Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zomrel Milan Ftáčnik. Mal 64 rokov

Editorial

.štefan Hríb .časopis .editorial

Ak komunisti v čomsi naozaj uspeli, bola to výroba predsudkov. Šikovne do našich myslí vtlačili, že kapitalista je zloduch, ktorý žije z práce iných, že kresťanstvo patrí do stredoveku, ktorý bol dobou temna, a že skazení králi, šľachta a feudálni páni robili cnostným poddaným zo života peklo.

Ak komunisti v čomsi naozaj uspeli, bola to výroba predsudkov. Šikovne do našich myslí vtlačili, že kapitalista je zloduch, ktorý žije z práce iných, že kresťanstvo patrí do stredoveku, ktorý bol dobou temna, a že skazení králi, šľachta a feudálni páni robili cnostným poddaným zo života peklo.

Odvtedy prešli Slovenskom veky, ale v myslení sa, paradoxne, až tak veľa nezmenilo. Kapitalistu, bez ktorého nápadu, risku a tvorivosti by sme treli biedu, si naďalej nevážime, pretože ho zdiskreditovali ponovembroví zlodeji a tunelári. Mimochodom – z tohto vlastného hriechu žije dnešná vláda... Slušní podnikatelia sa síce snažia, ale pobežia megatrať. Aj kresťanstvo, bez ktorého by nebolo našej civilizácie, a teda ani slobody, naďalej stráca autoritu, pretože jeho reprezentanti – v cirkvách či politike – príliš často nechránia pravdu, ale najmä svoje privilégiá. Obetaví kresťania robia, čo môžu, ale jedno meno v zozname či jeden úklon nehodnej vláde ich snahu nespravodlivo prebíja.

Ale úplne najhoršie je na tom povesť kráľov, šľachty a feudálnych pánov, pretože tých už rehabilitovať nemá veľmi kto. Väčšina je odkázaná na úbohé filmy, v ktorých kráľov marxisticky paroduje ešte aj skvelý Werich a poddaných naružovo natiera ešte aj nezabudnuteľný Króner. Našu mienku však nedeformuje len komunistické umenie. Aj staré jánošíkovské povery a nové aféry v Buckinghamskom paláci či Monte Carle robia svoje.
Našťastie, jeden silný tromf šľachty máme stále priamo medzi nami – Karla von Schwarzenberga.
Je mužom hradov, pánom Orlíka a iných, no vždy vraví, že v skutočnosti je lesník – a naozaj sa o les osobne stará a s láskou o ňom rozpráva. Každý, kto bol v útulnom Scheinfelde, vie, že to nie sú plané reči.
Je tiež znalcom vína, whisky a všetkého dobrého pitia, ktoré tak rád ponúka priateľom na svojom nemeckom zámočku, a predsa najradšej zapadne do obyčajnej krčmy so svojimi „poddanými“. Keď bol u nás Pod lampou, a skončili sme, bola jedna hodina v noci. „Jdeme teď na pivo, ne?“ opýtal sa, a nebola to celkom otázka. Išli sme sami dvaja nocou, a tak som dosť pobavene sledoval, ako sa za ním celá bratislavská bohéma otáčala, ako policajti zneisteli a ako aj vyholení ochrankári Irishu úctivo ustúpili. Po treťom Guinessovi bola knajpa jeho.
Dnes je u susedov ministrom zahraničia. Vlastne vždy bol mužom etikety, protokolu, a dobrých, vyberaných spôsobov. No predsa zo všetkého najviac obľubuje odvážny humor, a jeho vtipy nikdy nemali v pánskej spoločnosti konkurenciu.
Je však najmä synom svojho rodu, obyvateľom viedenského Schwarzenberského paláca na Schwarzenberskom námestí na konci Schwarzenberskej aleje, takže má vraj navštívenku, na ktorej je len meno. A predsa celý život berie neznámych stopárov a stopárky, zastáva sa slabých a bojuje za väznených. Pred rokom 1989 u nás, dnes na Kube a všade, kde cíti útlak. Už 70 rokov.
Všetko dobré zo Slovenska, pán šľachtic.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite