Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chémia lásky

.peter Szolcsányi .časopis .veda

Všetci po nej túžia, každý ju chce zažiť a nikto o ňu nechce prísť. Je to fascinujúca ľudská emócia a zároveň unikátny psychofyziologický stav organizmu. Ľudská láska.

Romantická láska je úžasný fenomén, ktorý môže nadobúdať pomerne veľa podôb, pričom dokonca nemusí byť nevyhnutne monogamná, rasovo jednofarebná alebo výlučne heterosexuálna. Na dôvažok, konkrétne prejavy lásky sa môžu v konečnom výsledku až diametrálne odlišovať. Na jednej strane sú to státisíce mŕtvych vojakov z Trójskej vojny, ktorá (podľa gréckej mytológie) vypukla pre lásku princa Parisa ku krásnej Helene. Na strane druhej je to monumentálny architektonický skvost Tádž Mahal, ktorý dal z lásky postaviť Šach Džahan pre svoju tretiu manželku Mumtaz Mahal. Avšak napriek značnej diverzite jej prejavov a podôb, fyziologická podstata romantickej lásky zostáva stále rovnaká a pre zainteresovaných aktérov ide o vskutku výnimočný duševný a telesný zážitok. Čo teda ľudská láska vlastne je? Nuž, z pohľadu prírodných vied je to hlavne a v prvom rade chémia.

.estrogén a testosterón
Celé sa to začína pohlavnými hormónmi, výlučne dámskym estrogénom a obojpohlavným testosterónom. Áno, aj ženy produkujú „mužský“ pohlavný hormón, hoci v oveľa menšom množstve ako muži a taktiež podstatne menej, ako produkujú estrogénu. Avšak zatiaľ čo hladina testosterónu u Amorom omámeného muža klesá, naopak, čerstvo zaľúbená žena je jeho zvýšenou koncentráciou stimulovaná ostošesť. Prirodzeným dôsledkom oboch procesov je výrazne znížená agresivita muža a naopak väčšia asertivita ženy. Oba pohlavné hormóny tak spolu s molekulami (potenciálnych) humánnych feromónov zabezpečia nevyhnutnú úvodnú „iskru“, keď si budúci milenci padnú nielen do oka, ale aj do nosa (v zmysle vzájomnej erotickej príťažlivosti a pachovej kompatibility). Nuž, a pokiaľ túto iniciálnu fázu rodiacej sa lásky nenaruší nič mimoriadne, nastupujú na biochemickú scénu kľúčové neurotransmitery ľudského mozgu.

.dopamín a serotonín
Na prvé dospelé rande v živote sa asi nedá zabudnúť. Človek sa naň teší ako malé decko, v hlave eufória, na tvári úsmev a za svet sa nemôže dočkať partnera či partnerky. Len čo sa však dotyčná/ý objaví, zrazu dochádza k evidentnej zmene: človek sa zapýri, srdce sa rozbúcha a kolená sa podlamujú. Čo sa to deje? Keďže premiérové rande je značne stresujúca udalosť, naše telo vyplavuje do krvi rôzne organické zlúčeniny, ktoré nás majú pripraviť na jej zvládnutie. Jednou z nich je hormón nadobličiek noradrenalín, vďaka ktorému ide čerstvý zaľúbenec takmer odpadnúť. Stačí však prvé nesmelé objatie, prvý vášnivý bozk a všetka úzkosť je akoby zázrakom preč. Naše telo zaplaví pocit šťastia, radosti a šteklivého vzrušenia, čo je prejavom intenzívneho vylučovania dopamínu, jednej z kľúčových molekúl lásky. Tento neurotransmiter je zaujímavý aj tým, že neskôr sa začína vyplavovať do mozgu už len pri pomyslení na milovanú osobu, čím v nás posilňuje túžbu opätovne sa ňou stretnúť, a to práve vďaka spomínaným príjemným pocitom. Osoba v štádiu akútnej zamilovanosti však dočasne prestáva normálne fungovať, pretože jediné, na čo sa sústredí, je notorické zaoberanie sa milovaným partnerom. Príčinou tohto bláznivého stavu je „patologicky“ znížená koncentrácia ďalšieho dôležitého neurotransmitera mozgu – serotonínu. Pričom je veľmi zaujímavé, že podobný deficit tejto molekuly sprevádza aj konkrétnu psychiatrickú diagnózu s názvom obsesívno-kompulzívna porucha, ktorá sa typicky prejavuje nutkavým opakovaním rovnakej činnosti. Zaľúbený človek sa dočasne de facto zbláznil. Pochopiteľne, tento stav nemôže trvať príliš dlho a po polroku až dvoch sa končí fáza akútnej sexuálnej hystérie. Nuž, a pokiaľ si partneri majú čo povedať aj mimo spálne, ich vzťah má dobrú šancu prerásť do pevnej a trvácnej lásky.

.oxytocín a vazopresín
A opäť v tom hrajú dôležitú úlohu konkrétne organické zlúčeniny. U žien je to hlavne oxytocín, ktorý sa ľudovo nazýva hormón šťastia alebo dôvery. Presne tieto pocity totiž vyvoláva u zaľúbených dám, ktoré sa v prítomnosti svojho milovaného partnera cítia komfortne a bezpečne. Oxytocín zároveň potláča strach z neznámeho (neofóbiu), vďaka čomu má zaľúbený pár k sebe ešte bližšie, než kedykoľvek predtým. Predpokladá sa, že niekedy až prehnaná starostlivosť milujúcej ženy o svojho partnera je tiež spôsobená vyplavovaním sa oxytocínu. Mimochodom, práve táto molekula spúšťa u novopečených mamičiek unikátne materinské inštinkty. Na druhej strane, mužským náprotivkom oxytocínu je hormón vazopresín, ktorý u zaľúbených pánov vyvoláva pocity istoty a pohody, v dôsledku ktorých zamilovaný muž ochotne trávi čas so svojou partnerkou. Vazopresín zároveň spúšťa aj samčie teritoriálne správanie a ochranárske pudy, vďaka ktorým je o partnerku fyzicky adekvátne postarané. Aj preto, milí páni, je dosť nerozumné liezť do kapusty intenzívne milujúcemu drevorubačovi.
A odkiaľ vlastne toto všetko o nás vieme? Asi tomu nebudete veriť, ale najmä z výskumu prérijných hrabošov, ktorých mozgová biochémia, sexuálne správanie a partnerské väzby mimoriadne nápadne pripomínajú ľudskú spoločnosť.
.autor je chemik.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite