Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Brazília sa (ne)teší

.časopis .politika

Napísať, že prípravy na svetový šampionát vo futbale sú v plnom prúde, by o tomto čase vyznelo ako absurdný omyl. Nuž, ale nebolo by to tak ďaleko od pravdy. Darmo, Brazília sa riadi latinskoamerickým časom a platí zásada, že na všetko je čas, až kým nie je neskoro.

Niečím to pripomína olympiádu v Soči, keď tiež do poslednej chvíle panovali obavy, či to Rusi stihnú. Brazílčania detto. Prezidentka Dilma Rousseff už musela niekoľkokrát dementovať poplašné správy, že organizácia šampionátu zlyháva. „Nikto nevybuduje napríklad metro za dva roky,“ oznámila a dodala: „No, možno ešte tak Čína.“ Takže, ako uzavrela, nestíhanie termínov je daňou za demokraciu.

.futbalová ikona prehovorila
Odporcovia jej odpovedajú, že toto nie je demokracia, ale koruptokracia.  Hnev na predražené stavby štadiónov a donekonečna naťahované budovanie infraštruktúry cítiť všade. Pritom toto je krajina, ktorá futbal pestuje a uctieva takmer ako svoje kmeňové náboženstvo.  Brazília by sa mala tešiť na svoj najväčší sviatok, a predsa je tu pred šampionátom dlhodobo priveľa negatívnych emócií.
Protesty proti spôsobu, akým je šampionát pripravovaný, sa pravidelne zvrhávali do násilia. Demonštranti dali s kameňmi a tyčami v rukách najavo svoj hnev na obrovské projekty, ktoré stáli veľa a podľa ich názoru priniesli Brazílčanom zatiaľ málo. Pýtajú sa, čo sa stane so štadiónmi po majstrovstvách. Zostanú po odohraní celosvetovo sledovaných zápasov stáť ladom? Nemohli byť peniaze využité lepšie?
Podobný názor, no mierumilovnejšie,nedávno vyslovil najslávnejší futbalový veterán Pelé, ktorý si zvyčajne dáva pozor, aby nikoho neurazil. „Ak sa mám vyjadriť politicky, je úplne jasné, že na stavbu štadiónov sa minulo veľa peňazí. V niektorých prípadoch aj viac, ako sa malo minúť,“ vyhlásil na verejnom podujatí v Mexico City. „Časť tých peňazí sa mohla investovať do škôl, do nemocníc... veď Brazília to potrebuje.“ Keď prehovorí futbalová ikona, musí to niečo znamenať. Lebo, ako zdôrazňujú bežní Brazílčania, nikto tu nespochybňuje futbal ako taký. Len sa pri príprave majstrovstiev ešte vypuklejšie prejavili sociálne problémy, s ktorými Brazília zápasí.

.frustrácia v slumoch
Je pravda, že Brazília, najväčšia a najľudnatejšia krajina juhoamerického kontinentu, má tiež najväčšiu ekonomiku, ktorá sa úspešne rozvíja. Hrubý národný produkt Brazílie je šiesty najvyšší na svete.  Stredná trieda Brazílčanov sa vzmáha. Najbohatšie vrstvy nepoznajú nijaký z problémov, ktoré trápia dno spoločnosti. To však nie je celý obraz brazílskej reality. Podľa údajov OSN je nerovnosť v Brazílii štvrtá najväčšia na kontinente. Obrovská bieda pretrváva, a tak sa hromadí frustrácia.
Tá sa sústreďuje najmä v slumoch, tzv. favelas, kde žijú obyvatelia často nielen pod hranicou hmotnej núdze, ale aj ľudskej dôstojnosti. Prakticky každé brazílske veľkomesto má svoju favelu. Slumy vznikali najmä ako dôsledok sťahovania obyvateľstva do miest – za prácou a príležitosťami. Niektoré z nich sú koncentrované neďaleko tovární. Iné vyrástli tam, kde vyrástli, jednoducho preto, že to bola jediná voľná pôda, kde mohli prisťahovalci stavať.Výsledkom sú neprehľadné, preplnené, chorobami presiaknuté štvrte. Neomietnuté obydlia tehál, ale aj z plechu, z dreva, bez vody a základného hygienického vybavenia, nahustené jedno pri druhom, plné rýchlo sa rozrastajúcich biednych rodín.
Svetová banka vo svojej správe o stave chudoby v Brazílii uvádza, že chudobné domácnosti v mestách, teda najmä vo favelas, majú viac malých detí ako bohatšie domácnosti a na trhu práce zvyčajne pôsobí iba manžel, manželka je doma. Títo muži sú však až v štvrtine prípadov negramotní a asi polovica z nich navštevovala školu maximálne štyri roky. V údajoch sa už nedočítame, koľkí sa živia napríklad obchodom s drogami.Kriminalita sa v takomto prostredí stáva kultúrnou normou a vyrastajú generácie, pre ktoré je bežným spôsobom obživy.
Najväčšou favelou je Rocinha v južnej oblasti Rio de Janeira, na svahu postavené mravenisko chudoby, v ktorom podľa dostupných (a pravdepodobne ešte dosť konzervatívnych) oficiálnych odhadov býva okolo 150-tisíc ľudí.Favele vládnu gangy. Od roku 2007 do roku 2013 sa len v samotnom Riu podľa oficiálnych údajov odohralo 33-tisíc vrážd.
Stredná vrstva, ktorá na uskutočnenie svojho sna o dobrom živote musela drieť, sa kriminalitou cíti ohrozená. Vznikajú tzv. občianske hliadky, ktoré berú spravodlivosť do svojich rúk. Atmosféra, ktorú ešte vystupňovali aj násilné protesty proti korupcii pri prípravách šampionátu, však nahráva obom stranám – páchateľom aj rozhorčeným občanom. Jedni aj druhí stupňujú svoje metódy. Majú pocit, že vláda aj tak nič nevyrieši, má totiž iné starosti.

.sociálne čistky
Starosta Ria de Janeira Eduardo Paes sa rozhodol riešiť situáciu vo favelas vysťahovaním časti ich obyvateľov. Má to byť súčasť modernizácie  mesta, ktoré v tomto roku hostí futbalový sviatok a už o dva roky bude dejiskom Olympijských hier. Mimovládne organizácie uvádzajú, že z chudobných štvrtí už vysťahovali odhadom najmenej 19-tisíc rodín a zdemolovali ich obydlia. To všetko preto, aby vznikol priestor na nové cesty, ubytovanie pre športovcov, na obnovené štadióny, prestavbu prístavu a ďalšie projekty.
Amnesty International však upozornila na riziko, že nútené sťahovanie je len prostriedkom na zvyšovanie cien pozemkov a že pri odsune obyvateľov sa často porušujú ich základné práva. Nejde ani tak o modernizáciu, ako o sociálne čistky a presun problémových spoločenstiev inam. A to je skôr potemkinovské ako skutočné riešenie. Jedno z mnohých potemkinovských riešení, ktoré dodávajú týmto majstrovstvám trpkú príchuť.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite