Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Viktorovo kráľovstvo

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .téma

Ani niekoľko dní po voľbách nebolo jasné, či Viktor Orbán a jeho Fidesz opäť získajú ústavnú väčšinu. Isté však bolo, že po štyroch rokoch vládnutia s prehľadom vyhrali voľby a budú ďalej meniť Maďarsko na svoj obraz. Prečo je Orbán stále taký silný a socialisti opäť prepadli? Aká je budúcnosť Jobbiku?

Je teplý podvečer, razľahlé historické centrum Székesfehérváru, alebo po slovensky tiež Stoličného Belehradu, je však napriek tomu vyľudnené. Osamelý umelec si pri fontáne brnká na gitare nostalgický šláger a skupina mužov v protiľahlej kaviarni mlčky popíja radler. Množstvo historických budov, sôch a kostolov pripomína, že Stoličný Belehrad bol kedysi slávnym mestom a centrom uhorského štátu. Od čias svätého Štefana tu korunovali aj pochovávali uhorských kráľov. V roku 1543 mesto obsadili Turci, korunovačnú baziliku zničili a kráľovské hrobky vykradli. Stará sláva sa do mesta už nikdy nevrátila. Historické centrum počas rokov socializmu obkolesili panelákové sídliská, prišiel sem priemysel a dnes je stotisícový Stoličný Belehrad tak trochu ospalým župným sídlom. Tieň veľkých dejín mu však dodáva zvláštnu atmosféru.
Určite ju musel vnímať aj Viktor Orbán, keď sa na konci sedemdesiatych rokov ako mladý stredoškolák prechádzal okolo ruín Kostola Panny Márie, kde pochovali svätého Štefana a svoju korunovačnú prísahu – „sľubujem pred tvárou Boha a anjelov...“ – tu zložilo viac ako tridsať uhorských kráľov. O tom, ako tieto dotyky s dejinami Orbána ovplyvnili, sa dá iba špekulovať. Miestni si ho skôr pamätajú ako vášnivého a „hrozného“ futbalistu. Nie preto, že by futbal nevedel hrať, ale vždy hral veľmi agresívne a za každú cenu chcel zvíťaziť.
Tridsiatnička Katalin, ktorá na terase kaviarne Patria popíja s kamarátkou ružové víno, sa o politike príliš baviť nechce. „Volila som Fidesz. Koho iného som mala voliť? Veď v Maďarsku okrem Orbána žiadny iný skutočný politik nie je,“ hovorí a dáva najavo, že jej  rozhovor s novinármi nie je príliš po chuti. Podobne zrejme vidí politiku aj veľká časť miestnych. Vo volebnom obvode, ktorý zahŕňa takmer celé mesto, kandidát Fideszu so ziskom viac ako štyridsaťštyri percent bezpečne porazil politika opozičného ľavicovo-liberálneho bloku Zomknutie, ktorý pred voľbami vytvorili socialisti spolu s niekoľkými menšími stranami. V druhom volebnom obvode, ktorý okrem malej časti Stoličného Belehradu zahŕňa aj jeho širšie okolie, získal nominant Fideszu dokonca viac ako polovicu všetkých hlasov a druhý skončil kandidát Jobbiku.

.viktor znamená víťaz
Viktor Orbán nenechal nič na náhodu. Počas uplynulých štyroch rokov vďaka ústavnej väčšine pozmenil volebný systém tak, aby čo najlepšie vyhovoval jeho strane. Volebná reforma bola propagandisticky vysvetľovaná znížením počtu poslancov z 386 na 199 a zákazom kumulovania mandátov (poslanec parlamentu nemôže byť starosta či primátor mesta). Dôležitejšie zmeny však boli úplne iné. Maďari majú tradične veľmi komplikovaný volebný systém (na univerzitnom odbore politológia sa mu venuje osobitá kapitola), približne polovica poslancov sa volí v jednomandátových volebných obvodoch a druhá polovica pomerne, s klasickým päťpercentným kvórom na vstup do parlamentu. Orbán znížil počet jednomandátových obvodov zo 176 na 106. Politici Fideszu nakreslili nové volebné obvody a tiež zrušili druhé kolo, do ktorého postupovali dvaja najsilnejší kandidáti. Po novom tak prípadné koalície musia vzniknúť ešte pred prvým kolom. Zmena bola zameraná najmä proti Jobbiku (v jednomandátových okrskoch nezískali ani jeden mandát) a rozhádanej ľavicovo-liberálnej opozícii, ktorá musela vytvoriť predvolebnú koalíciu, s ktorou jednotliví lídri neboli stotožnení. A zmeny fungovali: Orbán získal 95 zo 106 jednomandátových obvodov (jeden budapeštiansky mandát ešte čaká na pripočítanie hlasov ľudí, ktorí nevolili v mieste trvalého bydliska).
Búrlivé reakcie vyvolali aj niektoré novonakreslené volebné obvody, najmä v Budapešti a Szegede na juhu krajiny. Osemnásť okrskov v Budapešti bolo stanovených tak, aby čo najviac favorizovali kandidátov Fideszu (obvody nekopírovali historické časti mesta) a v Szegede, ktorý je považovaný za baštu ľavice, boli dva obvody rozdelené úplne umelo, len aby socialisti nezískali dva mandáty, ale iba jeden. Podarilo sa. V Budapešti Fidesz získal 9 mandátov, ľavicovo-liberálna koalícia 8 (ako sme uviedli vyššie, na spočítanie hlasov v jednom okrsku sa ešte čaká).
Dvojaký meter predviedla Orbánova vláda aj pri hlasovaní zo zahraničia. V západných krajinách sa mohlo hlasovať iba na veľvyslanectvách a konzulátoch (napríklad v Nemecku teda na dvoch miestach – v Berlíne a Mníchove), za to zahraniční Maďari z Rumunska mohli hlasovať aj korešpondenčne. Orbán, skrátka, nenechal nič na náhodu – tak ako za každú cenu bojoval o jediný mandát v Szegede, rovnako potreboval odstrašiť vyše 400-tisíc liberálnejších Maďarov žijúcich na Západe a uľahčiť hlasovanie desiatkam tisícov konzervatívnejších Maďarov, žijúcich v Rumunsku. Výsledok hovorí sám za seba: spomínaný okrsok, v ktorom viedol kandidát Fideszu o 22 hlasov a v ktorom mali byť do uplynulej soboty, teda až po našej uzávierke, pripočítané hlasy ľudí, ktorí volili mimo trvalé bydlisko, rozhodne o tom, či Fidesz získa ústavnú väčšinu. Táto lekcia sa zrejme stane novým príkladom takzvaného gerrymanderingu (manipulácie s volebnými obvodmi), ktorá sa dostane do učebníc politológie.

.žiadna veľká revolúcia
Nie všetci to však vidia až tak hrozivo. András Stumpf je novinár z týždenníka HetiVálasz, ktorého šéfredaktor je bývalým hovorcom Viktora Orbána a jeho týždenník je považovaný za blízky Fideszu. Sedíme v reštauárii dvanásteho budapeštianskeho obvodu, kde dominujú dvojpodlažné vily a zeleň. Tridsiatnik Stumpf, skrytý za starším modelom zrkadlových okuliarov, hovorí, že Orbán žiadne veľké zmeny nerobil: „Mohol urobiť omnoho viac, istý čas vo Fidesze rozmýšľali o zavedení poloprezidentského režimu po vzore Francúzska. Orbána však napokon presvedčili, nech to nerobí, takže zavedené zmeny sú pomerne malé, Maďarsko je stále parlamentným systémom,“ vysvetľuje Stumpf. Prečo podľa neho dopadli voľby takým víťazstvom pre Fidesz a fiaskom pre ľavicovo-liberálu opozíciu? „Ľavica je veľmi slabá a veľmi liberálna. Neponúka zaujímavé idey, nemá štruktúry, nemá lídra a mala hroznú kampaň. Takáto opozícia nemôže byť alternatívou,“ dodáva Stumpf. Problémom nie je ani priveľmi konzervatívna agenda Fideszu. Maďarov nijako zvlášť neoslovuje, ani nestraší. Orbán síce zaviedol ústavnú definíciu manželstva, ale krajina má zákon o registrovaných partnerstvách a ten sa nijako nezmenil. A hoci sa do politiky vracajú náboženské vášne (najmä vďaka protestanským pastorom), maďarská spoločnosť je sekulárnejšia než všetky okolité krajiny. Napokon, počas Orbánovej vlády sa ďalej sekularizuje (počet nábožensky veriacich klesol pri poslednom sčítaní ľudu o tretinu).

.orbán prehral
„Podľa mňa Orbán tieto voľby prehral.“ Týmito slovami nás v redakcii opozičného denníka Népszabadság víta zástupca šéfredaktora Gábor Horváth. Keď sa zatvárime prekvapene, začne vysvetľovať: „Prehral ich, pretože päťdesiatpäť percent voličov hlasovalo proti nemu. Samozrejme, volebný systém je natoľko deformovaný, že sa to dá vydávať za víťazstvo. Nič to však nemení na tom, že väčšina Maďarov je s premiérom nespokojná, len hlasy proti sa rozdelili medzi ľavicovo-liberálnu koalíciu a Jobbik. Oproti predchádzajúcim voľbám je to rozdiel, vtedy mohol Orbán tvrdiť, že za ním stojí väčšina Maďarska, teraz to nie je pravda.“
Podľa Horvátha, ak by bola férová volebná kampaň a opozícia by mala rovnaké podmienky ako vládna strana, tak by Fidesz síce tiež vyhral, ale bol by odsúdený na koaličné vládnutie. Na podporu svojich tvrdení otvára Horváth aktuálne vydanie denníka. Na zverejnenej volebnej mape ukazuje, ako boli prekreslené jednotlivé volebné obvody. „Nikto to neprediskutoval s opozíciou, alebo regionálnymi autoritami. Niekoľko expertov z Fideszu si jednoducho zobralo počítače a nadizajnovali to tak, aby im to čo najviac vyhovovalo.“
Vytvorenie spoločného opozičného bloku socialistov a dvoch menších liberálnych strán, ktorý vznikol aj pod tlakom zmien volebného systému, sa podľa Horvátha ukázalo ako chyba. „Šéf socialistov Mesterházy nenávidel bývalých premiérov Gyurcsánya a Gordona Bajnaiho, stojacich na čele dvoch menších strán, ktoré boli súčasťou predvolebného bloku Zomknutie. Platilo to obojstranne. Bajnai mal síce dobré vzťahy s Gyurcsányom, ale jeho poradcovia mu zase radili, aby sa ho snažil vytlačiť na okraj, pretože príliš mobilizuje pravicových voličov. Hádali sa medzi sebou a pôsobili nedôveryhodne.“  Spojenie socialistov s liberálnejšími politikmi prekážalo aj mnohým tradičným voličom tejto strany na vidieku, ktorí nakoniec radšej hlasovali za Jobbik. Veľa Maďarov si tiež stále dobre pamätá, ako socialistické vlády dostali krajinu na pokraj bankrotu.
Koalícia čelila aj masívnej antikampani. Krajina bola posiata bilbordmi, ktoré Gyurcsánya a Bajnaiho zobrazovali v spoločnosti odsúdených politikov a kriminálnikov. Objednalo si ich Fórum občianskej spolupatričnosti, organizácia s nejasným pozadím, ktorá na to podľa odhadov minula pol miliardy forintov. Teda takmer dva milióny eur.  

.prežijú socialisti?
Socialistom sa tiež nepodarilo uspieť v regiónoch na východe Maďarska, kde bývali v minulosti silní a kde sa obyvatelia podľa Horvátha dajú označiť za „porazených transformáciou“. Podľa Eurostatu žijú dnes v Maďarsku tri milióny ľudí pod hranicou chudoby, veľká časť práve na východe krajiny. Je tu tiež najviac problémov, spojených so spolužitím s početnou rómskou menšinou. Dediny, kde je bez práce až osemdesiat percent ľudí, nie sú žiadnou výnimkou. Prečo však aj v týchto regiónoch s prehľadom zvíťazila strana, ktorá bola štyri roky vo vláde? „Fidesz pre týchto ľudí vymyslel kurzy, ktorými kamufloval reálnu nezamestnanosť, vulgárne povedané, učilo sa na nich počítať do dvadsať a za účasť dostávali ľudia 140 eur mesačne. To možno nie je veľa, je to polovica minimálnej mzdy, ale keď nemáte nič, tak ste vďační aj za to,“ hovorí Horváth.
Upozorňuje aj na to, že veľa ľudí z vidieka nemá prístup k nezávislým médiám a z väčšiny televízií a rádií, ktoré kontroluje Fidesz, počúvajú, že Maďarsku sa darí čoraz lepšie a lepšie. „Tak si povedia, že to možno iba ja mám smolu, ale Maďarsko je na tom dobre. Netreba tiež podceňovať silu miestnych autorít Fideszu. Napríklad v tejto krajine prevádzkovalo 20-tisíc rodín trafiky. Vláda ich zo dňa na deň zrušila a začala vydávať licencie na nové – národné tabakové obchody. Zoznamy ľudí, ktorí dostali licencie, zostavovali miestni lídri Fideszu. Podobne to fungovalo aj s dotáciami pre farmárov,“ vysvetľuje Horváth.
Socialisti však podľa neho majú stále šancu pokúsiť sa o reštart. Najbližšie už v komunálnych voľbách. V tých posledných uspeli z väčších miest len v Szegede a v jednej budapeštianskej mestskej časti. Aktuálne volebné výsledky podľa kolegu z Népszabadságu naznačujú, že by sa im mohlo podariť získať post primátora Budapešti a uspieť aj v troch ďalších veľkých mestách – Szegede, Miskolci a Nyíregyháze. „To by im poskytlo lokálnu bázu na to, aby opäť nabrali silu. Problém je, že sa im rozpadol tím poradcov a celé zázemie. Bez toho je ťažké budovať ideológiu a stratégiu strany. Fidesz bol schopný vybudovať si zázemie, think-tanky, médiá, ekonomické pozície aj počas opozície. Socialistom však takýto zabijácky inštinkt chýba,“ myslí si Horváth.

.prečo rastie Jobbik
Ak existuje nejaké prekvapenie volieb, je to ďalší nárast Jobbiku. Pred štyrmi rokmi získali 16 percent, teraz vyše 20 percent. Dôvod? Tridsaťpäťročný Gábor Vona a jeho straníci vyzliekli uniformy a obliekli obleky, nehovoria len o Rómoch, ale najmä o problémoch mladých, snažia sa pôsobiť ako „sladkí trendy mládenci“ so vzťahom k tradičným hodnotám. Podľa maďarských kuloárov Vona vedel, že ak strana získa menej ako 15 percent, príde o stoličku. V politike však ešte chce zostať, preto sa začal správať umiernenejšie.
Daniel Róna je tridsaťročný akademik, pôsobiaci na budapeštianskej univerzite Mateja Korvína, kde sa venuje pravicovému extrémizmu. Pred pár mesiacmi spolu s Andrásom Bíró-Nagyom napísal veľmi diskutovaný článok o Jobbiku a téme sa venuje dodnes. Za úspechom Jobbiku treba vidieť viacero vecí, ale  najdôležitejšie sú podľa Daniela Rónu tri: Jobbik je ešte viac antiestablišmentový ako doteraz, prezentuje sa ako neskorumpovaná tretia sila, ktorá ešte nevládla a má čistý štít. Navyše, najtvrdším kritikom Orbána je práve Gábor Vona. Orbán má podľa neho rétoriku Jobbiku, ale vládne ako socialista. A do tretice, Jobbik ukázal energiu a chuť vyhrať. Mal dobrú kampaň, prezentuje sa umiernene a v istom zmysle možno povedať, že najviac hovoril o programe, osobitne pre mladých ľudí. Ten je často komický – Vona chce napríklad dosiahnuť, aby mali Maďari a cudzinci v zahraničných firmách pôsobiacich v Maďarsku rovnaké platy. Naďalej hovorí aj o rómskej kriminalite, maďarskej suverenite – kritizuje EÚ a Medzinárodný menový fond – a žiada zavedenie trestu smrti.
Jobbik zaostal za ľavicovo-liberálnou koalíciou Zomknutie iba o štyri percentá hlasov a v niekoľkých prípadoch mu iba tesne ušlo zvolenie v jednomandátovom obvode. Toto hnutie sa posilnilo aj geograficky: už viac nie je iba hlasom frustrovaného a zaostalého východného Maďarska, ale pozíciu tretej a v mnohých prípadoch druhej strany dosiahlo aj v centrálnom či západnom Maďarsku. Najslabšia je strana, pochopiteľne, v Budapešti. Úspech Jobbiku podľa Rónu netreba spájať iba s Orbánom, ale najmä s ľavicou: tá bola v rómskej téme príliš politicky korektná, fakticky nič nerobila a keďže je v takom biednom stave, voliči hľadajú k Fideszu alternatívu inde.   
Najmä ak politici Jobbiku pracujú často profesionálnejšie než konkurencia. „Jobbik organizuje hudobné festivaly, je prítomný na univerzitách, na facebooku, robia letné tábory, organizujú párty a diskusné fóra. A v porovnaní s ostatnými sú mladí a aj pôsobia mlado,“ hovorí Róna. Jobbik programovo mieša doktríny podľa toho, aké sú populárne. Chcú zrušiť školné, presadzujú zľavy na internáty a rómske deti chcú povinne odobrať neprispôsobivým rodičom a umiestniť ich do špeciálnych internátnych škôl. Môže Jobbik ďalej rásť a stať sa stranou číslo dva? „Nie som veštec,“ usmeje sa Daniel Róna.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite