Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

László Öllös: Čo je ľudské, nemôže byť perfektné

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

László Öllös je preto prezidentom Fóra inštitútu pre výskum menšín, aby sa mohol zaoberať len strategickými a teoretickými vecami a nemusel manažovať. V Nitre na katedre politológie európskych štúdií učí viaceré syntetizujúce teoretické predmety ako politická filozofia.

Mojou úlohou nie je len odovzdávať vedomosti,
ale dostať zo študenta na povrch to, čo je on, čo vie robiť on. Každý je iný, každý má iný talent. Keď v ňom učiteľ nevzbudí to, čo má rád, k čomu má pozitívny vzťah, tak kreatívny človek z neho nikdy nebude, bude len reprodukovať. Musí chytiť svoju prvú rybu a potom to už ide. Mojou výzvou bol tento hraničný svet medzi kultúrami. Chápem ho, mám ho rád vo všetkých detailoch, aj keď nie je ľahké byť občanom druhej kategórie. Ale nikdy ma nelákalo odísť inam.

Už nechodím do médií.
Pred pár rokmi to dospelo do štádia, že každý týždeň som aspoň jeden večer strávil v telke. Navyše, po istom  čase sa človek svojimi stanoviskami chtiac-nechtiac zapojí do rôznych politických bojov, začne mať veľa nepriateľov. Inak to ale bola veľká intelektuálna výzva, ako sa dá troma vetami vysvetliť problém, ktorý sa troma vetami vysvetliť nedá a napriek tomu to treba.

Hromadím okolo seba knihy,
ktoré potrebujem na premýšľanie, až ich je dobrý metrák. Späť na police ich odložím až vtedy, keď príde nejaká nová idea, a začína sa tvoriť nová kopa. Nečítam len odbornú literatúru, ale aj krásnu, občas básne, a mám rád aj málohodnotnú literatúru, napríklad kovbojky. Na Vianoce som dostal 16 diskov Winnetoua, pozerám ho po česky, lebo tak je to vo mne z detstva zakódované.

Rád chodím nakupovať, aj so ženami.
Poradím, pokritizujem, vraj mám dobrý vkus, ale neviem, či si to myslia aj moje dve dcéry. Mám vôbec rád nové veci, keď niečo dostanem ja, tak si to vystavím a pár dní sa na to len pozerám. Ale keď dostanem v sobotu ráno veľký nákupný zoznam, aj z neho som schopný zabudnúť dve veci. Až taký hlúpy nemôžeš byť, hovorí manželka. Môžem, mám na to právo. Stretnem sa tam so známymi, tiež držia svoje zoznamy a majú rôzne stratégie. Niekto chytí kôš a začne pobehovať po veľkopredajni v tom poradí, ako to má napísané, iný postaví kôš do stredu a robí od neho hviezdicové výpady.

Pyšný som a nepoviem na čo.
Keď som bol mladší, nafúkane som si myslel, že určité veci chápem perfektne. Po čase som prišiel na to, že nikto nič nechápe perfektne. Vo všetkom, čo si myslíme o svete, je akýsi omyl, čo je ľudské, nemôže byť perfektné, to bol pre mňa obrovský objav. Niektoré chyby opraviť nedokážem, nemá zmysel, aby som si ich nepriznal.

Rozoznávam dve závisti, normálnu a tú žltú.
Žltá je spojená s nenávisťou, ja mávam len tú obyčajnú, závidím ľuďom, ktorí niečo vedia a ja nie. Na peniaze nie som, nešiel som podnikať, nenechal som sa nominovať do manažérskych funkcií ani do politiky, hoci ma do toho ako spoluzakladateľa MNI tlačili. Moje rozhodnutie, zostať intelektuálom, padlo presne v januári v 1990, keď sa začali kooptovať poslanci.

Chodil som do tanečnej.
Pred pár rokmi sme sa tam s priateľmi zapísali, lebo v mladosti sme to vynechali. Učiteľ sa pousmial, postavil nás do kruhu, kázal nám skákať do rytmu, vraj beznádejného ani jedného nevidí. Potom sa objavila nová idea, aby sme absolvovali podobný kurz z ľudových tancov. Aj sme začali, celkom mi to išlo, ale bolo to príliš náročné na čas. Môj posledný prekvapivý zážitok je opera. Na začiatku som tam chodil z povinnosti, teraz som tomu prišiel na chuť.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite