Po anexii Krymu a po neskrývanom podnecovaní nepokojov vo východnej Ukrajine je jasné, že Rusko sa definitívne vrátilo k mesianistickej viere, že je akosi historicky vyvolené, a teda môže viac, omnoho viac, ako jeho susedné krajiny. V Gruzínsku a Moldavsku to Rusko významne naznačilo, na Ukrajine to už iba potvrdilo – Moskva sa cíti pánom nielen vo vlastných hraniciach, ale aj ďaleko za nimi. Je v tom pyšná ruská nadradenosť, prítomná je tiež spotvorená pravoslávna mystika, ale vidíme najmä recidívu pohanskej viery, ktorá v minulom storočí spôsobila desiatky miliónov obetí a stovky miliónov skazených životov.
Západ dnes prechádza veľmi drastickým precitnutím. Putin si už vybral, takže aj Západ vrátane Slovenska je zrazu nútený si vybrať. Nerobí nám to dobre, sme v reakcii pomalí a váhaví. Ale ak bude voľba Západu rozumná, nemusí sa táto kríza skončiť iba zle.
Na čo všetko nás Putin vyzýva?
V prvom rade na rešpektovanie reality. Celý Západ s istou výnimkou Ameriky sa v minulých rokoch prestal starať o svoju obranu, prestali sme dostatočne platiť svoje armády, neplníme svoje spoločné rozpočtové záväzky. Najskôr islamskí fundamentalisti, a teraz Putin však ukázali, že bez vojenskej sily Západu bude svet čoraz viac vydaný do rúk dobrodruhov. Toto je realita, ku ktorej sa treba vrátiť. Prvou výzvou z Krymu a východnej Ukrajiny je teda opustenie ilúzie, že svet je už bezpečné miesto, v ktorom je rozpočet na obranu len akási okrasa a pozostatok minulosti.
Ale Putin vyzýva Západ aj na väčšiu vzájomnú solidaritu. Za posledné desaťročia sme z dobrých dôvodov zvykli riešiť najmä vlastné HDP, platy, dane, dôchodky. Zdá sa nám teda prirodzené, keď prezident Zeman povie, že sankcie voči Rusku sa nesmú dotknúť českej ekonomiky. Rovnako nás nedvihne, keď premiér Fico vyhlási, že doba, keď ohrozenie či napadnutie jednej členskej krajiny NATO znamenalo okamžitú vojenskú pomoc od ostatných, je preč. Po Kryme a Donecku je zrejmé, že spojenci sa musia znovu spojiť a navzájom za seba ručiť, inak bude našim energopánom Kremeľ.
Napokon, Putin vyzval Západ aj na solidaritu s Ukrajinou, Gruzínskom a ďalšími svojimi susedmi, o ktorých sme sa roky primálo zaujímali. Nie každý z nich bude raz v NATO a EÚ, ale je zrejmé, že tí, ktorí sa tak sami rozhodnú, budú potrebovať zoči-voči prskajúcemu veľkoruskému režimu reálnu pomoc. Dnes má podobu reverzného plynu pre Kyjev, zajtra to môže byť väčšia ekonomická spolupráca s Tbilisi. Vždy nás to bude niečo stáť, ale história učí, že rozmaznaná uzavretosť do seba stojí nakoniec oveľa viac.
Ukrajina je dnes na križovatke a rozhodnúť sa na nej musí v prvom rade sama. Tamojšia korupcia, regionálna zaostalosť, ale aj malá schopnosť zjednotiť krajinu nie sú úlohy pre iných. Ale ak sa Kyjev definitívne rozhodne vymaniť z ruského „blízkeho zahraničia“, bude aj na nás, aby sa to podarilo.
Tavarišč Putin dal Západu šancu.
Západ dnes prechádza veľmi drastickým precitnutím. Putin si už vybral, takže aj Západ vrátane Slovenska je zrazu nútený si vybrať. Nerobí nám to dobre, sme v reakcii pomalí a váhaví. Ale ak bude voľba Západu rozumná, nemusí sa táto kríza skončiť iba zle.
Na čo všetko nás Putin vyzýva?
V prvom rade na rešpektovanie reality. Celý Západ s istou výnimkou Ameriky sa v minulých rokoch prestal starať o svoju obranu, prestali sme dostatočne platiť svoje armády, neplníme svoje spoločné rozpočtové záväzky. Najskôr islamskí fundamentalisti, a teraz Putin však ukázali, že bez vojenskej sily Západu bude svet čoraz viac vydaný do rúk dobrodruhov. Toto je realita, ku ktorej sa treba vrátiť. Prvou výzvou z Krymu a východnej Ukrajiny je teda opustenie ilúzie, že svet je už bezpečné miesto, v ktorom je rozpočet na obranu len akási okrasa a pozostatok minulosti.
Ale Putin vyzýva Západ aj na väčšiu vzájomnú solidaritu. Za posledné desaťročia sme z dobrých dôvodov zvykli riešiť najmä vlastné HDP, platy, dane, dôchodky. Zdá sa nám teda prirodzené, keď prezident Zeman povie, že sankcie voči Rusku sa nesmú dotknúť českej ekonomiky. Rovnako nás nedvihne, keď premiér Fico vyhlási, že doba, keď ohrozenie či napadnutie jednej členskej krajiny NATO znamenalo okamžitú vojenskú pomoc od ostatných, je preč. Po Kryme a Donecku je zrejmé, že spojenci sa musia znovu spojiť a navzájom za seba ručiť, inak bude našim energopánom Kremeľ.
Napokon, Putin vyzval Západ aj na solidaritu s Ukrajinou, Gruzínskom a ďalšími svojimi susedmi, o ktorých sme sa roky primálo zaujímali. Nie každý z nich bude raz v NATO a EÚ, ale je zrejmé, že tí, ktorí sa tak sami rozhodnú, budú potrebovať zoči-voči prskajúcemu veľkoruskému režimu reálnu pomoc. Dnes má podobu reverzného plynu pre Kyjev, zajtra to môže byť väčšia ekonomická spolupráca s Tbilisi. Vždy nás to bude niečo stáť, ale história učí, že rozmaznaná uzavretosť do seba stojí nakoniec oveľa viac.
Ukrajina je dnes na križovatke a rozhodnúť sa na nej musí v prvom rade sama. Tamojšia korupcia, regionálna zaostalosť, ale aj malá schopnosť zjednotiť krajinu nie sú úlohy pre iných. Ale ak sa Kyjev definitívne rozhodne vymaniť z ruského „blízkeho zahraničia“, bude aj na nás, aby sa to podarilo.
Tavarišč Putin dal Západu šancu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.