Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

Kovové antibiotikum

.peter Szolcsányi .časopis .veda

Hoci je len chudobným príbuzným zlata, klenotníci naň nedajú dopustiť. Okrem vzácnych šperkov ho však nájdeme aj v moderných antibakteriálnych materiáloch. Striebro.

Odhaduje sa, že striebro sprevádza ľudstvo už vyše 7 000 rokov. Tento drahý kov sa odnepamäti používal nielen na výrobu príborov, svietnikov alebo zrkadiel, ale aj ako mincový a klenotnícky materiál. A vždy z rovnakého dôvodu: striebro prakticky nekoroduje, a preto si dlhodobo zachováva svoje pôvodné vlastnosti.
Ľudia však rýchlo prišli na to, že okrem obdivuhodnej fyzikálno-chemickej stability vykazuje ešte jednu unikátnu črtu – účinne zabíja mikroorganizmy. Už staroveký historik Hérodotos zaznamenal, že vtedajší perzskí králi pili (nielen) vodu skladovanú výlučne v strieborných zásobníkoch, v ktorých vydržala čerstvá vraj celé roky, čo bolo dôležité najmä počas dlhotrvajúcich vojen. (Mimochodom, strieborné filtre na dezinfekciu pitnej vody boli použité aj na palubách Apolla, raketoplánov a MIR-u.)
Od 17. storočia sa traduje využitie striebra ako univerzálneho liečiva, ktoré sa používalo napríklad na liečbu cholery alebo epilepsie. O dvesto rokov neskôr sa zaviedlo štandardné podávanie zriedeného roztoku dusičnanu strieborného (AgNO3) novorodencom trpiacim na popôrodný zápal spojiviek. Nuž a od polovice dvadsiateho storočia je na trhu „strieborné“ antibiotikum vo forme krému na liečbu popálenín (silvadene). Všetky tieto aplikácie, akokoľvek užitočné v danom čase, však boli výlučne emipirické, bez hlbšieho pochopenia mechanizmu antimikrobiálneho účinku striebra a jeho zlúčenín. Ako teda funguje kovové antibiotikum?  

.antibiotikum
Chemicky je striebro ušľachtilým kovom, a preto štandardne nereaguje s vodou ani našimi telesnými tekutinami. Napriek tomu kovové striebro (Ag0) síce pomaly, ale neustále uvoľňuje malé množstvá bioaktívnych katiónov Ag+, ktoré sa zhromažďujú na jeho povrchu.  (Dôležitú úlohu v oxidácii striebra hrá kyslík.) Pričom rýchlosť vzniku strieborných katiónov je priamo úmerná veľkosti kovovej plochy: uvoľňovanie Ag+ z  koloidného (nanokryštalického) striebra, s časticami menšími ako 20 nanometrov, je rádovo rýchlejšie, ako napríklad zo striebornej fólie alebo drôtika. Nuž a práve katióny uvoľnené z elementárneho striebra sa pomerne silno viažu na konkrétne molekuly v ľudskom tele, či už ide o zlúčeniny s obsahom síry (tioly, sulfidy), dusíka (amíny), alebo rôznych kovov (metaloproteíny).
Spomínané „striebrofilné“ biomolekuly sa však nenachádzajú len v ľudskom organizme, ale aj v patogénnych mikroorganizmoch, a tak sa katióny striebra výborne „lepia“ aj na bunkové membrány rôznych baktérií, húb, plesní alebo prvokov. Z ich povrchu sú vzápätí špecifickým procesom, zvaným pinocytóza, absorbované do vnútrobunkového priestoru. Tam urýchľujú vznik extrémne reaktívnych častíc (ROS radikálov), následne dochádza k zmene chemickej štruktúry a inaktivácii enzýmov nevyhnutných na prežitie patogénov, vďaka čomu striebro a jeho zlúčeniny vykazujú užitočné antimikrobiálne vlastnosti. Z tohto dôvodu sa dnes pridávajú do dentálnych výplní a ortopedického cementu, alebo sa používajú vo forme „postriebrených“ obväzov a katétrov, ktoré zabraňujú potenciálnej infekcii. Existujú však už aj experimentálne dôkazy o antivírusovom účinku strieborných nanočastíc voči hepatitíde B a HIV. Pochopiteľne, tieto unikátne vlastnosti neunikli ani výrobcom spotrebného tovaru a na trhu sa už niekoľko rokov objavujú rôzne výrobky s obsahom bioaktívneho striebra, či už sú to „nesmradľavé“ ponožky, „antibakteriálne“ chladničky, alebo voľne dostupné „liečivé“ preparáty či kozmetika.

.toxicita
Avšak zatiaľ čo striebrom impregnované obväzy alebo funkčné textílie nepredstavujú významné riziko intoxikácie, u posledne menovaných „strieborných“ produktov je namieste značná opatrnosť. Špeciálne medicínske materiály totiž podliehajú klinickým testom a majú definovaný účel použitia, na rozdiel od bežných komerčných produktov, ktoré nie sú nijako regulované.
Striebro je klasifikované ako cudzorodá látka (xenobiotikum), pretože nepatrí medzi biogénne prvky ľudského organizmu. Ilustráciou tohto faktu je skutočnosť, že dlhodobé laické užívanie prípravkov s obsahom striebra – kvapiek proti nádche, výživových doplnkov, odvykacích preparátov alebo kožných tinktúr – často spôsobuje ochorenie s názvom argýria. Prejavuje sa typickým sivomodrým sfarbením pokožky a nechtového lôžka v dôsledku ukladania striebra vo forme sulfidov a selenidov vo väzivovom tkanive (zamši).
Našťastie ide viac o estetický problém, ako o život ohrozujúci stav. Horším prípadom je však argyróza, keď dochádza k vylučovaniu metabolitov striebra v rohovke, šošovke alebo spojivke oka. Popísaná je aj kontaktná alergia senzitívnych jedincov na striebro pri manipulácii s mincami, nosení šperkov, používaní kozmetiky alebo fotografických roztokov. Napriek tomu kontrolované medicínske aplikácie antibakteriálneho striebra budú nepochybne čoraz viac využívané, a to hlavne z dôvodu alarmujúco rastúcej rezistencie nebezpečných patogénov na súčasné klasické antibiotiká.
Autor je chemik.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite