Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cesta k úspechu

.štefan Hríb .časopis .editorial

Spanilá cesta Dominiky Cibulkovej až do finále Australian Open sa zdá rozprávková. Ale z rozprávky na nej nestretlo vzrastom nízku tenistku takmer nič. Rozhodli vôľa a ochota pracovať na sebe.

Tie príbehy sa začínajú veľmi podobať. Žigo Pálffy a Miro Šatan, najprv za morom odmietaní ako slabí a málo robustní, sa drzo zaťali a stali sa hviezdami NHL. Zdeno Chára, odmietaný dokonca už doma, sa rozhodol zmeniť osud príliš vysokého hráča a stal sa najlepším obrancom sveta. Aj Jaroslav Halák, dlho podceňovaný v Montreale, sa odmietol položiť a napokon svetovo prerazil v Saint Louis. Svoje by vedeli pridať futbalový tréner Vlado Weiss, basketbalová trénerka Natália Hejková a mnohí ďalší, čo namiesto pomoci prekonávali nielen seba, ale aj závisť a nepriazeň okolia.
Podobne teraz Dominika Cibulková.
Keď vstupovala do vrcholového tenisu, odborníci jej nedávali šancu na vstup do prvej stovky. Nemala na to výšku Šarapovovej, silu Williamsovej ani talent Hingisovej či Clijstersovej. Mala len chuť bojovať a dobrú povahu. Dominika Cibulková je najnižšia hráčka prvej rebríčkovej päťdesiatky. Lenže ona na tomto hendikepe neskončila, naopak, vystavala si iné prednosti. Výsledkom nie je prvá stovka, ale už prah prvej desiatky a historické finále v Melbourne, v ktorom bola síce sympatická Li Na lepšia, ale slovenská tenistka sa prvýkrát pozrela na grandslamovú trofej úplne zblízka.
O čom to hovorí?
Tu doma sa veľa vyplakáva. Nič sa nedá, iní majú výhody, my krivdy, navyše štát vo všetkom zlyháva. Táto mentalita vedie k strate nádeje, k depresii a najnovšie aj k utiekaniu sa k extrémnym riešeniam. Cibulkovej príklad ukazuje lepšiu cestu: Všetko sa dá, ak sa od vyčítavého pohľadu na iných vrátime k zodpovednosti za vlastný život, a ak svoje nedostatky a nevýhody neurobíme koncom, ale začiatkom svojho napredovania.
Dominika Cibulková sa narodila v roku 1989 a je teda zástupkyňou generácie, ktorá už nezažila neslobodu. To, čo práve vlastnou prácou dosiahla, je vynikajúcou ilustráciou možností, ktoré všetci od toho prelomového roku máme. Šomreme, závidíme si, nadávame na pomery, akoby sme ich netvorili my. Ale tým klameme samých seba. Príklad veľkej malej tenistky, ale aj príbehy viacerých vedcov a umelcov svedčia, že úspech v slobodnom svete už nie je výsadou hŕstky mimoriadne talentovaných, vyvolených či bohatých, ale šancou každého, kto sa nepoddá a zabojuje sám so sebou a občas aj svojím okolím.
Slečna Dominika Cibulková, bolo to krásne. Gratulujem a ďakujem za inšpiráciu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite