopní ponúkať reformy v oblasti daňovo-odvodového systému, prečo sa nevenujú súdnictvu, ktoré ich dnes ovplyvňuje viac než výška daňových sadzieb?

.nie je to možno aj tým, že sa v systéme už naučili chodiť?
Čiastočne im to vyhovuje, ale mám pocit, že veľká časť podnikateľov je už zúfalá z nepredvídateľnosti výkonu práva. Netlačia na vládu ani v takých zrejmých prípadoch, ako bola kauza Čentéš. Dôvody na jeho nevymenovanie neexistovali, to sme predsa všetci vedeli.

.teraz sú témou shválené ústavné súdne previerky, čo si o nich myslíte?
V tejto podobe sa mi to nezdá dobrý nápad, viac by pomohlo hodnotenie práce sudcov. Nedávno som sa zúčastnil na projekte, ktorý vyhodnocoval najlepšie rozhodnutia sudcov. Ešte viac by sa mi však páčilo, keby sme vyhodnotili najhorší rozsudok. Tu by nechcel vyhrať asi žiaden sudca. (Úsmev.) Treba zmeniť prostredie, nemôže byť pohodlné pre sudcov, ktorí nechcú rozhodovať, alebo rozhodujú zle.

.to ešte nie je argument proti previerkam.
Neverím tomu systému, bojím sa jeho zneužitia.

.inštitút previerok sudcov sa objavil v čase, keď sa zriaďoval špeciálny súd. Vtedy to okrem Štefana Harabina a sudcovských organizácií nikto nekritizoval.
Samozrejme, že vo verejnej diskusii sa niekedy používa dvojitý štandard a veľa závisí od imidžu osoby, ktorá robí nejaké kroky, alebo zastáva nejaký úrad. Ale neverím, že previerky sú dobrým nástrojom na zvýšenie dôveryhodnosti súdov. Rovnako ako zmeny, ktoré sa dnes pripravujú na ministerstve spravodlivosti. Tie majú síce potenciál trochu skrátiť prieťahy na súdoch, ale tie nie sú jediným problémom. Môžete mať síce rýchly rozsudok, ale ak bude ten rozsudok zlý, tak ste nedosiahli spravodlivosť.

.momentálne sa diskutuje o tom, či  prezident môže odmietnuť kandidátov na ústavných sudcov. Aký je váš názor?
Môj názor je podobný tomu, ktorý publikoval bývalý predseda Ústavného súdu a dnes Kiskov poradca Ján Mazák. Z rozhodnutia Ústavného súdu vo veci Čentéš vyplýva, že ak existujú dôvody na nevymenovanie ústavného sudcu, tak to prezident môže urobiť.

.rozhodnutie vo veci Čentéš však bolo kritizované ako prelomenie zaužívaného delenia moci v štáte.
Myslím, že nešlo o prelomenie. Aj v odborných periodikách sa písalo, že to nebolo až také prelomové rozhodnutie a podobné precedensy tu už boli aj v minulosti.

.nebolo prelomové to, že Ústavný súd potvrdil, že prezident sa môže vzoprieť vôli parlamentu?
Zároveň však boli stanovené presné kritériá, za ktorých to môže urobiť. Iná vec je, že argumentácia, ktorú použil Ivan Gašparovič v prípade Jozefa Čentéša, bola neudržateľná.

.vaša veľká téma je transparentnosť v štáte, ako sme na tom v tejto oblasti v porovnaní so susednými krajinami?
To sa dá merať prostredníctvom konkrétnych prípadov, o ktorých rozhodli súdy, alebo cez jej vnímanie spoločnosťou, to je ten index, ktorý každoročne zverejňuje Transparency International. Tretím spôsobom je hodnotiť inštitucionálny priestor pre korupciu. Každý jeden z týchto prístupov má svoje plusy a mínusy. Ak sa sústredíme iba na index vnímania korupcie, ktorý vydáva Transparency International, tak v ostatných rokoch začína Slovensko zaostávať za okolitými krajinami.

.v prípade tohto indexu však môže platiť aj to, že ak sa o korupcii veľa hovorí, tak ľudia môžu mať pocit, že je väčšia než je skutočnosť.
Skutočná korupcia v zdravotníctve zrejme nebude v takom rozsahu, ako ju deklarujú ľudia. Realitu nám však nepovedia ani evidované prípady korupcie. Na Slovensku sa ročne vyšetrí možno dvesto prípadov korupcie a zväčša ide o desať- alebo dvadsaťeurové záležitosti.

.pokiaľ ide o inštitucionálny priestor pre korupciu, tak ten sa už na Slovensku výrazne zúžil. Zrušili sme akcie na doručiteľa, ktoré v Česku stále platia, štátne inštitúcie musia zverejňovať zmluvy na internete, čomu sa politici v Česku naprieč celým spektrom zubami-nechtami bránia. Nie sme na tom v tejto oblasti lepšie než susedia?
Otázkou je, ako sa to premietlo do toho celkového hodnotenia ľudí, pretože to je tu horšie ako v Česku. Ak to však hodnotíme z dlhodobého hľadiska, tak sa tu za posledných dvadsať rokov priestor pre korupciu výrazne znížil. Už len samotnou privatizáciou a znížením miery rozhodovania štátu. Dobrým príkladom sú banky. Ak ešte za Mečiara to bol veľký priestor pre korupciu, v súčasnosti je minimálny a banky su skôr lídrom v zavádzaní opatrení proti korupcii.

.dá sa teda povedať, že napriek vnímaniu verejnosti žijeme zrejme transparentnejšie časy, ako kedykoľvek predtým?
Áno, ten priestor pre korupciu je užší. A často aj to, čo bolo v minulosti neetické, je v súčasnosti trestné a to, čo bolo v minulosti akceptované, je dnes minimálne neetické. To však neplatí len pre Slovensko, ale aj pre západné štáty. Desať, pätnásť rokov dozadu si napríklad nemecké firmy mohli odpisovať úplatky v tretích krajinách.

.napriek tomu tu panuje blbá nálada a veľká časť ľudí má pocit, že spoločnosť je rozožratá korupciou. Pritom možno z pohľadu politiky žijeme najtransparentnejšie obdobie v dejinách.  
To je pravda, keď sa totiž pozrieme na to, čo si dnes politici dovoľujú, je zjavné, že sú opatrnejší ako kedykoľvek predtým. Aj keď je rozdiel medzi veľkou a komunálnou politikou, v tej miestnej si totiž dovoľujú viac a niektoré komunálne kauzy by boli na národnej úrovni megaškandálom. V komunále sa politici spoliehajú, že investigatívni novinári túto úroveň prehliadajú, takže miestnu kritiku dokážu účinne eliminovať.

.v poslednom období sa objavilo viacero teórií, podľa ktorých posadnutosť transparentnosťou v západnom svete môže byť z pohľadu demokracie kontraproduktívna, pretože navodzuje pocit, že všetci sú skorumpovaní a treba zmeniť systém.  Títo autori tvrdia, že aj v demokracii by malo zostať pozadie niektorých rozhodnutí skryté, pretože ak sa to deje v priamom prenose, tak to len zvyšuje frustráciu ľudí.
Reflektujem tieto teórie. V zásade si myslím, že ak požadujeme na jednej strane viac transparentnosti, tak by sme mali dať aj viac voľnosti tým, ktorí rozhodujú. Ak politici musia svoje rozhodnutia verejne zdôvodňovať a vyvodzovať za ne zodpovednosť, tak by mali mať aj širšiu slobodu, ako k týmto rozhodnutiam dospejú. Určite tiež nepatrím k obhajcom takzvanej nepolitickej politiky. Politické strany majú v spoločnosti dôležité miesto. Problém je, že tie naše majú problém napĺňať jednu zo svojich základných úloh, ktorou je výchova lídrov a ľudí schopných zastávať verejné funkcie. Len zriedka tiež prichádzajú so zaujímavými programovými riešeniami. V tom dnes strany u nás trochu zlyhávajú.

.vy síce do politiky vstupujete ako nezávislý kandidát, hodnotovo sa však vidíte kde? Konzervatívec, liberál?
Nemám to takto celkom zadefinované. Určite sa však názorovo cítim viac vpravo.

.koho ste volili v posledných parlamentných voľbách?
Nakoniec som volil SaS kvôli ich vtedajším členom ako Kamil Krnáč. Predtým som volil SDKÚ. Takže v posledných voľbách som bol taký sklamaný volič SDKÚ. V prezidentských voľbách som v prvom kole volil Radoslava Procházku a v druhom Andreja Kisku.

.v súčasnosti vzniká na pravici  viacero nových projektov ako Nova, alebo Sieť. Je vám niektorý z nich sympatický?
Držím im všetkým palce, ale dnešná pravica sa mi zdá viac súbojom silných eg a jednotlivcov ako niečo väčšie. Všetky tie strany by mali urobiť krok späť, sadnúť si za stôl a urobiť niečo zmysluplné. Myslím, že skôr či neskôr to budú donútené urobiť.

.ostávate teda sklamaným voličom pravice?
Som svojím nastavením optimista a dúfam, že sa to na pravici nejako utrasie, pretože pokračovanie súčasnej vlády by krajinu ešte viac pribrzdilo.

.pre väčšinu Petržalčanov ste neznámy človek. Ako to chcete zmeniť?
Mám v hlave niekoľko nástrojov, ktoré by som chcel použiť.

.začali ste blogmi proti politike starostu.
Áno, ale každá vojna sa vedie vo vzduchu aj na zemi. Takže teraz musím zísť na zem. (Úsmev.)

Pavel Nechala/
Narodil sa v roku 1978, vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislava a ukončil doktorandské štúdium na Právnickej fakulte TU v Trnave. Takmer pätnásť rokov spolupracuje s mimovládnou organizáciou Transparency International Slovensko a venoval sa oblastiam konfliktu záujmov, prístupu k informáciám, protikorupčným odporúčaniam v územnej samospráve a whistleblowingu (chránenému oznamovaniu). Súčasne pôsobí v advokátskej kancelárii, kde sa spolu s kolegami venuje predovšetkým obchodnému právu, ochrane osobných údajov a autorskému právu. V komunálnych voľbách na jeseň tohto roku sa chce uchádzať o post starostu Petržalky. Je ženatý a má dve deti.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite