.aký bude BUBO bál tento rok?
Pred dvadsiatimi rokmi sme si povedali, že chceme rozvíjať slovenské cestovateľstvo a tento slovenský festival je toho súčasťou. Cestujeme po celý rok a snažíme sa spraviť cesty, ktoré sú svojím spôsobom unikátne a tie sa na festivale neskôr prezentujú. Ide o cesty, ktoré sme prešli v roku 2013. Všetci najlepší cestovatelia sa stretnú pod jednou strechou a je to práve na Bubo bále.
.koľko ľudí chodí na váš festival?
Máme vždy plno. Je o to veľký záujem, pretože ľudia cítia, že to robíme z presvedčenia. Je za tým veľa cestovateľského fanatizmu a nadšenia. Okrem cestovateľských prezentácií sú tam výstavy stoviek krásnych obrovských fotografií z posledného roka. Robíme aj rôzne prídavné aktivity, učíme ľudí bubnovať či ochutnávať čerstvo dovezený čaj.
.aké prezentácie by ste vyzdvihli?
Môžem povedať za seba, že som bol na Severnom póle. Pred rokom sme sa kúpali v Antarktíde, tento rok sme sa kúpali aj na Severnom póle. V novembri a decembri som prešiel cestu po rieke Niger, od jej prameňa v horách v Guinei cez Mali, tam sa cesta otáčala a išli sme do Toga, Beninu, Burkina Faso a skončili sme v Nigérii, kde sa rieka vlieva do Guinejského zálivu. Keď hľadáte informáciu z francúzskych alebo britských zdrojov, či sa tam dá ísť, tak oni to vôbec neodporúčajú. Bola to dosť dobrodružná, ťažká, ale veľmi pekná cesta.
.je možné, že sa dá takáto cesta zaradiť aj do vášho katalógu?
To nie. Sú to veľmi náročné cesty. Tam nejde o obchod, ide o to, aby sme spravili niečo unikátne. Je to ako firma Ferrari, ktorá vyrába autá a aj preteká. Takéto cesty sú práve ako preteky. Sú to špeciality, nikto pred nami z Česka a Slovenska podobné cesty predtým nerealizoval. Ďalšia prezentácia, ktorú by som vyzdvihol, je cesta Martina Navrátila, ktorý šiel cez Irán, Afganistan a Pakistan, pričom mal vyšší cieľ, ktorým bolo prejsť Hodvábnu cestu a hľadať stopy Alexandra Veľkého. Na festivale bude prezentovať iný pohľad na Afganistan, ako si o ňom myslíme. Zaujímavou, aj keď kontroverznou cestou bude hľadanie hrobu Ježiša Krista v Kašmíre podľa bestselleru Jozefa Banáša Kód 1. Nemusíme s tým súhlasiť, ale je to veľmi zaujímavá cesta, ktorá vedie cez Kašmírske Himaláje.
.podľa čoho sa rozhodujete, že teraz vyrazíte po rieke Niger?
Afrike sa venujem posledných desať rokov. Splavili sme prítok rieky Kongo, prešli sme Čadom do Líbye alebo prekonali hranice rozdeleného Sudánu. Minulý rok sme prešli aj Somálsky polostrov čiže Džibusko, Eritreu a Somálsko. Keď človek stále cestuje, získava rôznych kamarátov, ktorým môže dôverovať. Cestu po rieke Niger som robil s Francúzmi, ktorých dlho poznám, keďže som s nimi prešiel Čad aj Kongo. Minule sme si povedali, že musíme hľadať hlbší zmysel našich ciest. Minulý rok som bol v Antarktíde presne na sté výročie, ako kapitán Scott dosiahol južný pól. Keď tam prišiel, zistil, že tam bol Amundsen pred ním a neskôr s celou výpravou zahynul. Ale na festivale nebudeme rozprávať len o adrenalínových cestách, budú tam aj prezentácie ciest pre bežných ľudí, ktoré sa môžu stretnúť s rôznymi odborníkmi na destinácie ako New York, Kuba, Mexiko, Thajsko či Austrália. Sú to ľudia, ktorí sú tristo dní na jednom mieste a ktorí vedia takmer o všetkom, napríklad aj o tropických chorobách. BUBO bál je stretnutím ľudí, ktorých baví cestovať. Je aj pre tých, ktorí sa niekam chystajú a váhajú, či majú ísť, alebo nie. Na festivale získajú od sprievodcov dôležité informácie a môžu ísť sami alebo s Bubom.
.napríklad, čisto teoreticky, zaujímam sa o žraloky. Mohol by som sa stať sprievodcom BUBO?
Minulý rok som sa v Džibutsku potápal so žralokom obrovským. Tento rok robíme výpravu medzi kladivohlavých žralokov na Kokosových ostrovoch. Ročne sa k nám hlási asi tristo sprievodcov. Aj my hľadáme stále nových ľudí, ale stať sa sprievodcom BUBA nie je také ľahké. Máme vlastnú cestovateľskú akadémiu, kde budúcich sprievodcov vzdelávame. Nemôžeme tam zobrať ľudí, ktorí sa nevedia potápať alebo nemajú poňatia, ako sa správať medzi žralokmi, aby ich náhodou nezožrali (Smiech). Základom je bezpečnosť. K nám sa hlásia rôzni dobrodruhovia a nadšenci, ale my sa snažíme nájsť medzi nimi tých zopár skutočných profíkov. Preto je naša firma aj úspešná a ľudia sa k nám vracajú. Snažíme sa stále zlepšovať, nechceme robiť len rôzne poznávacie zájazdy, ale naším cieľom je, aby si ľudia priniesli z ciest silné zážitky. Chceme, aby sa z dovoleniek stala aktívna vec.
.kam by ste neodporučili ľuďom cestovať v týchto časoch? Do vojnových zón?
Práveže vyhľadávam rôzne regióny krátko po vojnovom konflikte. Krajina je krásna, takmer nikto tam nie je. Ale určite by som ľuďom neodporučil Sýriu, aj keď to bola moja obľúbená krajina, Líbyu, Afganistan či saharské krajiny. Vo všeobecnosti však nie všetky krajiny, z ktorých vychádzajú negatívne informácie, sú na tom tak zle. Napríklad krajiny ako Burundi a Rwanda si ľudia zafixovali ako regióny, kde bola genocída. Dnes je Rwanda africkým Švajčiarskom. Je tam tak bezpečne, že tam robíme zájazdy aj s deťmi.
Pred dvadsiatimi rokmi sme si povedali, že chceme rozvíjať slovenské cestovateľstvo a tento slovenský festival je toho súčasťou. Cestujeme po celý rok a snažíme sa spraviť cesty, ktoré sú svojím spôsobom unikátne a tie sa na festivale neskôr prezentujú. Ide o cesty, ktoré sme prešli v roku 2013. Všetci najlepší cestovatelia sa stretnú pod jednou strechou a je to práve na Bubo bále.
.koľko ľudí chodí na váš festival?
Máme vždy plno. Je o to veľký záujem, pretože ľudia cítia, že to robíme z presvedčenia. Je za tým veľa cestovateľského fanatizmu a nadšenia. Okrem cestovateľských prezentácií sú tam výstavy stoviek krásnych obrovských fotografií z posledného roka. Robíme aj rôzne prídavné aktivity, učíme ľudí bubnovať či ochutnávať čerstvo dovezený čaj.
.aké prezentácie by ste vyzdvihli?
Môžem povedať za seba, že som bol na Severnom póle. Pred rokom sme sa kúpali v Antarktíde, tento rok sme sa kúpali aj na Severnom póle. V novembri a decembri som prešiel cestu po rieke Niger, od jej prameňa v horách v Guinei cez Mali, tam sa cesta otáčala a išli sme do Toga, Beninu, Burkina Faso a skončili sme v Nigérii, kde sa rieka vlieva do Guinejského zálivu. Keď hľadáte informáciu z francúzskych alebo britských zdrojov, či sa tam dá ísť, tak oni to vôbec neodporúčajú. Bola to dosť dobrodružná, ťažká, ale veľmi pekná cesta.
.je možné, že sa dá takáto cesta zaradiť aj do vášho katalógu?
To nie. Sú to veľmi náročné cesty. Tam nejde o obchod, ide o to, aby sme spravili niečo unikátne. Je to ako firma Ferrari, ktorá vyrába autá a aj preteká. Takéto cesty sú práve ako preteky. Sú to špeciality, nikto pred nami z Česka a Slovenska podobné cesty predtým nerealizoval. Ďalšia prezentácia, ktorú by som vyzdvihol, je cesta Martina Navrátila, ktorý šiel cez Irán, Afganistan a Pakistan, pričom mal vyšší cieľ, ktorým bolo prejsť Hodvábnu cestu a hľadať stopy Alexandra Veľkého. Na festivale bude prezentovať iný pohľad na Afganistan, ako si o ňom myslíme. Zaujímavou, aj keď kontroverznou cestou bude hľadanie hrobu Ježiša Krista v Kašmíre podľa bestselleru Jozefa Banáša Kód 1. Nemusíme s tým súhlasiť, ale je to veľmi zaujímavá cesta, ktorá vedie cez Kašmírske Himaláje.
.podľa čoho sa rozhodujete, že teraz vyrazíte po rieke Niger?
Afrike sa venujem posledných desať rokov. Splavili sme prítok rieky Kongo, prešli sme Čadom do Líbye alebo prekonali hranice rozdeleného Sudánu. Minulý rok sme prešli aj Somálsky polostrov čiže Džibusko, Eritreu a Somálsko. Keď človek stále cestuje, získava rôznych kamarátov, ktorým môže dôverovať. Cestu po rieke Niger som robil s Francúzmi, ktorých dlho poznám, keďže som s nimi prešiel Čad aj Kongo. Minule sme si povedali, že musíme hľadať hlbší zmysel našich ciest. Minulý rok som bol v Antarktíde presne na sté výročie, ako kapitán Scott dosiahol južný pól. Keď tam prišiel, zistil, že tam bol Amundsen pred ním a neskôr s celou výpravou zahynul. Ale na festivale nebudeme rozprávať len o adrenalínových cestách, budú tam aj prezentácie ciest pre bežných ľudí, ktoré sa môžu stretnúť s rôznymi odborníkmi na destinácie ako New York, Kuba, Mexiko, Thajsko či Austrália. Sú to ľudia, ktorí sú tristo dní na jednom mieste a ktorí vedia takmer o všetkom, napríklad aj o tropických chorobách. BUBO bál je stretnutím ľudí, ktorých baví cestovať. Je aj pre tých, ktorí sa niekam chystajú a váhajú, či majú ísť, alebo nie. Na festivale získajú od sprievodcov dôležité informácie a môžu ísť sami alebo s Bubom.
.napríklad, čisto teoreticky, zaujímam sa o žraloky. Mohol by som sa stať sprievodcom BUBO?
Minulý rok som sa v Džibutsku potápal so žralokom obrovským. Tento rok robíme výpravu medzi kladivohlavých žralokov na Kokosových ostrovoch. Ročne sa k nám hlási asi tristo sprievodcov. Aj my hľadáme stále nových ľudí, ale stať sa sprievodcom BUBA nie je také ľahké. Máme vlastnú cestovateľskú akadémiu, kde budúcich sprievodcov vzdelávame. Nemôžeme tam zobrať ľudí, ktorí sa nevedia potápať alebo nemajú poňatia, ako sa správať medzi žralokmi, aby ich náhodou nezožrali (Smiech). Základom je bezpečnosť. K nám sa hlásia rôzni dobrodruhovia a nadšenci, ale my sa snažíme nájsť medzi nimi tých zopár skutočných profíkov. Preto je naša firma aj úspešná a ľudia sa k nám vracajú. Snažíme sa stále zlepšovať, nechceme robiť len rôzne poznávacie zájazdy, ale naším cieľom je, aby si ľudia priniesli z ciest silné zážitky. Chceme, aby sa z dovoleniek stala aktívna vec.
.kam by ste neodporučili ľuďom cestovať v týchto časoch? Do vojnových zón?
Práveže vyhľadávam rôzne regióny krátko po vojnovom konflikte. Krajina je krásna, takmer nikto tam nie je. Ale určite by som ľuďom neodporučil Sýriu, aj keď to bola moja obľúbená krajina, Líbyu, Afganistan či saharské krajiny. Vo všeobecnosti však nie všetky krajiny, z ktorých vychádzajú negatívne informácie, sú na tom tak zle. Napríklad krajiny ako Burundi a Rwanda si ľudia zafixovali ako regióny, kde bola genocída. Dnes je Rwanda africkým Švajčiarskom. Je tam tak bezpečne, že tam robíme zájazdy aj s deťmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.