Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deti, ktoré poznajú násilie

.eva Čobejová .časopis .spoločnosť

Pred vyše rokom bola v Bratislave pochovaná päťročná Lucka, ktorú štátne inštitúcie nedokázali zachrániť pred násilníckym otčimom a pasívnou matkou. Zlepšiť ochranu detí sa viac ako desať rokov snažia manželia Leitmanovci, ktorí v Žiline zriadili Náruč – krízové centrum pre deti.

.luckino utýranie na smrť otriaslo verejnosťou. Jej matka aj otčim čakajú vo väzení na konečné rozhodnutie súdu. Obom hrozí vysoký trest za vraždu. K činu sa nepriznávajú, vinu zvaľujú jeden na druhého. Otčim už predtým sedel vo väzení za násilie a z okolia rodiny boli vážne signály o tom, že je tu týrané dieťa. Napriek tomu sa Lucka nedočkala od systému sociálnoprávnej ochrany detí žiadnej pomoci. Čo sa zmenilo po jej smrti?
Situácia sa pomaly zlepšuje. Niekedy stačí, aby sa na úrade práce a rodiny mierne zmenilo osadenstvo ľudí a zrazu sa veci pohnú a dá sa pomôcť dieťaťu aj rodine. Paradoxne, najľahšie je zmeniť legislatívu, o čosi ťažšie je urobiť kvalitné  interné smernice či postupy, ktoré budú zodpovední pracovníci aj využívať, a najťažšie je zmeniť myslenie ľudí.

.čo sa v tomto smere ešte urobilo?
Vznikla Národná stratégia na ochranu deti pred násilím. Personálne sa posilnili úrady sociálnoprávnej ochrany detí. A vlani bol urobený výskum zameraný na násilie páchané na detskej populácii SR. Robil sa v ôsmych a deviatych ročníkoch základných škôl. Takže už máme k dispozícii aj relevantné údaje zo Slovenska.

.čo hovoria?
Napríklad to, že skúsenosť s nejakou formou násilia má až 36 percent detí. Fyzické násilie zažilo 21 až 25 percent tejto populácie detí, psychické 21 percent. A sexuálnemu zneužívaniu je vystavených približne 7 percent detí.

.viac ako tretina detí má skúsenosť s násilím v rodine? Je to naozaj tak?
Výsledky výskumu sú porovnateľné s podobnými zisteniami v zahraničí. Vzhľadom na naše skúsenosti  nechceme tieto výsledky ani zveličovať, ani podceňovať.  Pre nás boli len potvrdením toho, čo sme predpokladali.

.žeby až 7 percent detí zažilo sexuálne násilie? To znie neuveriteľne.
Mnoho ľudí to považuje za absolútne vylúčené. No podobné čísla majú aj výskumy v iných krajinách. Nie je dôvod nádejať sa, že Slovensko je na tom v tomto smere lepšie. No toto číslo zahŕňa rôzne druhy sexuálneho zneužívania. Vo výskume boli zahrnuté napríklad aj sexualizované poznámky a narážky, čoho sa chytili viacerí kritici, keď túto formu násilia spochybňovali. No ak hovoríme o sexuálnom zneužívaní detí, nejde vždy len o jeho najtvrdšie formy. Patrí sem teda nielen dokonaný pohlavný styk, čo je prvá vec, ktorú si mnohí pod pojmom sexuálne zneužívanie predstavia, ale aj bezkontaktné formy ako detská pornografia či zneužívanie detí cez internet.

.vo vašom krízovom centre Náruč poskytujete dočasné útočisko pre týrané, zanedbávané aj sexuálne zneužívané deti.  Aké percento je tých zneužívaných detí?
Je ich málo. Za štrnásť rokov našej existencie sme tu  mali okolo šesťsto detí. Počet sexuálne zneužívaných detí sa pohybuje v desiatkach. Odhaliť sexuálne zneužívanie je komplikované, vyhľadávacia činnosť je u nás na veľmi nízkej úrovni. Sexuálne zneužívané deti ostávajú pre systém neviditeľné. Navyše ani v prípadoch, keď dôjde k potvrdeniu sexuálneho zneužívania, systém často nedokáže poskytnúť dieťaťu pomoc.  Aj teraz sa práve zaoberáme prípadom sexuálne zneužívaného dieťaťa, kde sa jeho matka nevie domôcť pomoci. Súd sa rozhoduje na základe protirečivých súdnoznaleckých posudkov, dieťa trpí následkami prežitej traumy, no nik z oslovených terapeutov sa necíti dostatočne kompetentný, aby mu pomohol.    

.komu sa zdôveria deti, ktoré zažívajú násilie?
Deti nedôverujú učiteľom ani sociálnym pracovníkom, dôverujú skôr nenásilnému rodičovi a kamarátom. To potvrdil aj spomínaný výskum. Treba sa zamyslieť, čo s tým. Jednou z možností by mohli byť informačné kampane na túto tému.

.môžeme teda povedať, že Luckina smrť nielen zviditeľnila túto tému, ale aj naštartovala dobré procesy?
Áno, s opatrným optimizmom sa dá povedať, že situácia v oblasti pomoci deťom ohrozeným násilím sa postupne mení k lepšiemu. Dnes sa o násilí na deťoch hovorí ako o probléme, ktorý treba riešiť. Roky sme márne apelovali na zodpovedných s argumentom, že ak chceme ohrozeným deťom pomôcť, musia spolupracovať všetci zainteresovaní, to znamená sociálni pracovníci, policajti, lekári, sudcovia, učitelia, mimovládne organizácie. Prípad Lucky ukázal, kam až môže viesť absencia spolupráce. Od apríla máme na Slovensku Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktoré by malo túto spoluprácu výrazne napomôcť.  

.v poslednom čase sa objavuje nová konšpiračná teória, tzv. juvenilná justícia. Podľa nej všetky zákony a iniciatívy vytvorené na ochranu  týraných detí slúžia iba na to, aby bolo možné odoberať deti z rodín a posielať ich na Západ, kde si ich adoptujú homosexuáli, pedofili, alebo budú použité ako darcovia orgánov. Aj na Slovensku už máme agilnú skupinu zástancov tejto teórie.  Stretli ste sa aj vy s podobnými podozreniami?
Žiaľ, áno, hoci nie priamo v našej  práci s deťmi a rodinami. Dotýka sa nás to skôr z toho hľadiska, že títo šíritelia nezmyslov dokážu nainfikovať strachom množstvo ľudí a sprostredkovane tak vyvíjať tlak na zodpovedných činiteľov a spomaľujú zavádzanie potrebných systémových zmien. Je to pre nás úplne nepochopiteľné. My sme museli dvadsať rokov odborne argumentovať a praxou potvrdzovať, prečo je potrebné zlepšiť systém ochrany detí pred násilím. Týmto ľuďom stačili dva roky na to, aby tvorbu takéhoto systému  zbrzdili.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite