Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vianočné knihy

.časopis .téma

Niektoré veci sa nemenia. Stále si na Vianoce dávame darčeky. Medzi najobľúbenejšie darčeky stále patria knihy. A my vám aj tentoraz dáme niekoľko redakčných tipov. Zmienku o svojich knihách na nasledujúcich stranách si nekúpili vydavateľstvá. Ich výber je daný výlučne vkusom a záujmami členov našej redakcie.

„Literatúra je ako droga,” hovorí tichý hlasom ruský spisovateľ Vladimir Sorokin študentom Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Sučanoch. „Je ako trip. Dostanete sa mimo svojej mysle, zažijete veci, o ktorých ste iba snívali. Niekedy je to také silné, že sa nechcete ani vrátiť naspäť. A keď sa vrátite, tak tam chcete ísť znovu.” Vladimir odpovedal na otázku, načo je literatúra a zároveň opisoval príbeh zo svojho románu Dostojevskij-Trip o skupine „literárnych narkomanov”: začínajú ľahkými detektívkami, romantickými príbehmi o láske, až sa dostanú k „tvrdším” záležitostiam. Kým detektívka účinkuje len krátkodobo a človek je celkom rád, že sa z nej vracia späť do reality, takého Kafku sa už nikdy celkom nezbavíte. Najnebezpečnejší je však „Dostojevskij-Trip”. Niet z neho totiž návratu.
Vladimir Sorokin opísal zmysel a silu literatúry výborne. Čítajúc napísané slová vzniká v našich mysliach alternatívny svet, spoznávame ľudí, ktorých sme nikdy nestretli a ani nestretneme, vstupujeme do prostredí, ktoré sú nám geograficky vzdialené a kultúrne nedostupné. „Žeňa si četla Annu Kareninu, aby porovnala některé události svého rozpadajícího se osobního rodinného života se skutečným dramatem skutečné ženy,” píše Sorokinova kolegyňa Ľudmila Ulická v knihe Ženské lži, ktorú asi pred mesiacom vydalo české vydavateľstvo Paseka a môžeme ju považovať za prvý z našich vianočných tipov. Podobne ako tejto Ženi, aj nám sa niekedy zdá, že to, čo čítame, je skutočnejšie, než to, čo zažívame, keď knihu zatvoríme.Kniha je dar s obsahom: dobre vybranou knihou môžete obdarovanému aj niečo podstatné povedať. Zostáva jeden-jediný problém: kníh je veľa. Hádam vám pri výbere tých správnych pomôžu naše tipy.

.romány, romániky, trilery
„Veľký európsky román sa začal ako zábava a každý skutočný spisovateľ za tým nostalgicky túži,” povedal v rozhovore pre Paris Review svojho času Milan Kundera. Z množstva románov, ktoré v slovenčine alebo v češtine tento rok vyšli, vyberáme tie, ktoré tú dávno stratenú zábavu do serióznej literatúry aspoň čiastočne vracajú.
Kale topanky Víťa Staviarskeho sú takým románom. Vyšiel síce ešte v roku 2012, no druhý život mu dala Cena Anasoft litera, a tak niet dôvodu, prečo by si ho človek ešte aj teraz nemohol prečítať, prípadne ho niekomu na Vianoce darovať. Nie je to román „o Rómoch”, je to román „rómsky”. Vtipný, romantický, smutný, bizarný.
Podobne Katyně Pavla Kohouta: názov aj téma sú hrozivé (ide o príbeh Lízinky Tachecí, ktorá sa stane prvou „katyňou” v dejinách), kniha je však napísaná veľmi vtipne, zaujímavo, napriek časovým a priestorovým skokom je od začiatku až do konca napínavá. Pavel Kohout svoj najznámejší román napísal v roku 1978, na kníhkupeckých pultoch je však jeho nové vydanie v rámci edície Retro Pavla Kohouta vydavateľstva Větrné mlýny.
Pod vianočným stromčekom najlepšie zapôsobia hrubé knihy. Dve z nich odporúčame.
Tú prvú napísal minuloročný nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, Číňan Wu Jen a vo vynikajúcom českom preklade Denisa Molčanova má názov Krev a mlíko. Je to dlhý a košatý príbeh jednej rodiny, ktorý sa začína v roku 1939, pokračuje japonskou okupáciou, kultúrnou revolúciou a končí sa v čínskom komunistickom kapitalizme. Je to román magický, autor majstrovsky preostruje z príznačných detailov na historické panorámy, nikde sa neponáhľa, rozpráva pomaly, ale nesmierne pôsobivo.
Druhá hrubá kniha je„americkým románom” francúzskeho autora Joëla Dickera a má názov Pravda případu Harryho Queberta. Ide v podstate o detektívny príbeh, ktorý sa odohráva v malom mestečku pri Bostone, no zároveň je to štúdia o písaní a literatúre. Jedno s druhým je šikovne prepletené, dobre sa to číta (americký román) a pritom nemáte pocit, že iba márnite čas s napínavým trilerom, ale dotýkate sa aj „veľkej literatúry” (francúzsky autor).
Keď už hovoríme o trileroch, tak nemôžeme obísť „severské krimi”. Úspech Jo Nesbøa, Henninga Mankella či Arnaldura Indridasona viedol k fenomenálnej vlne škandinávskych detektívok. Sú spravidla veľmi dobre napísané, ich hrdinovia sú komplikovanými osobnosťami, zápasiacimi s depresiami, alkoholizmom či neschopnosťou vytvárať vzťahy a sú napínavé. Ak chcete staviť na istotu, Jo Nesbø je správnym tipom (jeho Pancierové srdce alebo Prízraky určite nesklamú). Ak máte túžbu objavovať, skúste Syndróm E Francka Thillieza – zostanete na severe, ale na severe Francúzska, spoznáte zaujímavú detektívnu dvojicu a dozviete sa niečo o starých filmoch.

.knihy artefakty
Je potešiteľné, že slovenskí vydavatelia vydávajú čoraz viac kníh, ktoré majú nielen dobrý „text”, ale aj veľmi pekne vyzerajú.
Jednou z najkrajších kníh sú Listy Oľge od Júliusa Satinského. Julo – môžeme ho tak volať, keďže v čase písania mal len čosi vyše 20 rokov – si od ranej mladosti osvojil Churchillovu zásadu, že „džentlmen napíše tri listy denne” a písal. V tomto prípade svojej priateľke Oľge Lajdovej, s ktorou sa v roku 1962 zoznámil a vo februári 1966 oženil. Obidvaja pochádzali z Dunajskej ulice, spoznali sa na dunajskej lodi, kde účinkovali vo filme Výlet po Dunaji. Oľga bola tanečníčka, Julo herec. Kým sa zosobášili, často žili na rôznych adresách, a tak si písali. Sú to listy plné humoru, sú to literárne majsterštyky. Julo nielenže písal listy, ale v náklade 1 kus vydával pre Oľgu aj časopis Ange so svojskou grafikou a skvelými rubrikami. Listy Oľge je nádherná kniha. Nachádzame v nej obálky s krásnymi známkami, kresby, faksimílie rukopisov. Je to kniha artefakt, za čo môže rovnakou mierou Julo, Oľga, Julova dcéra Lucia (ktorá knihu pripravila na vydanie) a grafické štúdio Pergamen, ktoré odviedlo obdivuhodnú prácu.
Ďalšou graficky aj obsahom pozoruhodnou a pod vianočný stromček sa pýtajúcou knihou je Atlas zabúdania Petra Krištúfka, ktorý mapuje posledných 100 rokov na Slovensku. Nájdete v ňom text Charty 77, dobové intzeráty, lekársku správu o zraneniach Hedvigy Malinovej, prepis legendárneho telefonátu Lexa-Hudek a mnoho ďalšieho. Grafici Palo a Janka Bálikovci z toho všetkého urobili umelecké dielo.
Hovoriac o knihách a kráse treba spomenúť Hlbokomorské rozprávky Moniky Kompaníkovej a Veroniky Holecovej, ako aj Žirafiu mamu a iné príšery Alexandry Salmela a Martiny Matlovičovej. Krásne, farebné knihy mladých autoriek určené v prvom rade deťom, no pritom oslovujúce aj ich rodičov.

.fantázia, komiksy
Kým sa dostaneme k literatúre faktu, zastavme sa pri komiksoch a fantastike. Túto oblasť málokto sleduje pozornejšie, než náš spolupracovník Juraj Malíček. Toto sú jeho vianočné tipy:
„Plnou parou je zbierka poviedok, zostavená editorom Martinom Šustom. Toto, spolu s jej podtitulom – Antologie retrofuturistické fantastiky – znamená, že sú v nej obsiahnuté skutočne reprezentatívne steampunkové poviedky. Teda sci fi, ale obzerajúce sa späť, predovšetkým do druhej polovice devätnásteho storočia. Viktoriánska poetika sa v nich snúbi s fantastickým ozvláštnením a literárnou erudovanosťou. Vzhľadom na zaslúžené renomé zostavovateľa ide o výber z toho najlepšieho, čo v tomto žánri existuje.
1001 komiksů, které musíte přečíst, než zemřete. Veľkolepo koncipovaná prehľadová knižka, mapujúca dejiny komiksu cez konkrétne a vždy čímsi výnimočné diela. Jeden z najodvážnejších vydavateľských počinov tohto roka, ku ktorému sa určite vrátime v rozsiahlejšej recenzii.
V kůži Woodyho Allena je zbierka komiksových stripov, ktoré v spolupráci s Allenom kreslil a písal Stuart Hample v rokoch 1976 až 1984, a ktoré vychádzali v rôznych amerických novinách. Allen vtedy ešte nebol žijúcou legendou a výkladnou skriňou neurotizmu, ale najprv nie veľmi úspešným stand up komikom a neskôr už úspešným dramatikom a spisovateľom so slušne sa rozbiehajúcou  filmovou kariérou. V každom prípade, do pozície, v akej ho poznáme dnes, sa dostal aj vďaka Hamplovým stripom. Ale čo je dôležitejšie, tie stripy nezostarli, naopak, sú ešte vtipnejšie. Taký Allen v instantnej, esenciálnej podobe.
Americký spisovateľ Orson Scott Card patrí medzi žijúcich klasikov fantastiky už nejaký ten piatok. V mainstreame vyčíňa film podľa jeho azda najslávnejšieho románu – Enderova hra a je to slušné kino, kto chce však Carda v čírej literárnej podobe, nech siahne po jeho novom románe Říše. Ide o nepríjemnú, tiesnivú politfiction. Card v nej Amerike naordinoval novú občiansku vojnu, v ktorej sa studená politická vojna ľavice a pravice rozvinula do vojny horúcej, medzi mestom a vidiekom a hoci to znie absurdne a vedecko-fantasticky, človeka pri čítaní až mrazí obava, že by to niekedy v budúcnosti zase taká veľká absurdita nemusela byť.”

.história
Tento rok vyšlo druhé, doplnené vydanie knihy známeho slovenského historika Ivana Kamenca o Jozefovi Tisovi. Má názov Tragédia politika, kňaza a človeka. Pozoruhodné sú najmä pasáže o skrytom konflikte medzi prezidentom-kňazom a vatikánskou diplomaciou, ktorá sa márne snažila Tisa krotiť. Ale aj niekoľko netušených pikošiek zo života tohto politika. Ak ste knihu nečítali v prvom vydaní, máte druhú príležitosť.
Česko-britský dramatik, spisovateľ a publicista Benjamin Kuras sa v pozoruhodnej knihe Nebýt Golema snaží pomenovať nábožensko-kultúrne základy židovských úspechov. Navyše ukazuje, čím židovské myslenie môže obohatiť aj nás. Robí tak na príklade rabína Jehudu Löwa. Ten je širokej verejnosti známejší ako legendárny Maharal, tvorca pražského golema, ktorý žil v 16. a 17. storočí. Pútavo a miestami aj vtipne napísaná kniha pre všetkých, ktorí sa chcú naučiť niečo o Židoch a židovstve.
Knižnou udalosťou roka bolo nepochybne vydanie významnej časti diela profesora Milana Hamadu (Kritické komentáre I.-III., Odpovede). Jeho literárna kritika dnes tvorí kánon a jeho občianska angažovanosť od roku 1969 dodnes ojedinelý príklad odvahy. Jedno aj druhé má u Hamadu spoločnú príčinu: jeho svieže kritické myslenie. Štyri knihy, ktoré vyšli k jeho osemdesiatke, sú toho vzácnym dôkazom.
Najlepšou a prekvapivo opomenutou politickou knihou roka je Čarnogurského Denník 1994 – 2007. Politikov, ktorí sa odvážili publikovať svoje súkromné denníky, je ako šafranu, ale kniha je vzácna najmä niečím iným: Čarnogurský oživuje dobu mečiarizmu a geopolitického ukotvenia krajiny po roku 1998, pričom dejiny sa tu nerekonštruujú učebnicovo, ako sled hotových udalostí, ale tvorivo, pohľadom aktéra, ktorý má svoju predstavu o krajine a presadzuje ju. Čarnogurský vlastne robí to, čo scenáristi seriálu České století, ukazuje politiku zvnútra.
O Havlovi vyšlo už viacero dôležitých kníh, ďalšiu vraj čoskoro dokončí Michael Žantovský. Profesijne najlepšou historiografickou prácou je kniha rešpektovaného českého historika Jiřího Suka: Politika jako absurdní drama. Václav Havel v letech 1975 –1989. Suk sa zameral na Havla, keď napísal svoje najlepšie texty a keď sa z neho stal vodca českého disentu.
Pre veriacich bol rok 2013 Františkovým rokom. Veľa sa hovorilo a písalo o Františkovom efekte, aj u nás vyšlo viacero kníh o jeho živote, knižný rozhovor s rabínom Skorkom, prvá encyklika a podobne. Jorge Mario Bergoglio prekvapil asi každého. Na predvianočný trh sa dostali jeho Promluvy z Argentiny, homílie a texty najmä z posledných dvoch-troch rokov predtým, než sa stal pápežom. Čítať Bergoglia je užitočný zážitok, už preto, že bráni pred rôznymi divokými interpretáciami a dezinterpretáciami.

.štýl
Konečne sme sa aj na Slovensku dočkali publikácie, ktorá oživuje všetky tie strnulé tváre z obrazov a sôch, všetky tie mená strašiace žiakov v učebniciach dejepisu a robí z nich dýchajúce, milujúce, nenávidiace, šťastné i trpiace plnokrvné bytosti. Štyria slovenskí historici (Dana Dvořáková, Roman Holec, Tünde Lengyelová, Vincent Múcska) odhaľujú v knihe Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch mnohé tajomstvá, škandály, milencov, ľavobočkov i problémy so sexuálnou orientáciou, prinášajú prekvapujúce a málo známe fakty o mocných panovníkov a ich najbližších príbuzných, vládnucich v našich končinách od raného stredoveku až po koniec rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918. Erudovaným, no ľahkým perom písaný dejepis poteší každého, kto má rád, keď sú za faktami a číslami aj plastické ľudské príbehy a súvislosti.
Daniel H. Pink patrí podľa rôznych svetových rebríčkov osobností medzi najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti. Po knihách Úplně nová mysl a Čo nás poháňa teraz vyšiel v češtine najnovší z jeho bestsellerov Prodávat je lidské. Autor v ňom vysvetľuje, že aj keď nie sme zamestnaní ako predavači či obchodníci, aj keď nie sme zamestnaní vôbec, tak stále niečo predávame – svoj nápad šéfovi či investorovi, seba budúcemu partnerovi, nadšenie pre štúdium svojmu dieťaťu, vedomosti študentom. Nie je to teda kniha o predaji pre predajcov, ale nový pohľad cez sociologické výskumy, anekdoty a príbehy na starú klasiku: ako pôsobiť na ľudí, aby bola výsledkom obojstranná spokojnosť a aby, keď sa naše „predávanie“ skončí, bol svet lepším miestom, než keď sme začali.   
Matt Ridley: Racionální optimista (O evoluci prosperity). Známy popularizátor vedy, autor prevratnej knihy o evolúcii ľudského druhu Červená královna a tiež knihy Pôvod cnosti, sa tentoraz cez optiku evolúcie zameral na obchod ako základný faktor, ktorý umožnil ľudskému druhu jeho rozvoj. Za motor nášho vzostupu považuje inovácie, ktoré podnietila výmena výrobkov, služieb a myšlienok prostredníctvom špecializácie a deľby práce. Vďaka tomu sú dnes ľudia bohatší, zdravší, šťastnejší, slobodnejší a rovnejší. Jeho racionálny optimizmus je založený na myšlienke, že tak, ako sa vyvíjajú živočíchy vďaka páreniu, aj ľudstvo zostane na ceste prosperity, pokiaľ sa jeho myšlienky neprestanú páriť.  

.umenie, architektúra
Obe knihy, ktoré chceme odporučiť z tejto oblasti, majú niečo spoločné – ľahko ich môžete na pultoch prehliadnuť, pretože ich obálky nie sú výrazné, dominantná farba je sivá a názov knižky treba chvíľku hľadať. Obe knihy akoby sa nechceli vnucovať a čakajú iba na zasväteného čitateľa, ktorý nepotrebuje vyzývavý obal. No a obe knihy sa týkajú niečoho, čo bolo tohto roku aktuálne a dôležité.
Reprezentatívna publikácia Košická moderna završuje trojročný výskum Východoslovenskej galérie, ktorý je významnou súčasťou projektu Košice – EHMK 2013. Kniha však nemá iba ambíciu zmapovať jeden pozoruhodný umelecký fenomén, ktorý sa vyvinul v Košiciach v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Jej ambícia je väčšia – priblížiť atmosféru doby a podať obraz o autentickom umeleckom dianí, o prínose migrácie umelcov, o zdravej multikulturalite Košíc, aj ich prirodzenej mestskosti. Preto je autorov knižky viacero a Košickú modernu skúmajú z rôznych uhlov pohľadu. Pre laických čitateľov budú možno niektoré kapitoly menej zrozumiteľné, niekde je jazyk príliš vedecký. Príťažlivé sú najmä príbehy kľúčových postáv – Konštantína Kővári-Kačmarika, Eugena Króna, Antona Jaszuscha či organizátora umeleckého života Josefa Poláka, ktorý do Košíc prišiel z Česka.
Kniha by nemala zmysel bez kapitol, v ktorých historici objasňujú, prečo sa práve do Košíc utiahli predstavitelia radikálnej ľavice a prečo práve tu úspešne rozvinuli svoj umelecký program, ktorý sa ambiciózne meral s Európou aj svetom. Vydavateľ avizuje, že je to kniha do každej košickej rodiny, čo je však slogan pritiahnutý za vlasy. Hoci autentické fotografie a kvalitné reprodukcie špičkových diel môžu pritiahnuť aj širšie publikum, je to skôr knižka pre fajnšmekrov a možno ešte pre silných košických patriotov, ktorí si chcú uchovať nejakú pamiatku na rok, keď Košice boli hlavným kultúrnym mestom Európy. A toto je naozaj dobrá pamiatka.
Druhá knižka je výsledkom práce šiestich teoretikov, kritikov a historikov architektúry (spomeňme aspoň Henrietu Moravčíkovú a Matúša Dullu), ktorí v knižke analyzovali Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku. Táto téma sa v posledných rokoch pravidelne objavuje pri zásahoch do verejných priestorov, ktoré majú pečať totalitného systému. Autori ponúkajú svoj kvalifikovaný názor a dopredu avizujú, že „aj v nedemokratických spoločenských pomeroch môžu vzniknúť mimoriadne architektonické diela“. Neponúkajú žiadny rebríček najhodnotnejších stavieb, ale postupujú skôr v zmysle názvu edície, v ktorej knižka vychádza. Ten názov je (Pre)myslieť architektúru. Takisto to nie je kniha pre človeka, ktorý sa v architektúre ešte len začína orientovať, ale rozhodne je to kniha vhodná napríklad pre obyvateľa Bratislavy, ktorý sa nevie rozhodnúť, či budovy PKO, Mostu SNP, Slovenského rozhlasu sú totalitné, alebo moderné. Nečakajte jednoznačné odpovede, ale vzrušujúce uvažovanie.

.hudba
The Beatles v písních a obrazech patrila medzi kultové knihy normalizovaného Československa. V roku 1969 ju stihol vydať Panton, celý náklad sa vypredal, no reedícia už vďaka normalizátorom nevyšla. Kto túto knihu, vlastnil, mohol aspoň na chvíľu pocítiť, ako chutí sloboda. The Beatles v písních a obrazech je súbor textov k najslávnejším pesničkám Chrobákov, ktoré sprevádzajú nádherné ilustrácie od dobových britských výtvarníkov a grafických dizajnérov. To všetko je sprevádzané osobnými komentármi členov The Beatles. V čase normalizácie sa táto publikácia rôznymi spôsobmi rozmnožovala, fanúšikovia si k textom dopisoval akordy. Dnes vieme, že Panton vtedy vydal len prvý diel publikácie, druhý totiž vyšiel v roku 1971. Po mnohých rokoch táto zázračná knižka vychádza znovu a v kompletnej verzii. Kultová kniha je späť!
Ak by sme mali uviesť jednu knihu, ktorá najlepšie vystihuje rokenrolový život, bol by to Ťežký nářez od britského novinára Nicka Kenta. Ide o súbor reportáží, ktoré v 70. a 80. rokoch napísal pre britské hudobné magazíny. Kentove reporty sa čítajú ako literárne poviedky, kde rockové hviezdy ako John Lydon, Shane McGowan, Keith Richards alebo Lou Reed vystupujú ako hlavné postavy so všetkými pozitívami a negatívami. Kent nikoho z nich neglorifikuje, skôr im pekne nakladá. Teraz na jeseň vychádza v českom preklade jeho druhá kniha Apatie k ďáblu, ktorá je súborom spomienok na búrlivé sedemdesiate roky, keď pracoval ako dopisovateľ  britského týždenníka New Musical Express. Je to opäť „nářez”, ale v tomto prípade je hlavnou postavou sám autor, ktorý sa v dekadentných sedemdesiatych rokoch stretával so všetkými hlavnými postavami rockovej hudby od vtedajších dinosaurov (Led Zeppelin) až po mladých punkerov (Sex Pistols). Názov Apatie k ďáblu síce nie je najlepším titulom pod vianočný stromček, ale ten isto znesie aj horšie veci.   

.udalosť sezóny
Naše tipy končíme knižnou udalosťou predvianočného obdobia. Sú ňou dve knihy súvisiace s emeritným arcibiskupom Bezákom a dve knihy Martina Mojžiša. Tri z týchto štyroch kníh vydalo vydavateľstvo W Press.
Rozhovory arcibiskupa Bezáka so Štefanom Hríbom Medzi nebom a peklom spolu s knihou Marie Vrabcovej Vyznanie sú na vrcholoch rebríčkov všetkých slovenských kníhkupectiev. V prvej odpovedá emeritný arcibiskup na otázky o Bohu, človeku, hriechu, nebi či pekle, v druhej ide o jeho životný príbeh a okolnosti jeho odvolania.
Martin Mojžiš napísal druhú knihu, pozostávajcu z jeho výborných a obľúbených vedeckých textov. Má názov Dva hrby ťavy a ak máte radi Martinove články, tak ide o povinnú literatúru. Ak ste o nich doteraz nečítali, tak je čas objaviť niečo nové. Okrem toho je znovu k dispozícii aj prvá Martinova kniha Jeden výdych koňa.
Minulý rok došlo na Štedrý večer v jednej rodine, ktorá mala za sebou neľahký rok, k nasledujúcej udalosti: Pod stromčekom sú dve knihy, jedna pre neho od nej, druhá pre ňu od neho. Ona rozbaľuje knihu prvá. Je v nej Esterházyho Jedna žena. Potešila sa. Teraz rozbaľuje on. Tá istá kniha. Ako sa to mohlo stať? Obidvom sa na základe článku v .týždni zdalo, že Esterházyho kniha je presne tým darčekom s obsahom, ktorý v danej chvíli ten druhý, tá druhá potrebuje a ocení. Kniha mala pre obidvoch liečivý účinok.
Mimochodom, práve vyšla ďalšia kniha od Pétra Esterházyho. Má krásny názov Jednoduchý príbeh čiarka stostrán – šermovacia verzia. A tiež je dobrým tipom na Vianoce.

Text vznikol v spolupráci celej redakcie .týždňa.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite