Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemecko-židovská Praha

.časopis .týždeň vo svete

Bývali časy, keď sa v Prahe písalo po nemecky. Teraz máme v Prahe poslednú „nemeckú“ spisovateľku Lenku Reinerovú, ktorá si získala slávu tým, že o Prahe hovoriacej po nemecky pekne píše.

Bývali časy, keď sa v Prahe písalo po nemecky. Teraz máme v Prahe poslednú „nemeckú“ spisovateľku Lenku Reinerovú, ktorá si získala slávu tým, že o Prahe hovoriacej po nemecky pekne píše.



Knihy jej najskôr vychádzali po nemecky v Nemeckej demokratickej republike, bývalom  východom komunistickom Nemecku, pre tých mladších. Posledných vyše pätnásť rokov vychádzajú aj v Česku, kde je už slávnejšia než v Nemecku. A to najmä preto, že Praha a celé Česko Nemcov až tak veľmi nezaujímajú.

Lenka Reinerová nie je ani veľmi Nemka, tak ako ani pražskí nemeckojazyční spisovatelia neboli veľmi Nemci. Boli to, nie všetci, ale hlavne židia. Byť nemeckojazyčným židom v Prahe bola, židovsky povedané, smola. A to smola hneď dvojitá. Česi vás nebrali, pretože ste hovorili po nemecky, a Nemci, najmenej od roku 1935 a často aj po roku 1945, lebo ste ten najhorší „Untermensch“ – žid. Nemci vás chceli za vojny zabiť v plynových komorách, Česi zase po vojne posadiť na vlak a odviesť do Nemecka, za tými vašimi Nemcami.
Dnes sa k tradícii pražských spisovateľov píšucich po nemecky hlásia Česi aj Nemci. Česi  preto, že to boli, koniec koncov, židia. A Nemci, pretože to boli, koniec koncov, po nemecky píšuci židia. A k Franzovi Kafkovi sa nadšene hlásia všetci, aj ruskí čepičáři, ktorí tričká a pollitre s Kafkom predávajú tupým turistom hneď vedľa matriošiek a baraníc s červenou hviezdou.
Nemcov dnes žije v Prahe málo, len pár manažérov, ktorí sem boli vyslaní za prácou a nemecká predvojnová Praha ich veľmi nezaujíma. Židov je trochu viac, byť židom aj Židom je v Prahe dnes tak trochu móda. A tí už zase, aj vďaka istej nechuti, nehovoria po nemecky.
Praha preto dnes nie je česko-nemecko-židovským mestom, ale ak už niečím, tak mestom česko-slovensko-ukrajinským.
Nemecká Praha bude mať možno časom svoje múzeum, ktoré sa teraz začína malou kaviarňou na okraji Karlovho mosta. Lenka Reinerová si dnes užíva zaslúženú slávu „poslednej nemeckej spisovateľky v Prahe“. A my všetci si užívame dobu, keď sa už dajú stavať múzeá, dávať vyznamenania, vydávať knihy. Aj po nemecky píšucim židovským autorom v Prahe.

Autor je redaktor Lidových novin

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite